Publikácie

Kabala

Kabala

Kabalista je človek, ktorý navonok vyzerá ako ktokoľvek iný. Aspoň tak to tvrdí autor knihy „Kabala. Základné princípy“ Michael Laitman, popredný odborník Moskovského filozofického inštitútu Ruskej akadémie vied. Po viac ako troch desaťročiach výskumu deklaruje, že kabalista nemusí byť ani nadmieru bystrý, ani príliš vzdelaný. Podľa neho je to obyčajný človek, ako ja alebo vy, ktorý prostredníctvom kabalistického štúdia získal niečo ako „šiesty zmysel“, čiže schopnosť vnímať skryté sily sveta. Kabalista vďaka tomuto zmyslu môže vnímať celé univerzum, vidieť náš, ako aj spirituálny svet ako hmatateľnú realitu: „Kabalista cíti Vyšší svet a dokáže ho priamo dosiahnúť. Hovoríme mu vyšší svet, pretože existuje mimo naše bežné vnímanie. Kabalisti vedia, že všetko zostupuje z vyššieho sveta do nášho. Poznajú všetky príčiny a následky, pretože ich už poznali vo vyššom, ako aj v našom svete.“
Bežný človek vníma iba veľmi malý úlomok nekonečného vesmíru, ktorý vytvára jeho „okolitý svet“. Kabalista však na vrchole svojho poznania vníma celý vesmír.

Svet podľa kabaly
Slovo kabala pochádza z hebrejského qabbalah, ktoré vo voľnom preklade označuje „tradíciu“ či kibel, „zjednotenie“, označujúce schopnosť duše pochopiť nadprirodzené idey. Pôvodne išlo predovšetkým o výklad rabínskych spisov (talmudu) a Mojžišových kníh (tóry). Jedným z najzaujímavejších a súčasne aj najstarších kabalistických diel je „Kniha stvorenia“ Sefer Jecira, ktoré vznikalo v rozpätí 2. až 6. storočia. Táto tajuplná kniha pritom nepopisuje nič menšie ako stvorenie vesmíru Bohom z písmen ešte nespojených do slov. „Vyryl, vymodeloval, zvážil a zamenil dvadsaťdva základných písmen a stvoril z nich všetko stvorené a všetko, čo bude vytvorené v budúcnosti“, dočítame sa v poldruha tisícročia starom náboženskom spise, čo nás privádza k úvahám o zmysle a poriadku stvorenia. „Svet okolo nás je ovládaný zákonom príčiny a dôsledku. Nič nie je stvorené bez príčiny či zmyslu. Hmotný svet je ovládaný neústupným zákonom pohybu, premeny a transformácie“, dôvodí Michael Laitman. Napriek tomu základná otázka – Prečo to všetko vôbec existuje? – zostáva nezodpovedaná. Existuje vôbec medzi nami niekto, kto by si ju aspoň raz v živote nepoložil? „Súčasné vedecké teórie predpokladajú, že svet je ovládaný nemennými zákonmi fyziky, ktoré ani nie sme schopní ovplyvniť. Našou jedinou úlohou je potom múdrym ovládaním týchto zákonov žiť dobrým životom a pripravovať tak pôdu pre budúce generácie.“ Ale dobrý život podľa doktora Laitmana nie je odpoveďou na otázku, prečo by mali budúce generácie vôbec žiť. „Otázky o pôvode človeka – či už vznikol evolúciou z primitívnych živočíchov, alebo vďaka výsadku z mimozemskej lode – nemení nič na našej kardinálnej otázke. Konečne, v ľudskom živote existujú dva najdôležitejšie dátumy: narodenie a smrť. Všetko, čo sa medzi nimi odohrá, môže byť jedinečné, a preto neoceniteľné. Ale môže to byť tiež úplne bezvýznamné. To platí obzvlášť vtedy, ak je na konci života iba temnota a chaos. Je možné, aby človek mohol tento zložitý hlavolam života vyriešiť bez toho, aby sa dostal k otázke pôvodcu všetkého? Každá ľudská bytosť sa musí s touto dilemou vysporiadať sama. Hľadanie cieľa a zmyslu existencie je pre duchovný život ľudstva kľúčovou otázkou. Obzvlášť keď sme od druhej polovice 20. storočia svedkami ožívajúcej túžby po duchovnom raste.“ Kabalistická cesta je cestou dobrovoľného a slobodného prekonávania vlastného egoizmu. Slobodná vôľa sa prejavuje vo voľbe medzi cestou duchovného rastu a cestou utrpenia. Spolu s autorom si pritom môžeme len priať, aby si ľudia „zvolili život“, namiesto toho, aby kráčali bolestnou cestou utrpenia, ako už mnohokrát predtým.

