Dr. Miloš Jesenský

Zasvätenie do henochiánskej mágie

Henochiánska mágia patrí k najviac fascinujúcim a zároveň najkontroverznejším magickým systémom západnej ezoterickej tradície. Jej tajomstvo svetu odhalili koncom 16. storočia slávni mágovia John Dee (1527–1608) a Edward Kelley (1555–1597), ktorým ju údajne sprístupnila anjelská inšpirácia. Henochiánska mágia sa tak stala jedným zo základných kameňov starobylých praktík ceremoniálnej mágie až do súčasnosti.

Dvaja doktori…
Autor knihy, kanadský publicista Donald Tyson žije, ako sa dozvedáme z úvodnej poznámky jeho knihy, v Halifaxe v kanadskom Novom Škótsku. V mladosti ho priťahovala veda, čo sa prejavovalo v jeho vášnivom zaujatí pre astronómiu a stavanie teleskopov. Prvý z nich si zhotovil už ako dvanásťročný. Univerzitu začal študovať s túžbou dosiahnúť vedeckú hodnosť, ale potom bol podľa vlastných slov „odradený suchopárnosťou a zbytočnosťou mechanistického poňatia vesmíru.“ Začal sa teda venovať anglickej literatúre, vysokoškolské štúdium absolvoval s vyznamenaním a potom nastúpil na dráhu spisovateľa. V súčasnosti sa plne venuje úsiliu poznávania mágie v teórii i praxi. Jeho cieľom je vytvorenie ľahko prístupného a pochopiteľného systému osobnostného rastu, ktorý by vychádzal z najlepších ezoterických tradícií Východu a Západu, minulosti i prítomnosti – taký systém, ktorý by svojmu používateľovi pomohol porozumieť zmyslu vlastnej existencie a ponúkol spôsob, ako túto existenciu naplniť.

Keď sme teda predstavili autora moderného komentára henochiánskej mágie, mali by sme sa aspoň stručne zoznámiť s jej renesančnými tvorcami. Začneme doktorom Johnom Deem, ktorý sa narodil v Londýne 13. júna 1527. Študoval v Cambridgei a na holandských univerzitách. Neskôr vyučoval v Cambridgei a Paríži. Jeho azda najznámejším dielom je „Monas hieroglyphica“ z roku 1564. Roku 1581 sa zoznámil s Edwardom Kelleym a o dva roky sa s ním vydal na územie Slovenska, Poľska a Čiech. Dee si v Prahe získal priazeň Rudolfa II. (1552–1612), venoval mu krištáľovú guľu, ako aj magické zrkadlo z antracitu. Tvrdil, že rozumie reči vtákov. Pre politické intrigy jeho neprajníkov ho cisár vypovedal z Čiech, ale tajne sa vrátil na zámok v Třeboni, kde sa opätovne stretol s Edwardom Kelleym. Roku 1589 ho povolala britská kráľovná Alžbeta I. (1533–1603) naspäť do Anglicka a udelila mu výnosný úrad manchesterského prefekta. Po Alžbetinej smrti mu však nový kráľ Jakub neprial a Dee chcel Britániu navždy opustiť. Ochorel a zomrel na sídle v Mortlake 26.marca 1609.

… a jedno médium
Biografia Deeho spolupracovníka, anglického alchymistu Edwarda Kelleyho je napriek mnohým legendárnym podaniam o jeho živote nejasná. V novembri 1582 navštívil Deeho, s ktorým sa poznal už od roku 1576 vďaka spoločnej záľube v alchýmii a mágii. V septembri 1583 sa v spoločnosti poľského šľachtica Alberta Laského (1536–1605) vydali na dvor poľského kráľa Štefana Báthoryho, pričom na prelome rokov 1583–1584 pobudli aj na slovenskom území, v Kežmarku, kde Laský vlastnil rodové majetky. Od roku 1584 žili obaja mágovia v Prahe a úspešne sa uchádzali o priazeň cisára Rudolfa II.. V tejto súvislosti je zaujímavé poznamenať, ako sa Edward Kelley údajne uviedol do cisárskych služieb úspešnou premenou ortuti na zlato v dome Tadeáša Hájka z Hájku. V júni 1586 Dee na istý čas opustil Čechy pre podozrenie zo špionáže v prospech Anglicka, ale čoskoro sa vrátil a spoločne s Kelleym sa usadili na dvore českého šľachtica a štedrého mecéna alchýmie Viléma z Rožmberka (1535–1592). Tu sa Kelley tešil značnej vážnosti, pričom mu pri laboratórnych prácach pomáhal augsburgský iatrochemik Karl Widemann (1555–1637). Uprostred roku 1588 vyslala anglická kráľovná Alžbeta I. za Kelleym diplomata a učenca Edwarda Dyera, ktorý s ním spoločne vykonával ďalšie pokusy.V roku 1589 Rudolf II. pasoval Kelleyho na rytiera z Imany, keď už predtým bol prijatý do českých šľachtických stavov. Na pražskom hrade pracoval tri roky a v tej dobe zakúpil aj majetky v Jílovom. Od Viléma z Rožmberka dostal darom blízke sídla Nová Libeň, Okrouhlo, Bohuliby, Oleško, Záhořany, Hodkovice, Kamenná Vrata, Oboru, Ostrov, Petrov, Třebsín a hrad Libeřice. V tom čase sa oženil s Johannou, s ktorou mal syna Adama a dcéru Johannu Alžbetu.

