Publikácie
SYBERIA 3: Veľký návrat Kate Walkerovej
Po dlhých trinástich rokoch sa Kate Walkerová opäť vracia na scénu, ale podľa doterajších reakcií kritikov sa môže zdať, akoby už nebola medzi nami vítaná. Doba sa zmenila, hlavný prúd konzumentov unáša inde a do dnešných trendov akoby jej nový príbeh vonkoncom nepasoval. Geniálny belgický výtvarník Benoit Sokal (*1954) a jeho tím z Microids originálne kombinujúci takmer rozprávkové príbehy s drsnou realitou opäť priviedli na svet zázračné, ale ako sa zdá, nechcené dieťa.
„Toto je zrejme najdôležitejšia správa pre každého, kto hral obidva predchádzajúce diely Syberie,“ komentuje Patryk Fijalkowski jednu z najočakávanejších hier súčasnosti. „Kedysi sme spoznali Oskara, Hansa Voralberga, mamuty, automaty a kmeň Jukolov, ale odvtedy uplynulo už trinásť rokov a dnes píšeme rok 2017, dobu detailnej trojrozmernej grafiky, ktorá adventúry vytlačila ako ohrozený druh na okraj záujmu. Po mnohých komplikáciách s vývojom však predsa len prichádza Syberia 3, ktorá je sama tak trochu mamutom súčasnosti.“
Automaty, šamani a sibírska nostalgia
Isté je, že novú Syberiu sprevádzali veľké, až neúmerné očakávania.
„Sokal a Syberia, dve slová a milión emócií,“ s nadšením deklamoval
Jakub Jakubowicz, ktorý však napokon neskrýval sklamanie z konečného
výsledku. „V každom prípade u všetkých, ktorým sa táto hra hlboko
zapísala do pamäti a nevymizla ani po dlhých rokoch od premiéry. Návrat
vytúženej legendy mal byť niečím neobyčajným. Spojenie starého
s novým, sentimentálna cesta do sveta pochovaného v minulosti a možno aj
dobrodružstvo, aké ešte nebolo. Nemyslel som si však, že tretia Syberia
bude práve tak príjemná, ako hranie Dark Souls so zaviazanými očami na
ovládači Guitar Hero.“
Aj na hru, ktorá v prvé dni od uvedenia dočasne zápasila s technickými problémami boli reakcie kritikov nadmieru kruté. „Podivná aplikácia namiesto hry“ či „z nostalgie ťažiaci groteskný emulátor spomienok“, to sú len niektoré z výrokov svedčiacich viac o zaujatosti ako o invencii hodnotiteľov, s ktorou ku samotnej téme pristúpili.
Nie, nepôjdem s prúdom, nepripojím sa ku všeobecnému lamentovaniu nad technickými nedostatkami spôsobenými hardwarovými nárokmi, „prekliatím“ enginu Unity, ktoré už pred tromi rokmi zlámalo väzy aj rovnomennému pokračovaniu hernej série Assasins Creed. Takisto vás ušetrím výkladu, aké som mal hodnoty FPS pri rozlíšení 1440 p, prípadne o lagoch pri presunoch medzi hernými obrazovkami. Isteže som si všimol rozhodený lipsync, ale úprimne povedané patrím k tým, ktorých zaujíma čo moje obľúbené postavy hovoria, a nie či pri tom pohybujú perami o sekundu dlhšie.
Skrátka a dobre, zdá sa mi, že za ten čas, čo tu Kate s nami nebola, väčšina zabudla, o čom to všetko doteraz bolo. Vracia sa podmanivý archetyp putovania, fikciou dotvorený obraz skutočnosti, aj osudové zvraty veľkého príbehu podfarbeného melancholickou hudbou Inona Zura (*1965), známeho nielen z práce na predošlej časti, ale novšie i soundtrackom ku štvrtému Falloutu.
