Dr. Miloš Jesenský

Deň potom: Slovensko po koronavíruse

Pevne verím, že aj po upozorneniach Ministerstva zdravotníctva, ako aj Úradu verejného zdravotníctva, ktoré vydali 28. februára v súvislosti s možnými postihmi za šírenie poplašných správ o prítomnosti koronavírusu na Slovensku je možné slobodne vyjadriť svoj názor na túto tému a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že okolo ochorenia COVID-19 už takmer všetky komerčné médiá stihli rozpútať mediálnu turbulenciu, v mnohom pripomínajúcu onú príslovečnú búrku v pohári vody, a jednak preto, že k dnešnému dňu (7.marec) tu už v troch prípadoch oficiálne potvrdený vírus koronavírusu máme. A s nimi aj príslušné protiepidemio­logické opatrenia vrátane aktivít samotných občanov balansujúcich medzi strachom o vlastné zdravie a šírením poplašnej správy, ako tomu bolo v prípade neznámeho muža pohybujúceho sa 6. marca v biologickom skafandri s respirátorom v jednom z košických obchodov s potravinami.

Keďže som bol už viackrát priateľsky požiadaný, aby som sa vyjadril k tejto situácii z pozície autora niekoľkých štúdií o historických epidémiách na Slovensku a angažovaného čitateľa post apokalyptických románov, opovážlivo som zobral tie zvyšky poznatkov, ktoré mi po rokoch ostali po štátnici z veterinárskej infektológie a dovolil si vysloviť vedomostne zaiste veľmi limitovaný názor, ktorým – ako dúfam ¬¬– prispejem k zmierneniu a nie zväčšeniu obáv zo šírenia koronavírusu. Vo variácii scenára „Čo by bolo, keby…“ som sa snažil kvantifikovať rozsah tohto problému hrubými výpočtami zohľadňujúcimi doteraz známe údaje o šírení vírusu. Bez toho, aby sme tu zabiehali do podrobností, pracoval som pri odhade s údajmi o inkubačnej dobe (od 2 do 14 dní s možným prenosom infekcie počas nej), potenciálnom množstve nakazených od jedného človeka (Basic reproduction number 2), 40% odhadu možnej nákazy obyvateľstva, 20% odhadu prejavenia sa výrazných klinických príznakov u infikovaných a z toho vyplývajúcej dvojpercentnej mortality. Z hľadiska štatistiky by to teda mohlo vyzerať nasledovne:

Tie čísla možno pôsobia predsa len značne zlovestne, ale porovnajme si to napríklad s informáciou z Veľkej Británie, kde Národná zdravotná služba (National Health Service) odhaduje, že postupne môže dôjsť ku nakazeniu 40 – 80% obyvateľstva, čo nám pri počte obyvateľov Spojeného kráľovstva presahujúcom 66 miliónov môže naozaj spôsobiť vrásky v tvári. Pokiaľ „tvrdé“ štatistické údaje prenesieme do grafu, získame názornejší pohľad.

Toľko k počtom a teraz aspoň ku orientačnému modelovaniu možného priebehu šírenia, pokiaľ by neboli prijaté dostatočné opatrenia a obyvateľstvu neposkytnutá adekvátna zdravotnícka starostlivosť (dosah týchto úkonov silne obmedzí priebeh epidémie, udrží ju pod kontrolou, ale mieru znižovania nebezpečenstva nemožno v tejto chvíli exaktne odhadnúť). Keďže prvé prípady ochorenia boli hlásené v Bratislavskom kraji, spracujme ho ako modelový príklad. Vzhľadom k hospitalizácii pacienta nula* a dvoch nakazených počítajme v druhý deň so šesticou nakazených bez pôvodnej trojice.

Ako vidieť, v tomto odhade priebehu je kritický siedmy týždeň od potvrdenia prvého prípadu nákazy, kedy pravdepodobne dôjde k prvému úmrtiu následkom koronavírusu, pričom možno usudzovať na pacienta výrazne staršieho ako 60 rokov. A hypotéza? V tom čase by bolo medzi takmer 660 000 obyvateľmi Bratislavského kraja 372 nakazených a z nich by iba 75 (reálne však možno o až polovicu menej v závislosti od inkubačnej doby) mohlo prejavovať klinické príznaky podobné chrípke, respektíve „klasickým“ respiračným ochoreniam (teplota nad 38 °C kašeľ, nádcha, bolesť svalov, bolesť kĺbov a sťažené dýchanie).

V šestnásty týždeň epidémie by s najväčšou pravdepodobnosťou prestal stúpať počet nakazených, keďže by dosiahol spodnú hranicu odhadu 40% z celkového počtu obyvateľstva. Medzičasom by dochádzalo k liečeniu pacientov, ktorí ochoreli v predchádzajúcom týždni a súčasne boli umiestnení do izolácie, pričom by však k výraznejším zmenám priebehu epidémie nedošlo. Rovnako by zaúčinkovali prijaté opatrenia k zamedzeniu šírenia nákazy. V jednotlivých týždňoch by teda počty súčasne nakazených mohli byť nasledovné:

Názorné vyjadrenie predstavuje nasledujúci graf počtu súčasne nakazených podľa jednotlivých týždňov:

Pre porovnanie celkového počtu nakazených a súčasného počtu nakazených v jednotlivých týždňoch počas prvých troch mesiacoch od zistenia prvého prípadu ukazuje nasledujúci graf:

Čo zo toho všetkého teda vyplýva? V šestnásty týždeň epidémie by spomedzi 660 000 obyvateľov Bratislavského kraja bol pri spodnej hranici odhadu nakazený približne každý tretí človek, z toho s klinickými príznakmi rôznej intenzity každý dvanásty. V prípade neposkytnutia adekvátnej zdravotníckej pomoci by tak odhadom mohol zomrieť každý 625. obyvateľ Bratislavského kraja predovšetkým v rizikovej skupine osôb s vekom výrazne vyšším ako 60 rokov. Je iba prirodzené, že prijatím účinných protiepidemio­logických opatrení a primeranej zdravotníckej starostlivosti možno spoločne so informovaným a zodpovedným prístupom nás všetkým k najjednoduchším hygienickým zvyklostiam znížiť riziká priebehu nákazy koronavírusom na Slovensku na minimum. A to je zodpovednosť nás všetkých.

Miloš Jesenský