Publikácie

Z pekla

Z pekla 1
Z pekla 2
Z pekla 3

East End, Londýn, 1. august 1888, 23 hod. 40 min… Mary Ann Nicholsonová, ktorá pod menom „Krásna Polly“ patrila medzi dobre známe postavy alkoholických chrámov a zadymených ópiových brlohov v oblasti Whitechapel, si v sychravej noci zimnične upravila ošumelé šaty. Tie už ako morovým znamením poznačila vyzývavosť, práve tak ako aj mizéria štyridsaťdvaročnej prostitútky medzi vyvrheľmi a spodinou vykričanej štvrti. Aj dnes, tak ako nespočetnekrát predtým, sliepňala cez drobné mrholenie do tmavého priechodu, odkiaľ sa z plazivých kúdolov hmly a dusivého dymu mohol každú chvíľu vynoriť nejaký zákazník. Keď sa v pochmúrnom labyrinte ozvali čiesi čvachtavé kroky, nasadila si na tvár pod hrubou vrstvou líčidla nacvičený úsmev a to ešte skôr, ako k nej pristúpila vysoká postava zahalená do tmavého plášťa: „Chcete potešiť, pane?“ Táto otázka, ktorú dlhé roky kládla zákazníkom, aby si zarobila štvorpencu na nocľaháreň a niekoľko pohárikov lacného ginu, bola tou poslednou, ktorou v živote ponúkala svoje telo. V temnom kúte jej ústa zapchala široká mužská dlaň a ženino hrdlo bolo v okamihu podrezané od ucha k uchu, akoby si práve uviazala šarlátový šál.

Tak sa za jednej noci zrodil v Londýne príbeh Jacka Rozparovača a o stotridsať rokov neskôr jeho filmová verzia v réžii Alberta a Allena Hughesovcov pod veľavravným názvom „From Hell“ vychádzajúcom nielen zo „spiatočnej adresy“ zločincových listov polícii, ale predovšetkým z rovnomenného komiksu Alana Moorea a Eddie Campbella. Nedajme sa mýliť zaradením predlohy, pretože uvedené viac ako šesťstostránkové dielo patrí nielen k špičke svojho žánru, ale jeho tvorcovia ho komponovali na základe detailného štúdia dobových reálií: takmer každá tvár, každá budova či ulica je rekonštruovaná podľa archívnych fotografií. Grafická originálnosť a prepracovanosť Moorea a Campbellovej rekonštrukcie nepochybne značne ovplyvnili aj vizuálnu pôsobivosť najnovšej verzie o vyčíňaní mýtmi opradeného vraha z doby kráľovnej Viktórie, ktorého predtým naposledy stvárnil v dvojdielnej televíznej adaptácii v roku 1988 sir Michael Caine.

Samotný film predstavuje temný príbeh inšpektora Fredericka Abberlinea stvárneného charizmatickým Johnym Deppom, ktorý vyšetruje beštiálne vraždy londýnskych prostitútok zo štvrte Whitechappel. Jeho pátranie ho privedie až ku predstaviteľom najvyšších spoločenských kruhov a postupne v ňom skrsne podozrenie, že vraždy súvisia s vyčíňaním prominentného člena slobodomurárskej lóže. Okrem okultných znamení narazí v temných uličkách aj na atraktívnu Mary Kellyovú (Heather Grahamová), s ktorou nadviaže milostný vzťah a keďže ide o jednu z potenciálnych vrahových obetí, stáva sa desivý prípad jeho vlastnou, osobnou záležitosťou.

Obsadenie Johnnyho Deppa sa ukázalo byť naozaj šťastnou voľbou. Hoci spočiatku sa uvažovalo o Danielovi Day-Lewisovi, Jude Laweovi, Anthony Hopkinsovi či dokonca Seanovi Connerym (!) je inšpektorova rola pre niekdajšieho protagonistu seržanta Cranea z Burtonovej „Ospalej diery“ či „námezdného žoldniera bibliofílie“ Corsa v Polanského „Deviatej bráne“ ako vyšitá. K jeho obsadeniu režisér Albert Hughes pred novinármi povedal: „Pôvodne nemal vôbec čas, ale keď sme sa konečne stretli, videli sme, že je jednoducho najlepší. O Jacka Rozparovača sa zaujímal už veľmi dlho, na prvú schôdzku si dokonca priniesol kopu ohmataných kníh, takže bolo poznať, ako ich má všetky preštudované.“