„Projekty Benoita Sokala a jeho štúdia sú malými umeleckými dielami,“ nešetrí chválou Hubert Sosnowski. „Celé prostredie vyzerá ako nádherná pohľadnica zo steampunkovej básne nezaťaženej realizmom, či už hovoríme o strašidelnom špitáli, nomádskom tábore alebo opustenom meste až príliš pripomínajúcom Černobyľ. Umelci sa skutočne zhostili náročnosti zámeru. Zasnežené scenérie skrývajú akúsi melanchóliu a dizajn celkovo odkazuje na európsky komiks najvyššej kvality, ktorý ožíva pred našimi očami. Taký, na ktorý budeme ešte roky spomínať.“
Vizuálne dominuje Sokalov charakteristický štýl a prirodzene, patričný dôraz na steampunk. „Ruka otca značky je tu stále viditeľná,“ oceňuje Malgorzata Chudziaková. „Každá lokalita prekypuje detailmi, skvele navrhnutými prvkami prostredia a časti spojené s Voralbergovými automatmi sú ešte viac steampunkové, ako boli kedykoľvek predtým.“
Nádherné dobrodružstvo, dlhá a namáhavá cesta, unikátna romantika postsovietskej sibírskej reality, fascinácia obskúrnymi strojmi a mechanizmami, opustené industriálne zákutia či zasnežené scenérie krajiny a miest, z ktorých dýcha magický realizmus, to všetko spolu s atmosférickou hudbou vytvára neopakovateľný snový svet Syberie. A prirodzene vedie ku nostalgii, ktorej sa neubránili ani prísni kritici, ako je napríklad Honza Srp: „Svojmu osudu ponechaní automatoni hrdzavejúci v troskách opusteného zábavného parku, laboratórium geniálneho vedca plná rozostavaných a nedokončených vynálezov, unikátne živočíchy, ktoré vyzerajú, akoby naozaj mohli niekde žiť – to sú veci, ktoré vyvolávajú tie správne spomienky.“
Podobné dojmy pritom zdieľajú aj ďalší recenzenti, ako napríklad Katarzyna Dąbkowska: „Syberia 3 nás drží v steampunkovej, ľahko súmračnej atmosfére, ako je u Sokala zvykom. Možno ho pochváliť za neobyčajne dobre vykreslené postavy a lokality, ktoré evokujú komunistické, špinavé, chladné a odstrašujúce Rusko. Sibír sa nám prirodzene nespája s teplom, avšak tá Sokalova prenáša hráčov do úplne iného, priam rádioaktívneho rozmeru.“
Zatiaľ čo autorka predošlých riadkov najnovšiu Syberiu hodnotí vcelku láskavo ako „hrejivý príbeh zmrazený chybami“, ďalší z jej kolegov vyzdvihuje predovšetkým rozprávačskú hodnotu Sokalovho opusu: „Je to príbeh o odhalení tajomstva, zápase s predsudkami, strete tradície a civilizačného vývoja, ako aj boji s démonmi minulosti,“ hodnotí Roger Żochowski. „Nechýbajú silné dejové obraty, momenty, kedy pocítite smútok, ale i také, ktoré vyvolajú úsmev. Deje sa to vďaka znamenite vytvoreným postavám a atmosfére, ktorú si s ničím nezmýlite. Schizofrenický špitál s mechanickými vtákmi naťahovanými kľúčikom, mrakmi zahalené miesto do ktorého vedie stará lanovka, tábor kočujúcich Jukolov či metropola pripomínajúca univerzum Metra. Je tu trochu z Lovecrafta, voľačo z Verneho a Lema, ale aj čosi zo sovietskych pomerov reznutých steampunkom, ale predovšetkým štýl tak dobre známy fanúšikom Benoita Sokala.“
Slovo k dobru napokon stratil aj Michal Korec: „Syberia má všetky adventúrne prvky – bohatý scenár, pestré prostredia, puzzle i kvalitne riešené dialógy. Navyše, do neznámych tradícii komponuje ľudský rozmer. Krása Syberie spočíva v peknej grafike, vynikajúcej hudbe a solídnych dialógov. Nováčikovia sa úplne nestratia a znalci budú tvrdo porovnávať.“ Poďme teda na to.
