Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Dejiny medicíny  Paracelsus, lekár a alchymista

Paracelsus, lekár a alchymista

Paracelsus, lekár a alchymista

Philippa Aureola Paracelsa /1493–1541/, vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim označujú dejiny lekárstva za prvého z exaktných farmaceutov zo začiatku renesancie. Jeho predstava o iatrochémii, čiže lekárskej chémii začala však prinášať svoje príspevky medicíne až o niekoľko storočí neskôr v podobe chemoterapeutík, tak ako to tento liečiteľ predpokladal.

Paracelsus sa narodil v rodine lekára v Einsiedeln vo Švajčiarsku. O jeho matke toho veľa nevieme, zrejme zomrela ihneď po narodení dieťaťa. O niekoľko rokov sa chlapec presťahoval spolu so svojím otcom do okolia rakúskeho Klagenfurthu, kde sa mu popri otcovej odbornej výchove dostalo i vzdelanie na tamojšej škole.

Zlom v jeho živote môžeme datovať celkom presne. Písal sa rok 1516, keď sa mladý a vitalitou sršiaci mladík rozhodol vydať do sveta. Išlo o naozajstnú skúšku odvahy, ale mladému lekárovi sa na cestách napodiv páčilo a tak na nich strávil celé desaťročie, pričom ho osud zavial do mnohých krajín, počínajúc Portugalskom, Anglickom, cez Švédsko, Taliansko s jeho univerzitnými mestami až po pobyt v Turecku a Rusku, vyznačujúcom sa mnohými dobrodružnými udalosťami.

Pritom ho neustále sprevádzala šťastena a chýrečné meno žiadaného liečiteľa. Po krátkom usadení v Bazileji ho však dobrodružná povaha opäť zlákala na cesty, ktoré ako míľniky zaznamenávali názvy miest, v ktorých pôsobil – kalmar, Esslingen, Norimberk, St. Gallen a ďalšie vtedajšie európske metropoly. Na Slovensku bol celkom dvakrát. V roku 1520 navštívil Spiš a niektoré banské mestá. V roku 1537 prišiel na niekoľkotýždňovú návštevu do Bratislavy, kde mu pripravili veľkolepé prijatie. Túto návštevu dnes hlása pamätná doska na Primaciálnom paláci a záznam v mestskej účtovnej knihe.

Počas svojej lekárskej praxe si chýrny doktor našiel aj dostatok času na písanie kníh a učených traktátov, ktoré koncipoval počas svojho života intelektuála – nomáda na svojich nekonečných cestách. Ako napísal jeden z jeho životopiscov – „vždy bodrý, vždy žiarici, vždy opitý“ – tak ho poznala celá vzdelaná Európa až do chvíle, keď tento renesančný búrlivák našiel ako štyridsaťosemročný násilnú smrť v Salzburgu, kde vykonával lekársku činnosť na pozvanie vojvodu Ernsta.

Takto teda zomrel slávny a nepoučiteľný rebelantský mysliteľ, ktorý otriasol všetkými lekárskymi autoritami stredoveku a staroveku a o ktorom sa renesančný prírodovedec Gerhard Gerhards, známy ako Erazmus Rotterdamský (1465–1536) vyjadril: „Nemôžem ti ponúknuť odmenu úmernú tvojmu umeniu a poznatkom.“

Miloš Jesenský

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 284

počet prístupov od 10.02.2007: 433013
počet prístupov dnes: 1