Cesta tajnej vedy
Pre židovskú mystickú tradíciu sa pojem kabala začal používať až v 12. storočí. Koncom 16. storočia vznikla takzvaná luriánska kabala, ktorá sa neskôr stala prevládajúcou tajnou náukou predovšetkým vo východnej Európe. Postupne sa tak vykryštalizoval názor, považujúci kabalu za židovskú mystiku, ktorá má pomôcť zaradiť človeka na jeho miesto vo vesmíre a zodpovedať základné otázky jeho bytia. „Každý človek sa snaží na tieto otázky nachádzať odpovede na základe informácií, ktoré má k dispozícii“, píše Michael Laitman. „Každý z nás rozvíja vlastný svetonázor, ktorý je určený predovšetkým tým, čo sa javí najpravdepodob­nejším. Otázka zmyslu života zvyšuje každodenné utrpenie a celosvetové znepokojenie. Prečo ale trpím? Táto otázka nás nenecháva pokojnými, a to ani vtedy, keď sú naše základné potreby uspokojené. Dokonca, aj keď sa ohliadneme späť, cítime znepokojenie. Vidíme totiž, koľko času sme strávili snahou uspokojiť svoje túžby a tiež ako málo sme zažili potešenia. Pretože na vyššie uvedené otázky neexistujú odpovede, obracajú sa ľudia k starobylým vieram.“ Dilemu o zmysle života síce nosí každý v sebe, ale nie každý sa k tomu prizná, niektorí dokonca ani sami sebe. Kabala prináša odpovede na existenciálne otázky, hoci aj nie hneď a tak, že si vypočujeme niekoľko prednášok alebo prečítame zopár kníh. Musíme sa ňou zaoberať určitú dobu, neustále sa vracať ku hádankám bytia a nachádzať si vlastnú cestu životom. „Meditácia, fyzické a psychologické cvičenia nám pomáhajú cítiť sa lepšie. Nejde však o nič lepšie, ako o obyčajnú snahu zabudnúť, pretože naše túžby ostávajú neuspokojené a zmysel života stále neodhalený. Všetky náhradné metódy nás len upokojujú, neposkytujú odpovede na otázku zmyslu života a významu utrpenia, ale pomáhajú nám zmenšovať naše požiadavky. Avšak čoskoro zistíme, že pravdu nemožno ignorovať. Ľudstvo pre svoju existenciu neustále hľadá logické zdôvodnenia. Kvôli tomu sa po tisícročia venuje štúdiu prírody. Moderní vedci vedia, že čím ďalej vo svojom výskume postúpia, tým komplikovanejší a nejasnejší obraz sveta získajú. Moderné vedecké knihy mnohokrát pripomínajú science-fiction alebo knihy o mystike, ale hlavne zlyhávajú v odpovedi na otázku o zmysle života.“ Pri svojom štúdiu sa kabalista usiluje v hĺbke svojej bytosti o zmierenie ducha a srdca prostredníctvom viery. Jeho cieľom je d´ekut, teda akési „priľnutie k Bohu“ a to cestou živej viery, nie azda filozofovania, tak, ako to píše Michael Laitman: „Mám nádej, že čitatelia pochopia moju nevôľu k prázdnemu filozofovaniu, pretože na základe takýchto obmedzeností sa budujú chrámy falše, z ktorých vychádzajú úplne scestné závery. Naša generácia mohla vidieť mnoho takéhoto prázdneho filozofovania, ktoré sa zrútilo ako domček z kariet.“ A nielen to. Po dlhé stáročia sa kabala, ako súčasť starovekej mystiky, študovala pod prísnou klauzulou tajomstva, pod dozorom prísnych náboženských predpisov, s posvätnou bázňou a veľkým rešpektom. Dnes, po negatívnych skúsenostiach s komerčným zneužívaním tematiky, zviditeľňovanou americkými popovými hviezdami, červenou šnúrkou na zápästí Madonny, Britney Spearsovej či škandáloch okolo Philipa Berga je potrebné byť obzvlášť opatrný. Unudené umelecké celebrity často propagujú kabalu ako zázrak a dobrú príležitosť k osobnostnému rastu. Inými slovami, kabala je dobrá na pleť, na sex a má lahodnú chuť. Ale nič také: kabala tu nie je pre unudené celebrity, ale pre úprimných a hĺbavých hľadačov „iskier Božieho svetla“ zajatých v hmote nášho sveta.