Na začiatku mája 1591 Kelley náhle zmizol z Prahy, keďže v súboji údajne zabil cisárskeho úradníka Jiřího Hunklera. Prenasledovatelia ho dostihli v Soběslavi a dostal sa do internácie na hrade Křivoklát. Tu bol mučený, aby z neho vymámili tajomstvo transmutácie. Keď boli aj žiadosti anglickej kráľovnej o jeho prepustenie neúspešné, pokúsil sa o útek z veže Chuderky, ale po pretrhnutí povrazu spadol, dolámal si nohu a preto ho znova chytili. Na naliehanie Viléma z Rožmberka bol prepustený, ale po smrti svojho vplyvného ochrancu ho opätovne uvrhli do žalára, tentokrát v Moste. Tu napísal svoj najvýznamnejší traktát „De lapide philosophorum“, dedikoval ho cisárovi, ale neodpustil si trpkú poznámku. To cisára rozhnevalo a prikázal mu sprísniť väzbu. Kelley sa pokúsil o nový útek, tentokrát si však zlámal druhú nohu. Keď panovník nariadil jeho prevoz do Prahy, Kelley, vedomý si bezvýchodiskovej situácie, vypil koncom roku 1597 jed.

Dedičstvo patriarchu Henocha
Kelley bol veľmi schopným médiom, ktorý vraj nahliadal „do iných svetov“. Dee počas nočných okultných seansí pozorne počúval slová jasnozrivého kolegu a starostlivo ich zaznamenával do diára, ktorý takmer kompletný vydal v roku 1659 Meric Casaubon. Tak mal Kelley údajne nadviazať kontakt s anjelskými inteligenciami, prijímať od nich posolstvá a návod ku ich vyvolávaniu. Kelley vraj nielen komunikoval s anjelmi, ale aj veľmi podrobne popísal ich vzhľad, akoby stáli doslovne vedľa neho. Je vôbec možné, že sa dokázal napojiť na anjelské sféry alebo bol len presvedčivým iluzionistom, ktorý zneužil dôveru doktora Deeho?

„Dee a Kelley spolu nemali prakticky vôbec nič spoločné. Dee bol šľachtic, učenec, vlastenec, vizionár, agent kráľovnej a muž, ktorého si pre neobyčajnú láskavosť a jemnosť všetci vážili. Kelley bol plebejec, podvodníček, falzifikátor a nekromant. Jeho svet existoval iba vďaka podvodom, trikom, intrigám a podrazom. Kelley bol verný iba seba samému. V jadre síce nebol zlý, ale bol skôr romantickým rojkom, ktorý túžil odhaliť tajomstvá sveta, aby sa mu darilo lepšie. K mágii ho priťahovalo podobne, ako námorníka vábi hlas Sirén. Túto túžbu odhaliť skryté tajomstvá duchovného sveta zdieľal s Deem. Zatiaľčo Kelley sa ich ale snažil vypátrať pre svoj vlastný prospech, Dee ich hľadal, aby nimi podporil kráľovnú a národ. Za svoje hľadanie však obaja zaplatili rovnakú cenu.“

