Dr. Miloš Jesenský

Múmia v lekárni

Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.

Slovo „múmia“ však pochádza z perzského jazyka a vo svojom pôvodnom význame znamená čiernu zemnú smolu, alebo živicu, ktorá sa v staroveku hojne a úspešne používala k liečeniu. V stredoveku bola takisto nesmierne cenená a preto i veľmi nákladná a tak vynachádzaví lekári začali hľadať lacnejšiu prístupnejšiu náhradu za substanciu „prírodnej múmie“ s rovnakými teraputickými účinkami. Inšpiráciu im nepochybne poskytol text rukopisu slávneho arabského lekára Abd el-Latífa z 12. storočia, podľa ktorého možno „minerálnu múmiu nahradiť čiernou živičnatou substanciou z telových dutín nabalzamovaných mŕtvol“.

A odtiaľ bol – podľa nemeckej bádateľky Dr. Renate Germerovej – už len krôčik k tomu, použiť tak hrôzostrašný liek v podobe prášku z rozdrvených a sčernalých častí múmií.

I keď sa po celý čas viedli spory o užitočnosti tejto náhrady, stal sa prášok, či celé časti staroegyptskej múmie štandartným liečivým prostriedkom uchovávaným a predávaným v lekárňach v 16. a 17. storočí. Ako píše Dr. germerová, v 18. storočí si zaobstarala múmia radná lekáreň v Lubecku, ktorá ju vlastnila až do roku 1811 a dnes je vystavená v tamojšom St. Annen Museum. Pri jej obhliadke je dobre viditeľné, že hlava balzamovanej mŕtvoly je rozbalená z ovínadiel a v tvárovej častilebky je vyvŕtaný manipulačný otvor, prostredníctvom ktorého vyškrabával ešte v prvom desaťročí 19. storočia lubecký lekárnik vzácnu živicu a predával ju solventným pacientom na lekársky predpis.

Časti staroegyptskej múmie rozdrvené v mažiari na prášok boli po stáročia nesmierne ceneným obchodným artiklom. Francúzsky kráľ František I. dokonca neustále pri sebe nosil vrecúško s práškom múmie, aby ho v prípade poranenia, či choroby mal neustále poruke.

Pre dopyt európskych lekární vznikol v Stredomorí veľmi čulý obchod. Múmie sa zhromažďovali v Alexandrii a odtiaľ putovali lodnými trasami do Benátok, Lyonu a Marseille. je zaujímavé, že sa Turci a Arabi snažili obchod s múmiami likvidovať, aby zabránili doslovnému „pohlteniu“ svojich predkov kresťanmi. Okrem toho sa obávali, že by kresťania mohli použiť múmie k výrobe kúziel a čarovných prostriedkov voči nim samotným.

Je iba prirodzené, že v takom výnosnom podnikaní, ako bolo získavanie a predaj múmií zohrali úlohu aj mnohí podvodníci, ktorí sa na tom celkom slušne obohatili. Keď napríklad pricestoval francúzsky posol Guy de la Fontaine do Egypta, aby tam pátral po zdrojoch múmií, dozvedel sa od istého židovského priekupníka v Alexandrii, ako údajne staroveké múmie vyrába z tiel nedávno zomrelých ľudí.

Múmia začína miznúť z lekární až v priebehu 19. storočia, ale ako kuriozitu možno uviesť, že ešte v roku 1924 sanachádzala v cenníku Mercklových farmaceutických závodov v Darmstadte uvedená v zozname liečiv Mumia vera Aegyptica v cene 12 zlatých mariek za kilogram.

Miloš Jesenský