Publikácie

Pianista

Pianista 1
Pianista 2
Pianista 3

„Tvoj život bude visieť na vlásku, v noci aj vo dne sa budeš chvieť strachom a nebudeš si istý svojím životom.“Tento citát z Tóry, teda biblických Kníh Mojžišových, akoby predznamenal práve tak pohnutý osud Izraelitov, ako aj životný príbeh poľského pianistu Wladyslawa Szpilmana (1911–1200), inšpirujúci Romana Polanského k filmovému spracovaniu v comebacku z minulého roku. A ako sa zdá, bola to vskutku šťastná voľba: Polanského najnovší film získal na filmovom festivale v Paríži sedem Cézarov v kategóriách za najlepší film, réžiu a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, ktorú stvárnil mladý talentovaný americký herec Adrien Brody.

„Dal som do toho filmu celé svoje srdce“, prehlásil francúzsky režisér poľského pôvodu pred preplneným hľadiskom divadla Chatelet, keďže ako tvorca premietol do svojho filmu i vlastné spomienky z detstva. Polanski totiž v útlom veku prežil likvidáciu židovského geta v Krakove a aj keď sa jemu s otcom podarilo utiecť, matka mu zahynula za ostnatým drôtmi koncentračného tábora Osvienčim. „Všetky moje doterajšie filmy boli akoby len skúškou pre Pianistu. Je to moje najosobnejšie dielo“, povedal zase pri inej príležitosti. „Mnohokrát sa mi dostali do rúk texty, podľa ktorých by mohla vzniknúť snímka na túto tému, ale obvykle bol príliš blízko mojim vojnovým spomienkam. A to som nechcel.“

Pred niekoľkými rokmi sa ale Polanskému dostala do rúk Szpilmanova kniha pod názvom „Smrť jedného mesta“ a on pochopil, že práve drží v ruke základ scenára, v ktorom by mohol využiť aj svoje traumatizujúce spomienky bez rizika, že sa z toho stane autobiografia. Ako sa vyznal samotný režisér, práve to mu umožnilo „rozprávať príbeh niekoho iného s vedomím vlastného prežitku“ a vytvoriť tak „veľmi osobný film, založený na perfekcionizme človeka, aký dokázal psychologicky čeliť vlastným démonom.“

Literárna predloha vyšla rok po ukončení druhej svetovej vojny a na svojich čitateľov zapôsobila svojou bezprostrednosťou i úprimnosťou nedávnej reflexie neprekrytej nostalgickým balastom a neotupenej zabudnutím. A potom je tu samotný Príbeh. Príbeh s veľkým začiatočným písmenom, keďže ho písal samotný život muža, hladujúceho vo varšavskom gete, žijúceho mesiace na úteku v rozmanitých úkrytoch a strastiach či živoriaceho v apokalyptických ruinách zbombardovaného mesta. Fatum est series causarum. Osud je radom príčin, aj keď mnohokrát možno ide o súhru náhod, avšak súhry podmienenej osobnosťou toho, kto tie náhody prežíva. Fakt, že premrznutého a na kosť vychudnutého židovského pianistu zachráni nakoniec pred smrťou hladom distingvovaný nemecký dôstojník (aby po rokoch sám zahynul v zajateckom gulagu na Sibíri) iba podčiarkuje podivuhodnosť či banalitu okolností, aké rozhodujú o našej existencii v tomto živote.

Zatiaľ čo prvá polovica filmu prezentuje dôvod Szpilmanovej a koniec-koncov i Polanského nechuti vracať sa k vlastným spomienkam na holocaust scénami brutálneho pošliapania ľudskej dôstojnosti nacistami, druhá sa, po Szpilanovej nedobrovoľnej záchrane pred transportom odvážajúceho jeho rodinu do „továrne na smrť“ v Osvienčime, mení na variáciu tragickej robinsonády v meste a v dobe, kedy sa je lepšie hádam ani nenarodiť.

Okrem skutočne nezabudnuteľného výkonu relatívne málo známeho amerického herca Adriena Brodyho (vo vedľajších úlohách sa, napríklad, objavil vo filmoch „Tenká červená línia“, či „Harrisonove kvety“) je „Pianista“ snímkou silnou vo svojej autenticite komparzu, kostýmov, prostredia a dekorácií. Renomovaný poľský scénograf Allan Starski vytvoril panorámu zbombardovanej Varšavy kombináciou ruín bývalých barakov sovietskej armády vo východonemeckom Juterborgu a niekoľkých z mála zachovaných varšavských predmestí zvaných „Praga“, kde po vypuknutí povstania táborili červenoarmejci a čakali, ako nerovný boj Poliakov a nacistov dopadne. Výsledok je presvedčivý rovnako ako v Annaudovom filme „Nepriateľ pred bránami“, ktorý používal podobný prístup.

V príbehu Pianistu je neodmysliteľnou zložkou hudba, všadeprítomná vo zvukovej stope. Jej kompozíciu Polanski zveril svojmu „dvornému“ skladateľovi Wojciechowi Kilarovi (soundtracky ku Coppolovmu „Draculovi“ či „Deviatej bráne“). Okrem Kilarovho autorského kusu s veľavravným titulom „Moving to the Ghetto Oct.31“ vo filme zaznievajú melancholické nokturná a balady Fréderica Chopina doplnené vo svetlejších momentoch o „Veľkú polonézu“ a „Mazúrku v a mol“.

Po víťaznom ťažení „Pianistu“ po festivaloch a prehliadkach v Európe (zatiaľ sa však, žiaľ, v slovenských kinách jeho premiéra neočakáva) a nomináciách na Oscara možno na záver konštatovať jedno-jediné: veľký film režiséra veľkého formátu, na ktorý sa od „Schindlerovho zoznamu“ Stevena Spielberga a „Európy, Európy“ Agnieszky Hollandovej naozaj dlho čakalo.

Hodnotenie: 100%

The Pianist (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Holandsko 2002), 148 min. Réžia: Roman Polanski. Scenár: Ronald Harwood podľa románu Wladyslawa Szpilmana. Kamera: Pawel Edelman. Hudba: Wojciech Kilar, Fréderic Chopin. Hrajú: Adrien Brody (Wladyslaw Szpilman), Tomas Kretschmann (kpt. Wilm Hosenfeld), Frank Finlay (otec), Maureen Lipmanová (matka), Emilia Foxová (Dorota), Ed Stoppard (Henryk), Julia Raynerová (regina), Jessica Kate Meyerová (Halina), Ruth Plattová (Janina), Michal Zebrowski (Jurek) a i.

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 327

počet prístupov od 10.02.2007: 432925
počet prístupov dnes: 37