Dr. Miloš Jesenský

Publikácie → Knižné recenzie vydavateľstva IKAR → Po stopách Ježiša

Po stopách Ježiša

Kto bol Ježiš z Nazaretu? Možno trochu podivná otázka vzhľadom na viac ako 1500 miliónov veriacich po celom svete je však z pohľadu historickej vedy predsa len namieste. Aké dôkazy a indície hovoria o účinkovaní osobnosti, ktorá stála pri zrode novej dejinnej epochy predznamenajúcej vznik a trvanie západnej civilizácie? Ešte v prvých desaťročiach 19. storočia neostávalo nastoľovanie týchto otázok celkom bez následkov. Azda s výnimkou teológov tešiacich sa priazni pápežskej kúrie sa nadmerná zvedavosť, prekračujúca hranice kanonických evanjelií považovala za neprimeranú, ak nie priam kacírsku. Pri spätnom pohľade je však zrejmé, že títo učenci zabúdali predovšetkým na jeden z významných postulátov svojej viery, ktorý hlása, že Ježiš bol nielen Synom božím, ale aj mužom z krvi a kostí, podliehajúci pozemským strastiam o ktorom je možné napísať aj životopis.

Ježiš, muž za posolstvom
Priekopníci novej vednej disciplíny – biblistiky, spočívajúcej v analytickom prístupe k udalostiam popísaných v Novom zákone a iných starovekých prameňoch to preto nemali jednoduché. Nemecký bádateľ Hermann Samuel Reimarus (1694–1768) sa napríklad počas svojho života neodvážil publikovať svoje závery – stalo sa tak až desaťročie po jeho smrti. Naproti tomu významný francúzsky orientalista Ernest Renan a nemecký teológ David Friedrich Strauss, ktorí si vydobyli odbornými štúdiami svetové renomé prišli vďaka svojej odvahe o miesto profesorov univerzitných katedier.

Dnes sa už s podobnými zásahmi do slobody vedeckého bádania stretávame iba málokedy, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na široký záujem, aký za ostatné roky vzbudzujú doteraz neznáme kapitoly Ježišovho života. Okrem iného to dokazuje aj inšpirujúca kniha Petra Walkera „Po stopách Ježiša“, napísaná s ambíciou vyjadrenou už v samotnom podtitule „Ilustrovaný sprievodca po Svätej zemi“, ktorú sa jej aj podarí bez akýchkoľvek pochybností napĺňať atraktívnym a erudovaným štýlom zároveň: „Táto kniha je napísaná pre ľudí posadnutých cestovaním – vrátane tých, ktorí by radi cestovali, ale z rôznych príčin nemôžu. Je ako okružná cesta po rôznych biblických miestach a zoberie vás na cestu do tej časti zemegule, ktorá bola historicky jedným z najnavštevo­vanejších kútov zeme. Súčasné politické problémy v tejto oblasti sú pre potencionálnych cestovateľov často prekážkou. Ak patríte medzi nich, tak je táto kniha určená výslovne na to, aby poznatky o biblických miestach priniesla k vám.“ Walkerova kniha teda plní aj netradičnú funkciu akéhosi „turistického sprievodcu pre necestovateľov“ – určite sa medzi čitateľmi nájdu aj takí, ktorí sa na základe tohto podnetu rozhodnú biblické miesta navštíviť, ale stožňujem sa aj s názorom, že budú aj takí, ktorí knihu prijmú ako pozvánku uskutočniť vnútornú, možno ešte osobnejšiu cestu: „Pri absencii ozajstnej možnosti cestovať je tu stále oslobodzujúca možnosť cestovania v mysli.“

Autor týchto riadkov, ktorý vyštudoval klasickú a ranokresťanskú históriu na univerzite v Cambridgei sa už počas doktorandského štúdia intenzívne venoval otázkam raného kresťanstva. Podnikol viacero bádateľských ciest do Svätej zeme a v súčasnosti je odborným garantom na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity. Jeho najnovšia publikácia je vyvrcholením tvorivého úsilia, ktoré už predtým zrodilo trojicu kníh, čítaných jedným dúškom – „Sväté mesto, sväté miesta?“ (Holy City, Holy Places?), „Ježiš a Sväté mesto“ (Jesus and the Holy City), „Ježiš a jeho svet“ (Jesus and his World), ako aj titul „Putovanie v Jeho stopách“ (Walking in His Steps) v spolupráci s Grahamom Tomlinom.

