Publikácie
Posledné tajomstvo
Armády temnôt znova na pochode
… Od počiatku sveta existovali tajomstvá, nevysvetliteľné javy a podivné udalosti trápiace ľudstvo. Niektoré z nich sa dajú pripísať prírodným silám, no zopár mýtov – tých, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu – prežíva až dodnes. Iba málo z nich sa podarilo akokoľvek rozumne vysvetliť. Jeden mýtus pochádza zo starozákonnej knihy Genezis a týka sa rasy obrov, ktorých nazývali nefilim, padlí anjeli. Za to, že sa spojili s Luciferom v boji o nebo, ich Boh vyhnal a odsúdil ma večné prekliatie na zemi. Nemôžu ani zomrieť, ani sa vrátiť do neba. Celé veky sa svojim vzhľadom aj správaním prispôsobovali ľuďom, až sa napokon na ich existenciu takmer celkom zabudlo. Pod vedením Satana sa dôkladne pripravovali na deň, keď sa Bohu pomstia tým, že mu vezmú najcennejšie z Jeho stvorení – človeka. Čas posledného boja sa blížil. Temné armády sa pripravovali, stále ich však držala na uzde jedna prekážka. Cotten Stonová, jediná z ľudského rodu, ktorá mala v sebe aj ich krv a dedičstvo, ich už raz zastavila. Boli odhodlaní nepripustiť, aby sa takáto chyba zopakovala …
Vo voľnom pokračovaní „Sprisahania grálu“ sa pod titulom „Posledné tajomstvo“ dostáva od Lynn Sholesovej a Joe Moora k čitateľom nový príbeh o reportérke Cotten Stonovej ocitajúcej sa medzi inskými zrúcaninami uprostred peruánskych Ánd. Práve tu, neďaleko presláveného Macchu Picchu objaví anglo-americká archeologická výprava pod vedením doktora Carla Edelmana ďalší z klenotov navždy stratenej predkolumbovskej civilizácie, dovtedy ukryté v takmer nepreniknuteľnej vegetácii peruánskej džungle. Výkopy v chrámovom okrsku vynesú na svetlo aj záhadnú tabuľku vytesanú z jedného kusa horského krištáľu a vygravírovaným nápisom, ktorý je aj pri súčasnom stave poznatkov iba veľmi ťažko interpretovať.
Nápis bol vytvorený dvomi typmi písma a rozdelený na dve časti, z ktorých prvá predpovedá celosvetovú potopu, známu aj z biblického rozprávania o Noemovi, pričom udeľuje rady, ako sa má ľudstvo na budúcu z nich pripraviť. Význam druhej časti však zatiaľ ostáva tajomstvom – zdá sa však, že sa týka druhej „očisty“ podobnej Armageddonu, na čele ktorého sa nemá postaviť nikto iný, ako práve dcéra anjela.
Pastier duší alebo Indiana Jones?
„Čo mi Boh naplánoval?“, kládol si otázku reverend John Tyler, ešte kým sa nestal arcibiskupom. „Mám byť pastier duší alebo Indiana Jones? Viem, že mi ukáže cestu. Odvedie ma tam, kde mám byť.“ V novom príbehu je otec Tyler jedným i druhým a naviac sa ocitá tam, kde podľa autorov i čitateľom má aj v skutočnosti zasa byť – po boku Cotten Stonovej v ďalšom pátraní po starovekých artefaktoch, ktoré ani zďaleka nie sú žiadnymi predmetmi, aké sa bežne ocitajú v zaprášených vitrínach provinčných múzeí.
Za posledné dva roky sa tak miss Stonová dostala na titulné stránky novín niekoľkokrát – dvakrát pri objavení a znovuzískaní Svätého grálu, tretí raz po tom, ako presvedčila Vatikán, aby otvoril svoje trezory a vrátil židom posvätnú menoru z Druhého chrámu, ktorú v roku 70 priniesol do Ríma Titus, potom pri spravodajstve o náleze ďalších starovekých zvitkov v jaskyniach na brehu Mŕtveho mora a napokon pri ohlásení objavení údajných tridsiatich strieborných, ktoré dostal Judáš Iškariotský za Ježišovu zradu. „Keď prišlo na náboženské senzácie, bola kráľovnou televíznych vĺn“, ale posledná reportáž, ktorou mala tomu všetkému nasadiť korunu jej namiesto vytúženého úspechu priniesla takmer zničenie hviedznej kariéry, keďže sa sama stala obeťou mystifikácie.
V snahe zachrániť si posledné zvyšky reputácie odletí do Peru, aby nakrútila dokumentárny film o objavení kráľovskej rezidencie v džungli neďaleko poslednej pevnosti Inkov a tvorcoch uzlového písma – kipu. Pokiaľ sa kedysi vedci domnievali, že to bol iba istý druh zápisu čísel prostredníctvom uzlov na povrazoch a šnúrkach, posledné analýzy dokazujú, že by mohlo ísť o nesmierne zložité trojrozmerné písmo v binárnom kóde, na akom sú založené aj dnešné počítače: „Inkovia vynašli takýto systém minimálne päťsto rokov pred tým, ako Bill Gates prišiel s prvým osobným počítačom.“ Aj preto pripadal nečakaný nález krištáľovej stély s tajomným písmom Cotten Stonovej taký nesmierne dôležitý. Udalosti, ktoré nasledovali, boli však omnoho dramatickejšie, ako si vôbec dokázala predstaviť.
