Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Dejiny medicíny  Tajomstvá hirudoterapie

Tajomstvá hirudoterapie

Tajomstvá hirudoterapie

Z histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme, že pokiaľ bol tento zákrok naozaj vykonaný lege artis, umožnil úspešne predchádzať srdcovému infarktu a mŕtvici. Púšťanie žilou podľa stredovekých lekárov „riedilo“ krv, zvyšovalo jej prietok (znižovaním hodnoty hematokritu) a pôsobilo preventívne proti vzniku trombóz a záchvatových ochorení. Okrem toho odstraňovalo „krvné jedy“ (t.j. žlčové farbivá), ktoré blokujú liečbu u chronických chorôb a stimulujú uvoľnenie kortizónov v tele.

Okrem chirurgického úkonu sa k púšťaniu žilou s obľubou používali pijavice lekárske (Hirudo medicinalis). O jej populárnosti v minulosti najlepšie svedčí fakt, že vo viacerých oblastiach úplne vyhynula pre nadmerný zber na liečebné účely.

Po invázii syntetických medikamentov do medicíny, boli pijavice odsunuté do zabudnutia. Moderní lekári usúdili, žepoužitie takéhoto primitívneho prostriedku nepatrí do ambulancií blyštiacich sa chrómom a sklom a vykázali ho do iluzórnej temnoty stredovekej povery. Pijavice však ešte nejaký čas prežívali v podobe vyskúšaného prostriedku.

Akademické opovrhnutie tu však vôbec nebolo namieste. Pijavica, ktorá vysáva krv pracuje totiž neobyčajne opatrne, nezanecháva ranu a človek, na ktorého sa prichytí ju spravidla na svojom tele ani nepocíti. Zloženie jej slinných výlučkov má dezinfekčné vlastnosti, takže po jej odstránení, či odpadnutí sa rana automaticky uzavrie. Pritom pôsobí mimoriadne efektívne, kedže jediný exemplár dokáže vysať až 15 cm3 krvi, bez akýchkoľvek bočných účinkov a komplikácií.

Pijavice sa do budúcnosti nepochybne ukazujú ako prspektívne liečivo proti jednej z najväčších pliag nášho storočia -chrobám cirkulačného systému, voči ktorým sú často chemické preparáty neúčinné. Podstata ich pôsobenia spočíva v tom, že v mieste priloženia vstrekuje pijavica do krvi hirudinín, ktorý znižuje zrážanlivosť a viskozitu krvi, pôsobí protizápalovo a šíri sa do celého organizmu. Vďaka týmto skromným živočíchom sa v postihnutom mieste opäť navracajú normálne cirkulačné pomery, čo spôsobuje napríklad aj hojenie inak neliečiteľných vredov.

V mnohých európskych krajinách, ale hlavne v USA siahajú po pijaviciach aj plastickí chirurgovia a špecialisti na transplantácie. Pijavice totiž umožňujú prekonanie najvážnejšej – a zdalo by sa že neprekonateľnej – hranice, akou je odumieranie transplantovaných častí tela spôsobené problémami s obnovením ich normálneho krvného obehu.

V roku 1994 iba v USA zachránili pijavice pred amputáciou rôznych častí tela okolo 5 tisíc pacientov. Súčasne bolo na terapeutické účely použitých 65 tisíc týchto obrúčkavcov. Cena jedného exemplára sa po umelom chove pohybovala okolo 7 USD, čo je zanedbateľná suma v porovnaní napríklad s transplantáciou palca, ktorá vyjde na tridsaťnásobok tejto čiastky.

Ak sa teda na tento problém pozrieme bez predsudkov, musíme pijavice oceniť ako príklad hlbokej múdrosti stredovekej medicíny, ktorá dokázala využívať prostriedky čerpajúce zo štedrosti samej prírody.

Miloš Jesenský

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 160

počet prístupov od 10.02.2007: 432593
počet prístupov dnes: 58