Lukáš ako reportér
Už pri prvotnom listovaní možno zistiť, že „Po stopách Ježiša“ je neobyčajným bedekrom pre tých, ktorí chcú navštíviť lokality spojené s rozprávaním evanjelistov v Svätej zemi, a zároveň aj tých, ktorí sa tam nechystajú. Peter Walker sa s pribúdajúcimi stránkami delí prístupnou formou o sumár výskumov a odborných vedomostí, pričom čitateľom ponúka bohato ilustrovaný itinerár po miestach, ktoré Ježiš navštívil. Chronologicky sleduje Ježišove cesty a zameriava sa najmä na líniu Lukášovho evanjelia, takže ideme z Betlehema do Nazareta, do púšte a potom pokračujeme putovaním z Galiley do Jeruzalema. Každá kapitola je venovaná konkrétnemu miestu, ktoré bolo spojené s Ježišovým životom, a obsahuje jeho biblický opis v Ježišových časoch. Autor hľadá vysvetlenie Ježišovho účinkovania v pôvodných súvislostiach a zároveň hodnotí, či existuje akýkoľvek závažný historický príbeh alebo súvislosť, ktoré nám ho umožnia pochopiť. Celkovo štrnásť kapitol tak dôkladne opisuje a vysvetľuje, čo by čitatelia videli, ak by toto miesto alebo túto oblasť navštívili dnes, venuje sa nielen otázkam archeológie, možnej autentickosti miesta, ale prináša aj svedectvá dávnych pútnikov a historikov.

Aj keď sa v knihe citujú všetci štyria autori evanjelií, Peter Walker venuje zvláštnu pozornosť predovšetkým jednému z nich – pohanskému autorovi, lekárovi, ktorý sa volal Lukáš. Ak si vyberá postavu spolupracovníka apoštola Pavla má preto niekoľko závažných dôvodov: „Po prvé, jeho rozprávanie obsahuje zvlášť ľudské zafarbenie – vovádza nás do sveta myslenia obyčajných ľudí tých čias, do toho, ako sa oni snažili pochopiť a reagovať na osobu, ktorá sa objavila uprostred nich“, vysvetľuje hneď v úvode knihy. „Po druhé, bol skutočným historikom, takým, ktorý má záujem ukázať, ako je jeho príbeh zakorenený v reálnom svete a preniesť ho priamo do sveta svojich čitateľov. Po tretie, keďže bol vo svete judaizmu sám cudzím človekom, mohol napomôcť iným, tým, ktorí sa cítia byť „mimo“, vstúpiť do židovského príbehu bez toho, aby sa stratili. Sú vrelo pozvaní vstúpiť a presvedčiť sa.“

Aj keď sú tieto dôvody dôležité, ten najzávažnejší je však ešte potrebné vidieť vo fakte, že biblický Lukáš bol takisto vášnivým cestovateľom – k svojmu evanjeliu napísal pokračovanie známe ako „Skutky apoštolov“, z ktorého dostatočne jasne vyplýva, že často putoval zo severného Grécka do Jeruzalema a z Palestíny do Ríma. V texte približuje svoje pohľady z ciest a pozýva čitateľov, ktorí ho nemôžu nasledovať osobne, aby vykonali duchovnú cestu do Jeruzalema a späť. „Jeho pozvanie stále platí“, uzatvára britský autor.

