Dr. Miloš Jesenský

Sprisahanie ako úvod

…Pred časom zostrelil iracký bojový pilot mimozemskú kozmickú loď, ktorá sa zrútila neďaleko hraničného územia Turecka a Iraku v blízkosti americkej vojenskej základne. Časti havarovaného diskovitého objektu a mŕtvoly jeho posádky zaistili armádni špecialisti, ktorí previezli trosky v tajnosti do USA. Pri preprave na americkom území sa však začali netušené problémy, ktoré nasvedčujú snahu mimozemských bytostí dostať späť zvyšky svojej havarovanej lode. Dvojica špeciálnych agentov, muž a žena, sa veľmi rýchlo zapletie do intríg nečistej hry tajných služieb. Vytrvalo sledujú stopy nákladného auta, aby konečne zistili pravdu o mimozemských návštevníkoch, ktorú vláda USA obostrela prísne tajnou klauzulou o národnej bezpečnosti…

Nie, nemýlite sa, nejde o ďalší prienik dobre strážených tajomstiev z archívov CIA,FBI, či NSA, ale o stručné zhrnutie jednej z typických zápletiek, obsiahnutých v seriáli pod mottom „True is over there“.
O akú pravdu tu však naozaj ide? Je to azda skrytá odpoveď, jedna z mnohých, na znepokojivé a nepríjemné otázky, ktoré prináša naša doba? Doba v znamení explózie informácií, ale i doba, ktorá nás konfrontuje s nepravdami a lžami „vševedúceho“ systému, kde sa stávame konzumentmi údajov bez toho, aby sme sami skúmali a hodnotili ich zdroje?

Preto je priam zákonité, ak väčšina z nás hľadá tu svoju pravdu, pravdu v odpovediach na otázky, ktoré ešte asi dlho ostanú bez patričnej odozvy: „Sme vo vesmíre sami?“, " Naozaj navštevujú našu planétu mimozemšťania?„, "Existujú okultné fenomény?“, „Čo nám utajujú úrady?“ a napokon – otázka znejúca ako refrén – „Je pravda skutočne tam vonku?“.

Absolvent Oxfordskej univerzity v obore psychológie Fox William Mulder patrí v predstave scenáristov seriálu k najlepším špeciálnym agentom FBI, ktorému pridelia vyšetrovanie v oddelení „Akty X“. Tu sa takmer výhradne zaoberá správami o nevysvetliteľných zločinoch založených na okultných fenoménoch, o pozorovaniach prízrakov, UFO a ďalších mysterióznych prípadoch v kartotéke federálnej služby. V priebehu celého cyklu príbehov sledujeme, ako sa pokúša dozvedieť, čo všetko vedia a zamlčujú jeho nadriadení a prečo sú všetky informácie obostreté závojom záhad a tajomstiev.

Jeho kolegyňa a partnerka, agentka Dana Scullyová, s diplomom doktora medicíny získaného počas štúdia na univerzitách v Berkeley a Marylande, si pri konfrontácii s nadprirodzeným a nevysvetliteľnými javmi zachováva skôr skeptický odstup. V momente, kedy v závere prvej série drží v rukách mimozemské embryo,v mnohom upúšťa zo svojho predošlého rezervovaného postoja a začne si uvedomovať dosah Mulderovho úsilia dozvedieť sa napriek nevôli jeho predstavených pravdu.

Tak ako sa postupne rozvíja dej jednotlivých epizód do svojského mýtu kultového seriálu, si začíname uvedomovať, čo sme možno v úvodných častiach ešte len v matných obrysoch tušili: hĺbku a rozsah konšpirácie, ktorá jednoznačne poukazuje na metódy rôznych spravodajských služieb, ktoré v súvislosti s paranormálnymi javmi spriadajú zradnú sieť z klamstiev a dezinformácií v ktorej sa beznádejne zamotajú ešte mnohí výskumníci a bádatelia.

Práve tým, že Mulder a Scullyová nie sú outsidermi, ale sami patria k tajným zložkám, vystupuje tento motív ešte výraznejšie. Oni samotní sú klamaní, sledovaní,odpo­čúvaní a často sa ocitnú iba v úlohe štatistov, ktorí sa musia bezmocne prizerať, ako sa indície a dôkazy o paranormálnych javoch odsúvajú do zabudnutia alebo sú dokonca priamo a systematicky ničené. To do určitej miery vysvetľuje aj psychologické pozadie úspechu hesla „Neverte nikomu“. Akty X preferujú práve ten pohľad na svet, ktorý odhaľuje spôsob ako možno otvoriť oči a prekonať slepú dôveru voči „vrchnosti“ a servilným médiám.

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo možné hodnotiť ako paranoidnú predstavu o medzinárodnom sprisahaním existujúcom po niekoľko generácií, ktorého cieľom by sa malo stať ovládnutie sveta nadnárodnými finančnými skupinami. Mohli sme si myslieť, že pokiaľ aj nejaké sprisahanie naozaj existuje, vytvorí sa proti nemu iné, takže sa budú neutralizovať navzájom a nikto na seba nestrhne absolútnu moc a nezíska titul vládcov sveta.