Agenti proti démonom
Už od prvých strán nového príbehu tušíme, že vo svete Cotten Stonovej nie je čosi v úplnom poriadku. Noviny prinášajú správy o katastrofách a zvýšených počtoch nezmyselných, často masových samovrážd, akoby ľudí posadli démoni, čo sa v kontexte ďalšieho rozprávania neukáže iba melodramatickým slovným obratom. V televíznom spravodajstve sa objavujú zábery, ktoré ukazujú ako sa medzinárodná vesmírna stanica vymyká spod kontroly a horí v atmosfére, krátko nato ako ju zmiešaná rusko-americká posádka úmyselne nasmerovala mimo obežnej dráhy a vzápätí spáchala samovraždu. Približne v tom istom čase, kedy sa pohľad na ohromnú ohnivú guľu letiacu nočnou oblohou naskytol ľuďom aj tisícky kilometrov od miesta dopadu, uteká Cotten v panickej hrôze z tábora, v ktorom uprostred noci nájde len rozváľané stany a mŕtve telá svojich priateľov a spolupracovníkov, aby o niekoľko dní sama upadla ako rukojemníčka do rúk partizánom zo Svetlého chodníka. Po svojom vyslobodení a návrate do Štátov podstupuje riskantnú cestu za odhalením ďalšieho plánu padlých anjelov nefilim, ktorí vo svojej revolte proti Stvoriteľovi odmietli uznať svoju predošlú porážku.
Do deja vstupuje vatikánska spravodajská agentúra Venatori, zodpovedná za informovanie pápeža o mezinárodných udalostiach. Cotten netuší, že sa do jej čela dostal na priamu intervenciu Svätej stolice práve John Tyler, prelát pontifikálnej komisie pre posvätné archeologické nálezy a zatiaľ nedokáže ani posúdiť veľkosť zla, akému Vatikán za pomoci svojich modlitieb i agentov súčasne čelí.
Tiene duchov
Krátko nato, ako v roku 70 dobyli Jeruzalem légie cisára Vespasiána založila podľa tradície skupina oddaných mužov tajnú organizáciu, ktorej úlohou mala byť záchrana dokumentov, relikvií, pokladov a tajomstiev, ktoré sa ničili pri vyplienení mesta a chrámu. Jej názov sa sa objavil v období prvej križiackej výpravy, kedy si jej členovia hovorili Ombres des fantomes – Tiene duchov. V tom období vlastnili aj jednu z krištáľových tabuliek s textom proroctva o novej obnove sveta. V 14. storočí, kedy sa vo Francúzsku dostal k moci Filip IV. Pekný, si Ombres uvedomili, že poklady musia brániť nielen pred armádou padlých anjelov nefilim, ale aj vojakmi francúzskeho kráľa a sprísnili svoje bezpečnostné opatrenia. V roku 1398 vodca Ombres des fantomes sir James Gunn poklad vyzdvihol a podnikol spolu s Henry Sinclairom, ktorého rod bol v minulosti spriaznený s rádom templárov plavbu k pobrežiu Nového Škótska, kde ho uschoval. Všetko ostalo utajené do roku 1722, kedy pod podlahou malého kostola v škótskom Orkney objavili tri pergameny. Dva z nich boli zašifrované a tak ich pápež Innocent zveril odborníkom na rozlúštenie. Ako sa ukázalo, na prvom z nich bola zaznačená poloha pokladu, na druhom inštrukcie k jeho vyzvihnutiu. Tretí bol mapou kartografa Nicolasa Zena, ktorý sa plavil spolu s Gunnom a Sinclairom. Pápež preto neodkladne vystrojil expedíciu, ktorá našla a vyzdvihla poklad Ombres des fantomes spoločne so záhadnou tabuľkou. Tá sa stala predmetom podrobného skúmania, až kým ju v roku 1878, práve tak, ako aj jej nákresy, preklady a ďalšie dokumenty za neznámych okolností z vatikánskeho archívu za neznámych okolností nevyniesol londýnsky lekár a člen slobodomurárskej lóže dr. Chauncey Wyatt, ktorý po sebe zanechal iba málovravný a tajuplný odkaz : „Toto tajomstvo nepatrí cirkvi, ale celému svetu. Aby ste vošli do kráľovstva nebeského, musíte navliecť ihlu.“
„Navliekanie ihly“
Navliekanie ihly nie je iba návodom, s ktorým súvisí rozlúštenie textu krištáľovej tabuľky extravagantným matematikom Lesterom Rippleyom v rámci jeho kozmologickej teórie o „supernitiach“, ale aj spôsobom, akým narábajú Lynn Sholesová a Joe Moore vo svojom románe s rozmanitými témami pospájaných niťou vlastného rozprávania. Podľa Ripleyho existuje „nespočetne veľa paralelných dimenzií, či svetov, ktoré spája iba niť jediného prvku, nachádzajúceho sa v každom človeku – slobodnej vôle.“ Zatiaľčo hlavná hrdinka románu odkrýva prehistorický odkaz ľudstvu v podstavci Kleopatrinej ihly, staroegyptského obelisku v skutočnosti vytesaného pre faraóna Thutmose III a privezeného z Egypta na nábrežie Temže v roku 1878, nemôžeme autorom uprieť onen magický prvok tvorivosti spájajúci jednotlivé udalosti príbehu. Vďaka nemu sa nám dostane odpovede na otázku, čo sa skrýva za dávno opustenými mestami v džungliach Strednej Ameriky, či stratenou civilizáciou Anasaziov v rozoklaných kaňonoch Nového Mexika, hádankou totožnou s úlohou „Jedinej“, ktorá jediná dokáže vyviesť ľudstvo do jedného z tých lepších svetov existujúcich vedľa nás.
Miloš Jesenský
(Lynn Sholesová – Joe Moore: Posledné tajomstvo, z anglického jazyka preložil Patrick Frank, IKAR, Bratislava 2007, 293 strán)
počet prístupov dnes: 363