Dr. Miloš Jesenský

Dobrý rytier MacGyver I.

Keďže patrím medzi pravidelnejších divákov populárneho amerického seriálu druhej polovice osemdesiatych rokov pod názvom „MacGyver“ z produkčnej dielne Johna Richa a Henryho Winklera, rozhodol som sa venovať jeho obsahu z aspektu paranormálnych javov. Aj keď si tento text nečiní nárok na úplnosť vzhľadom k posudzovanej téme, môže byť vcelku zaujímavým zistením skutočnosť, do akej miery sa televízni tvorcovia inšpirovali aj fenoménmi, ktoré stoja v centre pozornosti milovníkov záhad. Hlavnú postavu seriálu, ktorému prepožičala svoje meno – MacGyvera – stelesnil sympatický kanadský herec a bývalý hokejový reprezentant Richard Dean Anderson, v súčasnosti známy svojou úlohou v pokračovaní úspešného filmového projektu „Hviezdna brána“. Ide o zamestnanca agentúry „Phoenix Foundation“, ktorý je svojráznou kombináciou detektíva a domáceho kutila. Zatiaľ čo hrdinovia iných akčných seriálov strieľajú z revolvera, až sa z hlavne dymí a štedro rozdávajú kopance do čeľustí svojich protivníkov, MacGyver zásadne nenosí zbrane a nepoužíva zbrane. Z prekérnych situácií sa totiž dostáva iba invenciou a „majstrovaním“ za pomoci malého vreckového nožíka, pričom upotrebí naozaj všetko, čo mu príde pod ruku, včítane kúskov drôtu, lepiacej pásky, kancelárskych spiniek a tak podobne.

PROROCKÉ SNY

Paranormálne javy vstúpili do tohto seriálu už v úvodných častiach natočených v roku 1986. V epizóde s vyšetrovaním krádeže taktickej rakety Moloch-1 má partnerka hlavného hrdinu zvláštny sen, ktorý možno považovať za klasický prípad prekognície. Absurdná situácia zo sna sa totiž takmer do písmena splní: blesk z jasného neba, ktorý má ohroziť život nášho detektíva, nie je vzácny atmosférický úkaz, ale maľba na dodávke, ktorá ho skoro zrazí na ulici, železná kostra v otvorenom hrobe je kostrou motocyklu a malé auto plávajúce na akomsi veľkom nafukovacom kolese po hladine jazera zasa vznášadlom, ktorého vodič sa usiluje MacGyvera pripraviť o život . Aj keď sa táto časť vďaka včasnému dešifrovaniu na prvý pohľad málo pochopiteľných snových symbolov končí šťastne, nie je výklad toho, čo medicína triviálne označuje iba za „krátke periódy podvedomej mozgovej aktivity, ktoré prerušujú normálny spánok“, jednoduchou záležitosťou. Naviac v popisovanom prípade ide o prorocký sen, t.j. sen, ktorý predvída budúcnosť. Napriek úsiliu väčšiny vedcov pripísať ich na vrub náhody s odôvodnením, že každú noc sa ľudom zdajú státisíce snov a niektoré z ních sa preto môžu zhodovať s budúcimi udalosťami, pretrváva táto záhada naďalej, a to nielen vo svete televíznych postáv.

VEDOMIE AKO SILA

V epizóde „GX-1“ sa zrúti tajné experimentálne lietadlo označené touto skratkou počas nehody za skúšobného letu iba niekoľko kilometrov za hranicami vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Dôstojníci KGB použijú k jeho lokalizácii v neprístupnej horskej oblasti svoj tajný triumf – muža menom Starkos, ktorý pracuje ako médium v tajnom psychotronickom laboratóriu. Nejde o zvlášť nadsadenú zápletku, ak si uvedomíme, že v bývalom Sovietskom zväze a jeho satelitných štátoch (menovite v niekdajšom Československu) existoval počas štyroch desiatok rokov prísne tajný psychotronický výskum s vynaložením veľkorysých finančných prostriedkov. V projektoch organizovaných a realizovaných armádami i tajnými službami východného bloku boli intenzívne študované strategicky použiteľné hraničné javy, medzi inými i jasnovidectvo, prekognícia, telepatia, hypnóza a rozmanité psychokinetické efekty. Skôr, ako sa MacGyver a jeho šarmantná rivalka z agentúry Nicole Carpenterová vydajú pátrať do lesnatého pohraničia NDR po stratenom lietadle a pilotovi, premietnú im videozáznam tajne prepašovaný z laboratória Petrovského inštitútu v Moskve, na ktorom Starkos zapáli silou vôle plameň zapaľovača, čím demonštruje schopnosť pyrokinézy a predvádza ďalšie psychokinetické experimenty. V závere deja, v ktorom sa striedajú ukážky mimozmyslového vnímania s akciami červenoarmejcov a ich amerických protivníkov, sa obaja agenti po dobrodružnom lete balónom spolu so Starkosom ocitajú šťastne na opačnej strane „železnej opony“, kde ich jasnovidec opúšťa, aby sa vyhol osudu pokusného králika, ktorý by ho opätovne čakal vo výskumných strediskách americkej armády.

