Publikácie

Mozart, syn svetla

Mozart – syn svetla

Druhý diel románového cyklu Christiana Jacqua pod príznačným názvom „Syn svetla“ mapuje život a dielo geniálneho Wolfganga Amadea Mozarta od januára 1779 do januára 1785. Počas týchto šiestich rokov skladateľ neprestáva komponovať, akoby od toho závisel celý jeho život. Tvorivá sloboda vystavená na obdiv sa však nepáči jeho zamestnávateľovi, salzburgskému arcibiskupovi Hieronymovi Colloredovi, ktorý od neho vyžaduje iba jedno jediné – poslušnosť. Mladý rebelantský hudobník preto definitívne odchádza z jeho služieb a usadí sa priamo v cisárskej metropole – vo Viedni.

Thamos, kráľ Egypta
Verný umelcov spoločník a tajomný ochranca Thamos sa v tej istej dobe pokúša reorganizovať slobodomurárske hnutie, ktoré by dokázalo preniesť ideály inšpirované egyptskými mystériami na svojho chránennca. Vládna moc reprezentovaná Jozefom Antonom, grófom z Pergenu, ktorý je verným služobníkom cisárovnej Márie Terézie a zaprisahaným nepriateľom slobodomurárstva však jeho úsilie vôbec neoceňuje, naopak, toto hnutie pokladá za nebezpečný výtvor revolúcie. Napriek tomu sa Mozart ako dvadsaťosemročný stáva slobodomurárkym učňom. Svetlo iniciácie sa v ňom zapaľuje a blíži sa Figarova svadba …

Od augusta 1779 Mozart okrem tvorby predovšetkým číta: matematické príručky, ktoré pomáhajú dodať do jeho skladieb dokonalú harmóniu, komédie, tragédie, antické aj moderné romány i poéziu. V tom čase sa mu dostáva do rúk aj pozoruhodný mystický román „Setchi“ od abbého Jeana Terrasona. Zhltol ho doslova za noc, aby sa nasýtil atmosférou starovekého Egypta, v ktorej sa bude odohrávať dej jeho hudobnej drámy „Thamos, kráľ Egypta“. Jej dej začína v momente, kedy v posvätnom meste Heliopolis vypukne vzbura, ktorú podnietol krutý Ramesse. Ten zvrhol z trónu múdreho faraóna Meniho, o ktorom si všetci myslia, že je mŕtvy. On sa však skrýva pod menom Setchi ako veľkňaz a musí korunovať Thamosa, Ramesseho syna, ktorý je presným opakom svojho hanebného otca. Budúci nasledovník trónu sa plánuje oženiť s mladou Sais, ktorá je v skutočnosti Meniho dcérou Tharsis. Tajné prípravy na korunováciu však prekazí neprajná veľkňažka Mirza, ktorá vie o skutočnej identite Sais. Prezradí ju zradnému Thamosovmu priateľovi Feronovi, aby dostala faraónovu dcéru do jeho područia, čím by sa všemocným vládcom krajiny pyramíd stal práve on…

Tajný rád Iluminátov
Rok, ktorý nasledoval po prvom Mozartovom očarení dávnym staroegyptským príbehom bol v histórii tajných spoločností kľúčový. Profesor Adam Weishaupt, ktorý zohrá v Jacquovom príbehu ešte nemalú úlohu už vo veku tridsaťdva rokov videl, ako sa mu začína plniť jeho celoživotný sen. Konšpiračný rád Bavorských Iluminátov (známy aj z románu Dana Browna „Anjeli a démoni“) mal už vyše sedemdesiat členov, keď začali významne ovplyvňovať evolúciu myslenia a spoločnosti. Aj keď bol tajný rád v Bavorsku čoskoro zakázaný a veľa jeho členov opustilo Nemecko, začali sa tajné lóže Iluminátov zakladať po celej Európe, dokonca aj v Amerike. A tak sa stalo, že aj keď Weishauptovi prívrženci neboli koncom osemdesiatych rokov 18. storočia v Nemecku už aktívni, zákaz ich činnosti z roku 1783 paradoxne napomohol šíreniu ich učenia do tej miery, že sa stali celosvetovou organizáciou.

Ilumináti si pri svojej konšpirácii pomáhali predovšetkým splývaním s nižšími slobodomurárskymi stupňami. Historici usudzujú, že sa tento proces začal v roku 1782 počas slobodomurárskeho kongresu vo Wilhelmsbade, ktorého sa zúčastnili všetci slobodomurári z celej Európy pod predsedníctvom grófa Ferdinanda Brunswicka. Takto zmiešané tajné spoločnosti sa začali nazývať iluminovanými (osvietenými) slobodomurármi a do jednej z takýchto lóží bol v roku 1784 uvedený aj Wolfgang Amadeus Mozart. Pre zaujímavosť dodajme, že štyri roky pred Amadeovou iniciáciou vstúpil do weimarskej lóže bratstva aj tridsaťročný Johann Wolfgang Goete, autor „Utrpenia mladého Werthera“, básnik, právnik a v prírodných vedách zbehlý polyhistor.