Putovanie biblickou krajinou
Na základe Walkerovho pozvania budeme teda cestovať s Lukášom a my čoskoro uvidíme, kam nás to zavedie. Sled kapitol odráža evanjelistovu dejinnú líniu. Každá kapitola je zameraná na určité miesto alebo oblasť spojenú s Ježišovým životom, snaží sa vysvetliť jeho účinkovanie v pôvodnom kontexte a zistiť, či sú nejaké špecifické okolnosti súvisiace s pôvodným postavením tohto miesta v biblickom príbehu, ktoré by mohli doplniť naše chápanie toho, čo tu Ježiš povedal a vykonal. Za týmto biblickým prehľadom nasleduje samostatná časť hovoriaca o tom, čo možno vidieť, ak toto miesto navštívime dnes, čo si nevyhnutne vyžaduje prehľad o všetkom podstatnom, čo mohlo ovplyvniť charakter krajiny za dve tisícročia od Kristových čias. Peter Walker nás zoznamuje s archeologickým výskumom, venuje sa pôvodnosti biblických miest a výpovediam neskorších kresťanských pútnikov. Lukáša tentoraz necháva bokom, keďže sa nezameriava na to, aby detailne sledoval „zdary a nezdary“ postbiblického obdobia. Medzi týmito časťami je v strede každej kapitoly obsiahnutý prehľad kľúčových dátumov pred Kristovým narodením, ako aj potom. Chronológia spája jednotlivé kapitoly dohromady, práve ako aj kresťanský názor svedčiaci o tom, že Ježiš môže byť naozaj stredobodom ľudských dejín – koniec-koncov, veď aj západný kalendár stále nesie jeho meno – „pred Kristom“ či „roku Pána“. Každá stať tiež obsahuje súhrn údajov, ktoré čitateľovi dávajú príležitosť oboznámiť sa s vybratými vedeckými faktami z oblasti histórie, geografie, archeológie a kultúrnej antropológie. Tieto súhrny obsahujú tiež niektoré dôležité citáty z iných starovekých prameňov, predovšetkým zo „Židovskej vojny“ a „Židovských starožitností“ Jozefa Flavia pri ktorého čítaní si možno veľmi dobre uvedomiť, že evanjelisti neumiestnili svoj príbeh do nejakého imaginárneho, ale skutočného sveta, ktorého obraz si je možné overiť aj z iných zdrojov, ako nás vyzýva Peter Walker: „Treba tiež pripomenúť, že v Ježišových časoch bola Palestína oblasťou politicky nestálou a zabudnúť na zvyčajnú predstavu, že to bolo miesto sladkého pokoja alebo akejsi mýtickej „netelesnej blaženosti“. Čítanie Flavia nám umožňuje vnímať evanjelistov a Ježiša v oveľa reálnejšej, dokonca aj naliehavejšej podobe.“

Britský autor nevynecháva ani obšírnejšie záznamy od pútnikov, ktorí navštívili tento región v časoch ranej cirkvi – spomenieme napríklad monumentálne dielo biskupa Eusebia Cézarejského (260–339), desaťzväzkovú „Cirkevnú históriu“, ktorú možno považovať za akýsi „kresťanský ekvivalent“ Flaviovej práce, bez ktorej by bola znalosť prvotnej cirkvi prakticky minimálna. Iné záznamy neskoršej datácie obsahujú aj pasáže z „Bordeauxkého pútnika“ (zdanlivo skôr jednoducho uvažujúceho muža, ktorý si uchovával denník z putovania Svätou zemou v roku 333) a „Cesty Egerie“ (zápisky španielskej mníšky, ktoré si viedla počas svojej trojročnej návštevy v rokoch 381–384). Nechýbajú ani svedectvá jeruzalemského biskupa Cyrila (315–384), ktorý dával svojich osemnásť „Katechetských listov“ niektorým účastníkom krstu v Chráme svätého hrobu počas pôstu roku 348, ako aj biblického učenca Hieronyma, ktorý žil od roku 384 v Betleheme.

„Dôvod, pre ktorý zahŕňam tieto výňatky do knihy spočíva v tom, že hociktorý návštevník biblických miest sa môže čoskoro presvedčiť, že Svätá zem bola kresťanmi raného byzantského obdobia výrazne ovplyvnená“, vysvetľuje početné odkazy v mennom indexe Peter Walker. „V ich dňoch sa krajina dramaticky zmenila. To bola generácia, za ktorej sa biblické miesta predtým pochované v zemi, znehodnotené alebo zabudnuté, prvý raz označili kostolmi. Pokiaľ ide o archeológiu, nemôžeme sa vrátiť späť do Ježišových čias bez toho, aby sme najprv neprešli cez byzantské obdobie. Tí, ktorí chcú ísť „po stopách Ježiša“, nájdu to – či sa im to páči alebo nie – čo iní našli pred nimi. No predsa len málo návštevníkov Svätej zeme malo prístup k významným textom, zachovaných z tých čias. Dúfam, že táto kniha to teraz napraví a dá vám nový celistvý pohľad, v ktorom uvidíte krajinu Ježišovho narodenia.“

Pri obrátení posledného listu mi dáte určite za pravdu, že o vydarenom zavŕšení tohto zámeru nemožno vo Walkerovom prípade pochybovať.