Takisto sme mohli ešte pred časom veriť tomu, že sa budúcnosť sveta nedá predvídať, že všetci bez výnimky musíme robiť chyby, ľudia nemôžu donekonečna veriť konšpirácii a dôkazy o sprisahaniach sa musia skôr, či neskôr dostať na denné svetlo. Odrazu sa však objavili Akty X, alebo skôr otvorený pohľad na to, čo do nich patrí a situácia dostala úplne iný charakter. Ako prvá padla dogma o nemožnosti predvídať budúcnosť sveta. V Aktoch X ju vyvráti tajomný muž zastupujúci záujmy celosvetového konzorcia, ktorý v epizóde „Požehnaná cesta“ prezradí Scullyovej: „Predpovedáme budúcnosť, a najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vymyslieť ju.“

Pre väčšinu ľudí sme sa na prahu nových skutočností ocitli znenazdajky a bez varovania, a všetci bez výnimky sme stratili pocit bezpečného inkubátora, ktorý sme si po dlhý čas budovali na našej planéte. Teraz bijeme na poplach, možno už neskoro, a pokiaľ tu naozaj mimozemšťania sú, už dávno rozmiestnili svojich agentov v neuralgických postoch našej cvilizácie. Paranoia sa tak možno stala už dávno holou skutočnosťou, možno tu máme mimozemských teroristov, ktorí sa medzi nás infiltrovali a na našej Zemi prebieha skrytý boj, ktorého stratégiu mohli vymyslieť jedine v pekle.

Prívrženci teórie o sprisahaní tvrdia, že cieľom konšpirácie je nastolenie nového svetového poriadku, kryptokracie, pri ktorej sa skupina vyvolených stane riadiacou silou celého sveta – jeho hospodárstva, vedy, kultúry, politiky, priemyslu, náboženstva a to všetko pod zámienkou zlepšenia podmienok života obyvateľov modrej planéty.

Príslušnosť k národu bude vymazaná, ale politická moc vzrastie. Skoncentruje sa v rukách skupiny ľudí, ktorých plány a lojalita nebude určovať štátna príslušnosť, ale iba ich vlastné, nadnárodné záujmy.

Ak budeme súhlasiť s názorom amerického bádateľa Johna Whiteho, že toto svetové sprisahanie trvá už desaťročia, nebudeme mať problémy pochopiť, prečo vláda USA dovolila vývoz najnovších technológií do ZSSR napriek riziku, že ju Sovieti využijú k zvyšovaniu vojnového napätia vo vzťahu k Američanom. Alebo prečo Rusko dostalo miliardové subvencie bez dostatočných záruk, že z nich nebude financovaná protiamerická činnosť. White ide vo svojich úvahách odvážne ďaleko, keď tvrdí, že prišelci nielen vedia o tomto sprisahaní a chápu jeho zmysel, ale že sa sami podujali využiť ho vo svoj prospech. A tak si predstavme situáciu v ktorej mimozemšťania s radosťou umožňujú privilegovanej skupine pokračovať v konšpirácii, keďže ľudia, ktorí sa jej zúčastňujú, nevidia riziko, ktoré z toho plynie. Domnievajú sa, že od cudzincov získajú technológiu, ktorá urýchli ich cestu k moci a jediné, čo vedia ako protihodnotu ponúknúť je povolenie k tomu, aby cudzinci pokračovali v únosoch ľudí a vo svojich „výskumoch“.

„John Lear, ktorý od istého času otvorene hovorí o existencii tohoto sprisahania tvrdí, že skupina zložená z členov MJ-12 a pracovníkov CIA sa už dávno zúčastňuje s plánmi v súvislosti s budovaním tajných podzemných základní, určených na spoluprácu s cudzími bytosťami“, napísal bez obalu už citovaný John White. "Jej členovia sa však v poslednom čase začali obávať ďalšej spolupráce s nimi, keďže už zistili, do akej nebezpečnej hry sa to dali zatiahnúť. Keď totiž cudzie bytosti a ľudia s nimi spolupracujúci spozoroujú príznaky blížiaceho sa víťazstva – napríklad na Zemi zavládne atmosféra priaznivá k vytvoreniu jediného štátu pre všetkých, presne podľa desaťročia trvajúceho želania sprisahancov – budú ti poslední pripravení o moc a diskrétne ujarmení. Stretne ich tak osud, aký pripravovali ostatným. Koľko je v tom irónie! Nesmejme sa však veľmi hlasno, pretože ak je spomínaná hypotéza pravdivá, máme do činenia s mimoriadne hrozivou situáciou. Vtedy sa naplnia slová Apokalypsy, ako v nebesách prebieha – pre nás neviditeľná – titanská vojna medzi silami Svetla a Temnôt o oslobodenie alebo zotročenie celého ľudstva. "Úlohou textu, ktorý budete čítať, je predostrieť komplexný pohľad na autentičnosť jednotlivých príbehov seriálu z pozície aktívneho bádateľa paranormálnych javov, teda z aspektu, ktorý bol v doteraz vydaných publikáciách a sprievodcoch seriálu takmer výhradne na periférii záujmu ich autorov. I keď neopakovateľná atmosféra seriálu vďačí za svoju tajomnosť práve oscilácii medzi reálnym a ireálnym, môžeme sa domnievať, že pokus o podobnú faktografickú analýzu môže čitateľovi pripraviť zaujímavé, miestami až strašidelné, čítanie a predovšetkým dôvod k vytváraniu vlastného názoru, čo je právo, ktoré nám nikto nemôže donekonečna upierať…