Publikácie
Anatóm z Vinci
Meno Leonarda da Vinciho /1452–1519/, geniálneho maliara, vedca a mysliteľa z talianskej Florencie sa v mysli širokejverejnosti obvykle spája s niektorým z jeho slávnych obrazov ako je Mona Lisa, Dáma s hranostajom, či Posledná večera.
Už menej sa vie o jeho záujme v oblasti liečiteľstva a anatomických štúdií, ktorým sa začal venovať ako tridsaťšesťročný počas pobytu na dvore Lodovica Mora v Miláne. V rokoch 1488–1489 zhromažďuje všetky dostupné medicínske knižky, pátra po starých rukopisoch v knižniciach a antikvariátoch. Počas ich štúdia si vo veľkom pripravuje konspekty v podobe poznámok, výpisov z čítania, závery vlastných pozorovaní s množstvom podivuhodných postrehov. Súčasne plánuje spracovanie rozsiahleho kompendia z poravnávacej anatómie, ktoré by pozostávalo zo 120 zväzkov.
O tom, že záhady ľudského tela začal skúmať už od chvíle počatia, svedčí jeho slávna kresba milencov pri fyzickom styku. Ich telá sú zobrazené v pozdĺžnom reze, aby bolo možné pozorovať genitálie pri spojení, polohu maternice a jednotlivých vnútorných orgánov. Hneď vedľa vyobrazenia je lakonická poznámka týkajúca sa možnosti prenosu venerických ochorení.
Pri štúdiu momentu oplodnenia sa Vinci venoval i otázkam embryológie, vývoja ľudského plodu. Je naozaj trochu zvláštne si predstaviť, ako slávny maliar, známy svojimi nežnými obrazmi materského šťastia, stojí v potemnenej pivnici a s vedeckým chladom sa so skalpelom v ruke skláňa k mŕtvemu telu gravidnej ženy, aby preskúmal jej nikdy nenarodené dieťa. na základe tohoto poznania zanechal pre budúce generácie množstvo dokumentárne presných vyobrazení vyvíjajúceho sa embrya a jeho polôh v maternici.
Neskôr pristúpil k pitve dospelých jedincov. Odhaduje sa, že anatomicky preskúmal viac ako tridsať ľudských mŕtvol oboch pohlaví a množstvo zvierat od žiab, vtákov, opíc, koní, až po býky, medveďa a dokonca i leva. V rokoch 1508–1512 vrcholia jeho nanatomické práce, pričom ho zaujíma naozaj takmer všetko – stavby kostry, svalstva, priebeh a funkcia nervovej sústavy, ako aj vnútorné orgány. Nikto ešte predtým nezakreslil ľudské orgány s takou zručnosťou ako on – a jeho presnosť bude snom anatómov i v nasledovných storočiach. o 120 zväzkov sa však väčšina jeho rukopisov bohužiaľ nnávratne stratila a dnes ako výsledok Leonardových pobytov so skalpelom v márnici poznáme celkovo iba 228 anatomických kresieb: hrudníka a brucha (27), srdca (50), pohlavných orgánov (31), nervov a ciev (42), proporčných štúdií (30), držania a polohy tela (32) a fyziognomických nákresov (16).
Miloš Jesenský
počet prístupov dnes: 78