Dr. Miloš Jesenský

Čítajme bulvár priatelia: Rady skúseného agenta mladšiemu

Ak si spomeniete na fantastický film Barryho Sonnenfelda „Muži v čiernom“, určite sa rozpamätáte aj na radu staršieho agenta „K“ mladšiemu kolegovi „J“, ktorou ho povzbudzuje ku čítaniu bulvárnej tlače. Práve v spravodajstve tohto typu môže totiž skúsené oko rozpoznať cenné údaje, ľudovo povedané objaviť prípadnú perlu pohodenú sviniam.

Podobne, ako to pozorujeme pri konštrukcii vodíkom či héliom plnených vzducholodí, môžu aj správy s ľahkým, a preto chytľavým obsahom zaletieť omnoho ďalej. Alebo tiež prasknúť. Magické termíny „zacielenie“, „dosah“ či „angažovanosť“ dnes určujú charakteristiky mediálneho obsahu, ktorý sa k nám dostáva. Alebo nami snáď manipulujú?

Možno sa aj vám v poslednej dobe stáva to, čo aj mne. Údiv či pobavenie nad tým, čo (občas?) na sociálnych sieťach čítate, píšete, zdieľate, v kombinácii s dobre mienenou obavou, kam že to vlastne vy po tie informácie chodíte. Za seba dodávam, že používam internet z rovnakého dôvodu, z akého som dodnes nezanevrel na knižnice, archívny výskum či stretnutia s ľuďmi. A hoci sa snažím publikovať veci nové, v zásade sa neodlišujú od tém, o ktorých som písal nejakých štyridsať knižných titulov a presne dvadsať rokov dozadu, kedy som debutoval na poli špekulatívnej literatúry.

Nie, podľa stredovekej inkvizičnej obyčaje nezostavujem, ani sa neriadim žiadnym indexom zakázaných stránok. Sledujem len to, čo ma upúta. Čo ma nezaujme, preskočím. To azda nie je ťažké pochopiť. Nepredstavujem si hneď za istým typom správ ruských agentov, práve tak ako trudnomyseľne nedumám nad tým, že za ich náprotivkom stoja tí americkí. Ak by sa mi páčilo na takúto čierno-bielej hru pristúpiť, potom by som videl aj za tými, aj onakými správami iba pozemských agentov, čím sa dostávame k otázke, čo tu vlastne robíme my, tí mimozemskí, muži v čiernom, K + J nevynímajúc.

K internetovým zdrojom pristupujem podobne ako ku listovaniu novín – ak si ich kúpim, neočakávam, že si v nich prečítam všetky stránky a už vôbec nie, že so všetkými článkami budem súhlasiť. A práve preto sa – symbolicky povedané – hádam nebudem schovávať a ospravedlňovať za to, aký časopis trčí popri každodennom mlieku a rožkoch z mojej nákupnej sieťky. Aj keď to – opäť symbolicky povedané – môže byť zrovna šteklivý (rozumejte „konšpiračný“) magazín, ktorý realitu predstavuje v úplnej nahote. Takže, milí agenti, napravme si kravatu, posuňme na nose slnečné okuliare a vypime si tú tmavú žbrndu hneď tu pri kávomate, aby sme ju na naše slušivé čierne obleky náhodou nerozliali, keď sa budeme tlačiť spolu s ostatnými pri mediálnej trafike.

Miloš Jesenský