Ako vysvetľuje Donald Tyson, systém henochiánskej mágie je natoľko zložitý, že je iba ťažké veriť vo vedomú mystifikáciu. V pravom zmysle nejde o žiadne čary, akoby sa podľa názvu mohlo zdať, ale detailnú vedu o vzniku a zániku nášho sveta. Henochiánska mágia mala slúžiť k vyvolávaniu anjelov a ku komunikácii s nimi, pričom v minulosti boli tieto prípady zaznamenané skôr výnimočne. Jedným z mála, ktorému sa niečo podobné v živote prihodilo bol muž, ktorého Biblia spomína len zmienkovite v 24 verši 5. kapitoly knihy Genesis. „A chodil Henoch s Bohom. A nebolo ho, lebo ho Boh vzal.“ V apokryfných knihách je však predpotopný patriarcha prekvapujúco spojený s nezvyčajným poznaním, o čom vedia svoje predovšetkým čitatelia kníh Ericha von Dänikena. Anjeli (v ktorých von Däniken ale tuší iné nadpozemské bytosti ako niekdajší cirkevní otcovia) boli Henochovými učiteľmi, ktorí ho poučili v otázkach matematiky, astronómie, medicíny, vojenstva, metalurgie a podobných sofistikovaných odboroch. Biblická zmienka o Henochovom „vzatí“ sa vysvetľuje jeho nanebovzatím, čo je podľa teológov presnejšie. A čo na to hovorí Donald Tyson? „Keď bol praotec Henoch vzatý na nebesá, poznal pôvodný jazyk anjelov a naučil sa ním hovoriť“, dočítame sa v „Zasvätení do henochiánskej mágie“. Sila tohto hermetického učenia spočíva práve v onom „anjelskom jazyku“, v ktorom má každé písmeno nadprirodzenú moc.

Anjelský softvér pre apokalyptický stroj?
Anjelským jazykom sa malo na Zemi rozprávať ešte pred vyhnaním ľudstva z raja, neskôr jeho znalosť zanikla a objavila sa až po Henochovom výstupe na nebesia, po ktorom sa ešte na nejaký čas medzi ľudí vrátil, aby sprostredkoval svoje vedomosti. Z nich mal čerpať aj v 10 stor. pred n.l. slávny kráľ Šalamún, známy svojou múdrosťou a zbehlosťou v tajných vedách. Keď sa však ľudia pre veľké poznanie stali opovážlivými, podľa posolstva, ktoré dostal na jednej zo seansí Kelley, došlo ku spravodlivému trestu: „Zlým anjelom bolo umožnené zostúpiť na Zem a šíriť lži a ničenie, pretože pozemskí králi sa stali arogantnými kvôli múdrosti, ktorú im odkázal Henoch. Za trest Boh poslal falošných a klamných anjelov, aby ich naučili to, čo sa označuje ako čierna mágia. Týmto spôsobom Boh ľudstvu umožnil, aby sa samé sebe stalo trestom“, píše Donald Tyson. Poslednú možnosť k záchrane pred apokalyptickým scenárom dostávajú Dee a Kelley. Dokážu však detailné inštrukcie k odvráteniu nepriaznivých udalostí využiť a odovzdať ich ľudstvu?

Henochiánsky jazyk, ktorý používali nebeskí návštevníci oboch mágov je zložito štrukturovaný, ale s vynaložením značného úsilia a trpezlivosti si ho možno v dostatočnej miere osvojiť. Abeceda má 21 písmen, ktoré sa čítajú sprava doľava, pričom niektoré z hieroglyfických znakov plnia aj funkciu číslic. V tomto jazyku a za použitia komplikovaných obrazcov, či skôr informačných matíc odovzdali Deeho nebeskí návštevníci kľúče ku vláde nad prírodnými silami. „Dávajú moc prikazovať živlovým duchom sveta, pohybovať sa z miesta na miesto či transformovať látky a tiež poskytujú znalosť skrytých vecí vrátane umiestnenia pokladov a bohatých ložísk. Žiadne ľudské tajomstvo im nie je neznáme,“ uvádza Tyson. Dee a Kelley však takúto neobmedzenú moc nikdy nezískali, čo kanadský autor komentuje slovami: „Neexistuje dôkaz, že Dee a Kelley niekedy použili tieto rituály k vyvolaniu moci henochiánskych anjelov. Čakali totiž, až k tomu dostanú súhlas, ale tento súhlas nikdy nedostali“, vysvetľuje Donald Tyson, aj keď my sa môžeme domnievať, že odovzdané posolstvo nebolo úplné. Išlo o „komunikačnú chybu“ alebo si kľúčovú informáciu k oživeniu akéhosi „anjelského softvéru“ apokalyptického stroja azda nechávali prichodzí z nebies na vhodnú chvíľu?