MIMO TOHTO SVETA

Za najviac pôsobivú ilustráciu našej témy možno považovať sekvenciu epizódy "Cesta na druhý breh " (Passage), v ktorej je MacGyver ťažko zranený pri pokuse zabrániť krádeži exponátu – slnečného člna – zo staroegyptskej výstavy a skončí na lôžku jednotky intenzívnej starostlivosti. Situácia je naozaj dramatická, kedže sa krivka znázorňujúca činnosť jeho srdca čím daľej, tým viac začína ponášať na horizont púštnej krajiny. V momente, kedy sa pobehujúci lekársky personál usiluje znovuoživiť svojho pacienta, prežíva náš hrdina fenomén klinickej smrti a opustenia svojho tela známeho ako syndróm out-body-experience. V týchto kritických minútach sa vedomie MacGyvera uberá tajomnou cestou, ktorú tak sugestívne opísal vo svojich knihách dr. Raymond Moody na základe správ mnohých svedkov – stav oddelenia od tela, neprítomnosť bolesti či úzkosti, cesta tmavým tunelom k akémusi svetlu, stretnutie s ľuďmi, často mŕtvymi, ktorých mal človek rád, rozhodnutie vrátiť sa a ďalej prebývať v tele sužovanom bolesťou a bojujúcom o život. Výnimočnosť tohto zážitku, v ktorom sa vedomie MacGyvera vznáša nad priepasťou osobného fyzického zániku, zdôraznili televízni tvorcovia spomalením záberov v čiernobielom prevedení, čím podčiarkli metafyziku tohto deja ďaleko za hranicami reality. Počas klinickej smrti rozpráva MacGyver aj s mŕtvymi rodičmi – Jamesom a Ellen – ako aj so žijúcim starým otcom Harrym Jacksonom, ktorý mu ukazuje scénu napadnutia tak, aby mohol identifikovať svojich útočníkov.

LOĎ DO VEČNOSTI

MacGyverove predsmrtné zážitky pokračujú po rozlúčke s rodičmi slovami „Ešte neprišiel môj čas“ (v tej chvíli strihy farebných sekvencií s pokusmi o znovuoživenie na sále naberajú akciu) na palube lode „Osiris“, na ktorú McGyver vstupuje spolu so starým otcom Harrym. Zatiaľ čo sa loď chystá odplávať od brehu a náš hrdina sa tomu bráni (v reálnom čase pokračuje v nemocnici jeho boj o život), ostane zamknutý kdesi v podpalubí, aby odtiaľ nemohol vyjsť až do vyplávania na voľné more (t.j. na nastúpenie cesty, z ktorej už niet návratu). Súčasne strih ukazuje, ako postupne zlyháva pokus o záchranu jeho života na sále. V tej chvíli sa však vedomie MacGyvera spamätá a sebe vlastným spôsobom sa vyslobodí z kajuty, ktorá mu bránila získať slobodu (rozumej: život) a podarí sa mu dostať na breh skôr, ako ho pomyselná loď odvezie do večnosti. Od tejto chvíle sú zábery opäť plnofarebné a ukazujú už len úspešné zavŕšenie reanimácie, kedy elektródy, priložené na hrudník pacienta spôsobujú otrasy jeho tela a „naštartujú“ srdcovú činnosť. Presne vo chvíli, kedy sa za hranicami reality zachytáva náš hrdina okraja móla, od ktorého sa vzdaľuje loď plávajúca do večnosti, objavuje sa na monitore krivka normálnej srdcovej činnosti. To však nie je všetko. Akonáhle totiž MacGyver získa vedomie, dozvedá sa o smrti svojho starého otca, ktorý sa v jeho vízii rozhodol ostať a odplávať na lodi, čím sa prišiel so svojím vnukom rozlúčiť. Vzápätí, ako hovorí MacGyver, Harry „odhodil svoju fyzickú schránku a preniesol sa do inej skutočnosti.“ Výsledkom tohto poznania je pre MacGyvera do ďalšieho života skúsenosť, že „smrť nie je tak desivá, skôr je to, ako keď pokročíte ďalej.“

Miloš Jesenský