Úloha, ktorej sa Deppovi dostalo, znamenala pre neho jasnú príležitosť: kontroverzný vyšetrovateľ, ktorý používa ópium k jasnovideckým výletom mimo vlastné telo, elegantný a životom sa tackajúci bohém relaxujúci pri fľaške absintu šmrncnutého laudanom, desivé nočné mory, ktoré sa zhmotňujú v ešte desivejšiu skutočnosť v momentoch, kedy nad zohavenými ľudskými telami vracajú aj otupení policajní lekári, tragický hrdina, ktorý vie, na čo je potrebné použiť posledné dve mince pri odchode z pozemského pekla. Už tradične kvalitne sa s náročnou jánusovskou úlohou doktora Gulla vyrovnal excelentný Ian Holm, pozoruhodný je aj výkon Heather Grahamovej a Robbie Coltranea, ktorý v postave mohutného seržanta Godleyho s otcovskou starostlivosťou vyzdvihuje svojho šéfa „naháňajúceho draka“ v predmestských ópiových brlohoch, aby vzápätí s obdivom sledoval jeho policajné metódy.

K atmosfére jednoznačne prispeli exteriéry natáčané u našich západnejších susedov – v zozname lokalít figurovali Olšanský cintorín, Národné múzeum a Strahovská knižnica v Prahe, Opočno, Kutná Hora, Kačina, Hrádek u Nechanic či Mníšek pod Brdy. Zúfalú bezútešnosť vykričanej londýnskej štvrti z roku 1888 efektne dotvorili kulisy postavené za necelý štvrťrok na ploche dvadsiatich hektárov v blízkosti dedinky Ořech podľa návrhu oscarového Martina Childsa, v ktorej sa mu podarilo zhmotniť mizériu poslednej štácie ľudskosti: krivolaké a páchnuce uličky, rozbitá dlažba s kalužami špinavej vody a blata, tajomné kráľovstvo desu, v ktorom nebolo opilstvo, hazardné hry, predajná láska a vraždy ničím neobvyklým.

Scenár a réžia rešpektuje pôvodnú objednávku produkcie, ktorá naliehala, aby film nebol „príliš krvavý a temný“, čo bola úloha – vzhľadom k námetu, spracovanej látke a tímu, ktorý predtým realizoval efekty v scéne vylodenia pre film „Zachráňte vojaka Ryana“ – pomerne neľahká. „Štúdio chcelo zasiahnúť väčší počet ľudí, takže všetko muselo ísť cez "ženský filter“, vyjadril sa Albert Hughes, k čomu vzápätí nezabudol dodať: „A tak sme skúsili vystrašiť ľudí aj bez toho, aby sme ukázali krv naplno. Zatiaľ ale nevieme, či sa nám to podarilo, alebo nie.“

Zdá sa, že tento zámer vyšiel ku spokojnosti tvorcov i diváka. Prispela k tomu nielen umne vedená kamera Petra Deminga a strih, vďaka ktorému – aj keď sa v závere dočkáme záberu na prerezané ženské hrdlo či telo s pariacou sa kôpkou vnútorností – zažívame hrôzu predovšetkým z náznakov a temných tušení, obnažujúcich skryté fóbie našej mysle až na samotnú hranicu znesiteľnosti. Z tohoto dôvodu sa na podobné filmy nielen chodí, ale aj na čiernych anjelov krutosti v nás a okolo nás málokedy rýchle zabúda.

From Hell, USA 2001. Réžia: Albert a Allen Hughesovci. Scenár: Terry Hayes a Rafael Yglesias. Kamera: Peter Deming. Hudba: Trevor Jones. Hrajú: Johnny Depp (Frederick Abberline), Heather Grahamová (Mary Kellyová), Robbie Coltrane (Peter Goidley), Ian Holm (William Gull) a i.

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 304

počet prístupov od 10.02.2007: 432925
počet prístupov dnes: 37