Osud napísaný vo hviezdach
Po odchode zo služieb salzburského arcibiskupa v máji 1781 ostal Mozart vo Viedni, kde sa začal jeho vzťah s pôvabnou, sotva devätnásťročnou Konstanciou Weberovou, ktorý neskôr prerastie až do manželstva: „Dokázal by spojiť svoj vnútorný spev s presnosťou Johanna Sebastiana Bacha, zanietenie svetlom s ovládaním každej noty? Konstanca rozumela jeho ideálu a zdieľala ho s ním. Rozvážna, rozumná bola zárukou neoceniteľného daru: pokoja duše a srdca nevyhnutného pre rovnováhu, vďaka ktorej vybuduje svoje dielo.“

Na Vianoce 25. decembra 1781 Thamos odhalil pred mladým hudobníkom osud prostredníctvom tajomného umenia astrológie. Túto scénu Christian Jacq popísal vo forme dialógu, ktorý sa odohráva v apartmánoch veľkovojvodkyne Esterházyovej, hneď po koncerte Josepha Haydna, ktorý neskôr sám prijme zásteru slobodomurárov. „Hudba!“, vyznáva sa Mozart „To je moja os a jednota.“ * A záhadný aristokrat z Egypta mu odpovedá: *„Od nej sa odvíja tvoja existencia, z jednoty tvojej tvorby vychádza mnohonásobnosť tvojich diel od tých najzábavnejších až po tie najhlbšie. Vnímaš svet a vlastný život prostredníctvom svojej hudby. V nej a cez ňu rozoznávaš jemnú energiu, ktorú len ty môžeš spraviť počuteľnou. V tom je tvoje najvyššie poslanie. Ty sám musíš rozvinúť citlivú inteligenciu, aby si sa otvoril vesmírnym vibráciám. Tento krok ťa unesie ďaleko od obyčajnej skutočnosti. A tak tvoje dielo nebude z nijakej epochy.“

To však nie je vonkoncom jednoduché dosiahnúť – pred skladateľom leží záväzok dlhého hľadania, prekonávania prekážok a prispôsobenia bez toho, aby prišiel o úprimnosť svojej umeleckej výpovede, neľahký údel tvorcu, kráčajúceho po ostrí meča každodennosti: „Hrubosť, zlosť a vášne by ťa priviedli do záhuby, keby tvoja energia bola zle kontrolovaná. Ale znamenie tvojho ascendentu – Panna – bod zvieratníka umiestnený na východe obzoru pri tvojom narodení ti zabezpečuje pozoruhodnú pomoc za cenu huževnatej práce. Nespoznáš minútu odpočinku až do posledného dychu a nezablúdiš na vedľajších cestách. Nijaké nejasnosti, nalinkované partitúry, kde každá nota je na svojom správnom mieste. Neznášaš nedokonalosť, ktorá by ťa mohla zraniť. Dbaj na to, aby si sa nestal urážlivý, dokonca aj keď kritika, tak často hlúpa a slepá, zraní tvoju citlivosť. Žiarlivci a neduživci neprestanú na teba útočiť, zabudni na nich a choď po svojej ceste.“

A Mozart mal počas svojich svojich zložitých životných peripetí skutočne mnoho príležitostí na Thamosove slová ustavične spomínať.

„Syn svetla bude bratom ohňa“
Po svadbe s Konstanciou, šťastnom začiatku manželstva ako i v atmosfére všeobecného uznania, na ktoré počas salzburského pobytu mladomanželov v druhej polovici roku 1783 vrhla mučivý tieň až smrť prvorodeného syna Raimunda Leopolda sa skladateľ čoraz viac ponára do štúdia hermetických titulov. Vo februári 1784 dočítal knihu Halophila Ireneusa Oetigera „Metafyzika vo vzťahu k chémii“, vášnivo objavoval Giovenaleho Sacchiho a jeho traktát „O počte, rozmerovh strún a ich vzťahoch“. Zapáčila sa mu aj „Paralela medzi systémom Egypťanov a systémom moderným“ od Pierra Josepha Roussiera vďaka ktorej mohol porovnávať noty, tóniny, planéty a znamenia zvieratníka.

Výsledky úprimného záujmu o dedičstvo tajných učení siahajúceho svojim pôvodom až k mýtickým časom Herma Trismegista, nenechal na seba dlho čakať a tak Mozart 14. decembra 1784 prekročil o pol siedmej večer prah viedenskej Lóže dobročinnosti. V tomto roku „pravého svetla 5784“, takto datovaného v slobodomurárstve bolo teda do Knihy architektúry lóže zapísané zasvätenie Wolfganga Mozarta, ktorý sa tak zo „syna svetla“ zmenil na „brata ohňa“ dychtivého dozvedieť sa o jazyku symbolov a oboznámiť sa s chrámom tajuplného poznania, „raz otvoreným vesmíru a zároveň uzavretým ako alchymistická pec“.

Ale o tom zase nabudúce pri pokračovaní tretieho dielu románového cyklu Christiana Jacqua.

Miloš Jesenský

 

(Christian Jacq: Mozart, syn svetla.Z fran­cúzskeho originálu preložila Zora Sadloňová, Ikar, Bratislava 2007, 288 strán)

aktualizácia: 23.01.2017 | počet zobrazení: 254

počet prístupov od 10.02.2007: 432925
počet prístupov dnes: 37