„Anjeli si naplánovali, že henochiánska mágia bude začiatkom násilnej a ničivej premeny súčasného veku, ktorý sa blíži ku svojmu koncu. Táto transformácia bola popísaná v biblickej knihe Zjavenie svätého Jána. Na mnohých miestach sa v záznamoch konverzácie s anjelmi objavujú apokalyptické predstavy“, vystríha autor „Zasvätenia do henochiánskej mágie“. Najviac znepokojivou je však katastrofická vízia, ktorú Kelleymu sprostredkujú nebeskí návštevníci, ako píše Tyson: „Henochiánske posolstvá nás učia, že veľkú kozmickú drámu apokalypsy môže spustiť iba ľudstvo samotné, a to tým, že vysloví magickú formulku odovzdanú Johnovi Deemu a Edwardovi Kelleymu“. Znamená to azda, že používanie mysteriózneho systému získaného od anjelov može viesť až ku zničeniu sveta? Pre generácie, ktoré prišli po Hirošime či Černobyle to zase nemusí vyznievať až tak absurdne.

Aplauz pre Donalda Tysona Niektoré zachované Deeho rukopisy a prepisy rozhovorov s anjelmi sú dodnes uložené v Britskom múzeu a napriek tomu, že boli v 17. storočí publikované iba čiastočne, až takú bádateľskú pozornosť, akú by sme vo vzťahu k téme možno očakávali, nevzbudzujú. Jedným z mála, kto siahol po zaprášených foliantoch, aby ich nanovo a s ohromujúcimi výsledkami interpretoval, je práve Donald Tyson, o ktorého erudícii nemožno mať žiadne pochybnosti.

„Henochiánska mágia Donalda Tysona je za morom vysoko cenená“, píše v predhovore prekladateľ Karel Goldmann. „Tyson ostatne patrí k popredným henochiánskym magikom súčasnosti a táto kniha iba dokazuje jeho erudíciu. Pre nášho čitateľa predstavuje skutočne ojedinelú možnosť nahliadnúť do jedného z najpodivnejších magických systémov novoveku, môže ho ale mnohokrát zaskočiť.“ Práca na knihe bola mnohokrát komplikovaná, o to viac si ceníme autorov svedomitý prístup. Napriek tomu vo výklade nabáda k opatrnosti, keď upozorňuje: „Henochiánska mágia je zložitá. Niektoré jej časti sú doteraz predmetom sporov. Tento stav sa ešte zhoršil, keď sa časť denníkov Johna Deeho stratila a zvyšok textov, ktoré prežili, nenávratne poškodil zub času. Ale aj keby sme mali všetky Deeho rukopisy v ich nepoškodenej podobe, nemohli by sme celkom porozumieť henochiánskej mágii.“

Cenný prínos autora „Zasvätenia do henochiánskej mágie“ spočíva nielen v popise doteraz málo známych kapitol zo života Johna Deeho a Edwarda Kelleyho, ale v holistickom poňatí ich magického systému. Kniha obsahuje rovnako tak pútavé, ako aj komplexné spracovanie histórie i súčasnosti henochiánskej mágie. Hodnotné dielo zahŕňa aj vzácne pramene, ku ktorým nie je zďaleka jednoduché sa prepracovať a okrem toho je obohatené o výsledky autorovho dlhodobého výskumu. Donald Tyson zameral pozornosť aj na také obskúrne a ťažko získateľné spisy, ako je Deeho „Heptarchia Mystica“ či „Liber Scientiae Auxillii et Victoriae“ a iné, pričom detailne rekonštruoval autentický obraz henochiánskej mágie zrozumiteľný človeku súčasnosti. Kniha je teda bezpochyby najúplnejším a najaktuálnejším zdrojom poznatkov o tajnom učení Johna Deeho, aký môže čitateľ a záujemca o dejiny okultných vied v našich zemepisných končinách získať.

Miloš Jesenský

Tyson, Donald: Zasvěcení do henochiánské magie. Z anglického jazyka preložil Karel Goldmann, Grada Publishing, Praha 2010