Hľadanie zmyslu života
„Kabala je človeku zo všetkých vied najbližšie, pretože rozoberá zmysel života“, píše Michael Laitman. „Kabala teda vysvetľuje zmysel života, odkiaľ sme prišli a kam to vlastne ideme, keď sa náš čas naplní.“ Kabalisti sa teda snažia nachádzať odpovede na tieto otázky už počas svojho života, v skromných lúčoch svetla derúcich sa spoza poodchýlených dverí k nesmrteľnosti. Štúdium kabaly tak poskytuje znalosti o duchovných svetoch a rozvíja ten druh zvláštneho zmyslu, ktorým vnímame „svety za svetom“. A práve týmto zmyslom vnímame skryté univerzum. „Hoci aj skrytá, ale stále dosiahnuteľná časť vesmíru nám dáva odpovede na všetky otázky, ktoré máme. Nie je nič, čo by nám bolo bližšie a dôležitejšie, ako toto poznanie, pretože nás učí o nás samotných, o svete, v ktorom žijeme, a o našom vlastnom osude. Všetko, čo sa o sebe a o svete naučíme, môžeme odhaliť sami v sebe. To všetko sa môže stať, pokiaľ sú naše vnemy a znalosti skryté pred ostatnými, čo je aj dôvod, prečo sa kabala nazýva „vedou o skrytom.“ A tým sa dostávame k otázke, ktorá oddávna rozpaľuje mystické mysle ľudí – prečo je potrebné kabalu držať v tajnosti. Nasledovníci autentického učenia majú v tom už po stáročia jasno, keď pre tento postup uvádzajú tri základné dôvody: nie je potrebné a je nemožné ju odhaliť, ide o Stvoriteľove osobné tajomstvo. Zatiaľ čo prvý z nich znamená, že zo všeobecného odhalenia by neplynulo nič dobrého, druhý vyjadruje skutočnosť, že nedisponujeme dokonalým jazykom, aby sme dokázali popísať subtílne duchovné koncepty, ako čítame u Laitmana: „Pretože je náš slovník obmedzený našim vnímaním sveta, ktoré je viazané na dočasnosť, priestor a pohyb, nemáme žiadne slová, ktorými by sme boli schopní sa priblížiť k duchovným sféram. Náš slovník vznikol v tomto materiálnom svete a pokiaľ chceme použiť svetské slová k pomenovaniu duchovných javov, zisťujeme, že sú úplne nevhodné. Je teda veľmi ťažké nachádzať slová, ktoré by popísali duchovný zážitok niekomu, kto je doposiaľ duchovnom nedotknutý. Preto zostane problém vzťahu k duchovnému nevyriešený dovtedy, kým nenájdeme vhodné slová.“ Kabalisti veria, že každá vec a každá činnosť v tomto svete má pôvod vo svojom duchovnom obraze a kvôli tomu vynašli spoľahlivý spôsob, ako si odovzdávať vedomosti a to nielen navzájom, ale aj v generačnom reťazci po celé stáročia, v tajnosti pred profánnym svetom.

Osobné tajomstvo Stvoriteľa
„To, že ide o Stvoriteľovo osobné tajomstvo znamená, že kabalistické texty sú odhalené iba tým, ktorí sú Stvoriteľovi úplne oddaní a majú ho v úcte. Toto je zo všetkých podmienok, prečo utajovať kabalu, požiadavkou najdôležitejšou. Množstvo podvodníkov sa zaštíťovalo kabalou, ale sledovali len svoj vlastný prospech. Podviedli tak mnoho prostých ľudí, ktorí dúfali v poznanie budúcnosti, ochranu pred démonmi či uhranutím. A predvádzali im množstvo iných „zázrakov“, ktoré neboli ničím iným ako jarmočnými trikmi.“ Podľa názoru Michaela Laitmana bola kabala pôvodne skrytá iba kvôli tomu. Kabalisti preto žiakov v priebehu vekov podrobovali zložitým skúškam. To potom vysvetľuje aj to, prečo aj tých niekoľko ľudí, ktorí mali možnosť v rôznych generáciách študovať kabalu, bolo viazaných prísahou mlčanlivosti. To však neznamená, že tieto tri zákazy rozdeľujú kabalu na tri časti. Je to vlastne naopak: každá časť, slovo, myšlienka a definícia spadá v kabale pod tieto tri zákazy odhaľovania významu. Natíska sa teda otázka: ak bola táto tajná náuka tak dôkladne schovávaná pred svetom, ako je možné, že existuje toľko kabalistických kníh? Laitmanova replika je v tomto smere skutočne prekvapujúca: „Odpoveď je jednoduchá: prvé dva zákazy sa odlišujú od tretieho, pretože tretí je z nich ten najdôležitejší. Prvé dva zákazy sú však stále platné a preto sa v závislosti na spoločenských požiadavkách podmienky často menia.“ Situácia, kedy nebolo vhodné nič zverejňovať, sa v súčasnosti obrátila k úplnej nevyhnutnosti publikovať. Medzi knihy o skutočnej kabale sa tak zaraďuje aj dielo Michaela Leitmana, hoci nie je primárne zamerané na štúdium akademických faktov. Ide o prístupnú a s pochopením láskavého odborníka písanú knihu pre začiatočníkov, ktorí túžia, aby sa ich najhlbšie zmysly, ktoré majú v kontakte s nadprirodzeným konečne prebudili.

Miloš Jesenský

Laitman, Michael: Kabala. Základní principy. Z nemeckého jazyka preložil Karel Goldmann, Grada Publishing, Praha 2010, 118 strán.

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 151

počet prístupov od 10.02.2007: 433012
počet prístupov dnes: 69