**Je táto zem svätá? **
Zasvätení čitatelia akiste spozorujú, že sa v knihe nachádza relatívne málo odkazov na udalosti posledného storočia. Ako aj sám autor uvádza, išlo o „zámernú voľbu vzhľadom na zložitosť nedávnej politiky v tejto oblasti, ktorá by sama mohla splodiť celú knižnicu nových kníh“. Môžeme iba súhlasiť, keďže už len hľadanie jednoduchého, vhodného mena pre biblickú krajinu odhaľuje závažnosť problému: „Palestína“, „Izrael“ či „Svätá zem“ – každé z týchto označení má vlastné problémy, rovnako v prvom storočí, ako aj dnes. V tejto súvislosti sa Peter Walker nevyhol ani historickým paralelám, kedy sa dnešný záujem západného sveta o Svätu zem často (nesprávne) interpretuje ako moderná forma križiackeho ťaženia spočívajúca v túžbe po kontrole:

„Masaker spojený s dobytím Jeruzalema roku 1099 priniesol koniec pevne zavedeného modus vivendi medzi východnými kresťanmi a moslimami (ktorí žili v meste vedľa seba vyše päťsto rokov). Prudkosť bola nepochybne na obidvoch stranách, ale masaker zostáva v pamäti dodnes a zohráva svoju úlohu v súčasnom vzájomnom dokazovaní si krívd. Takisto obraz križiakov, vchádzajúcich do Chrámu svätého Hrobu so zakrvavenými mečmi a spievajúcich Te Deum, v ľudských mysliach pretrváva. A pohľad na križiacky kríž vyvoláva veľmi rozdielne predstavy od tých, ktoré vyvolával pôvodne, keď ho kresťania prvý raz využili ako symbol svojej viery v Kristovo ukrižovanie. Hnutie kresťanov v posledných rokoch za ospravedlnenie sa za krížové výpravy je potešiteľné, ale len ukázalo, že ide o stále otvorenú ranu.“

Z križiackych výprav si naozaj možno zobrať mnoho ponaučení a to najdôležitejšie sa zrejme týka prístupu aj dnešných kresťanov ku Svätej zemi – je to skutočne „svätá zem“ pre všetkých?

„Niektorí uprednostňujú názov Zem najsvätejšieho – ako znak, že táto krajina nemôže byť miestom sama osebe, ale patrí Bohu, ktorý sa tu zjavil. Viera, že zem je nejakým spôsobom „svätá“, paradoxne viedla asi najväčšou mierou k „nesvätým“ spôsobom správania sa. K rovnakej dynamike dochádza i dnes, keď sú ľudia zaryto presvedčení v mene svojho Boha, že zem musí patriť len im. Pritom už krížové výpravy upozorňovali na nebezpečenstvá, vyplývajúce z učenia Nového zákona. Jedna vec je domnievať sa, že Ježiš bol prevtelením Boha, ktorý po tejto zemi kedysi skutočne chodil, no celkom iné je z toho vyvodzovať, že z tohto dôvodu je Jeruzalem „sväté mesto“, že táto krajina je stále zo svojej podstaty akosi výnimočná, alebo že Biblia dáva na ňu vlastnícke práva jednej skupine ľudí. Nový zákon obsahuje súčasne posolstvo, že príchodom Ježiša Jeruzalem aj krajina, stratili niečo z dôležitosti, ktorú mali. S Ježišovým odchodom možno odišla sláva. Môže to znamenať, že ani mesto, ani územie nie je hodné boja.“

Prijmite cestu pútnika
„Za miestami spomenutými v tejto knihe sa skrýva príbeh a za ním stojí tajomná osobnosť, pravdepodobne najslávnejšia osoba, ktorej noha sa dotkla tejto zeme“, píše Peter Walker vo v súvislosti s najväčším mystériom Svätej zeme. „Ak mám byť osobný, bolo vzrušujúce vykresliť ovocie mnohých rokov sprevádzania pútnikov po tejto krajine, vykonaných akademických výskumoch a prednášok o Ježišovom pôsobení v biblickej krajine“.

Toto nadšenie spojené s hlbokou erudíciou sa napokon premietli aj do publikácie, v ktorej možno nájsť množstvo farebných fotografií, máp, prehľadov dejinných udalostí a nákresov podľa najnovších vedeckých bádaní, ktoré ju presvedčivo predurčili k úlohe úchvatného a pútavého sprievodcu Ježišovým životom. Na záver teda neostáva nič iné, ako sa len rozlúčiť slovami samotného autora, ktoré je vyjadrením jeho úprimnej túžby poznávať ale aj pozvaním na niukdy nekončiacu cestu pútnika: „Dúfam, že sa tiež pripojíte k mnohým z nás na tejto ceste a že pri čítaní týchto stránok budete môcť zažiť niečo z tohto dobrodružstva, keď sa budeme snažiť – nech ste ktokoľvek a kdekoľvek – kráčať „po stopách Ježiša.“

Dr. Miloš Jesenský

(Peter Walker: Po stopách Ježiša. Ilustrovaný sprievodca po Svätej zemi, Z anglického jazyka preložil Jaroslav Coplák, Ikar, Bratislava 2008, 215 strán)