Vyjasnime si to: Sokal je rozprávač, Syberia je príbeh
Hoci je najnovšie dobrodružstvo Kate Walkerovej súčasťou celej série, aktuálny príbeh stojí na vlastných nohách a dokáže zaujať aj bez znalosti predchádzajúcich udalostí. Napriek tomu si spoločne s recenzentom portálu „PC hráč“ existenciu predchádzajúcich dielov pripomeňme, pretože priamo súvisia nielen s veľkým očakávaním, ale predovšetkým s komplikovaným vývojom Syberie a množstvom problémov, aké ho sprevádzali:
„Prvý diel vyšiel v roku 2002, kedy sa dočkal priaznivého prijatia a získal vysoké hodnotenia za grafiku, zvuk a predovšetkým unikátnu atmosféru a príbeh. Niet divu, že čoskoro vzniklo pokračovanie a Syberia 2 vychádzajúca v roku 2004 opäť dostala pozitívne recenzie. Objavila sa však aj kritika na kratšiu hernú dobu a otvorený koniec, ktorý nedával odpovede na to, čo sa stalo s hlavnou postavou. Na zodpovedanie tejto otázky bolo potrebné počkať trinásť rokov. Aj keď sa o vývoji tretieho dielu začalo hovoriť už v roku 2009, samotný Benoit Sokal v roku 2011 oznámil, že vývoj ani len nezačal pre nedostatok financií. Na hre sa začalo skutočne pracovať až v roku 2013, opäť za dohľadu B. Sokala, ktorý napísal príbeh, producentom sa stal pôvodný zakladateľ štúdia Microids Elliot Grassian a hudbu do hry zložil známy skladateľ Inon Zur.“
Aktuálny príbeh sa začína záchranou Kate Walkerovej, popri Ally McBealovej azda najznámejšej newyorskej právničky, ktorú osud zaviedol ďaleko od civilizácie, až na vzdialené sibírske pláne. Mladú ženu od smrti zamrznutím a vyčerpaním zachráni kočovný kmeň Jukolov, ktorého členovia ju dopravia na kliniku spoločne so svojim sprievodcom Kurkom. Ten bol zranený počas dlhého putovania, na ktoré sa kmeň vydáva každých dvadsať rokov, aby zabezpečil migráciu snežných pštrosov, od ktorých život domorodcov bezprostredne závisí. Obrovskí operenci im totiž slúžia nielen ako zdroj potravy alebo peria, ale aj ako úžitkové zvieratá schopné na chrbtoch prenášať značné náklady.
Kate po prebudení v podivnom sanatóriu sídliacom v bývalej pevnosti unikne intrigám primárky Oľgy Jefimovej, čím sa dostáva sa do tábora Jukolov, aby im pomohla na posvätnej púti. Medzi jej prvé úlohy stojí ozdravenie pitnej vody znečistenej toxickými chemikáliami vypúšťanými do rieky a stretnutie so šamankou Ajavaskou, ktoré ju predurčí na osudovú úlohu. V mrazivom vetre a jemnom snežení sa postupne rozmotáva sofistikované klbko príbehu, ktorý Kate povedie do mestečka Valsenbor s tieňmi minulosti a nepriateľsky naladeným detektívom za chrbtom.
„Kate pomáha zachovať nomádske tradície a zároveň dáva príučku totalitnému politickému zriadeniu, ktoré opäť zastupuje onú stranu zla v tejto precízne vytvarovanej klasike,“ prízvukuje žičlivý Filip Voržáček. „Kto pozná históriu Syberie dobre vie, že oblasti kde sa odohrávala väčšina častí jednotlivých dielov je parafrázou práve na Rusko a jeho obrovskú rozlohu plnú miest, kam ľudská noha nevkročila. Inak to nie je ani v trojke a celá atmosféra je navyše jemne podfarbená steampunkom, čo dodáva hraniu osobitosť.“
Cyklická migrácia snežných pštrosov na stovky kilometrov vzdialené hniezdiská v Jachastáne sa u Jukolov spája s mnohými posvätnými rituálmi a je pre ich prežitie nevyhnutná. Dvadsaťročie je však dlhá doba, počas ktorej sa okrajové oblasti Sibíri menia civilizačnými vplyvmi natoľko, že Jukolovia musia zápasiť nielen s odvekými prírodnými prekážkami, ale aj nepochopením či otvoreným nepriateľstvom úradov, ktoré sú zosobnením byrokracie alternatívneho postsovietskeho režimu.
„Je to opäť rozprávanie o splnených želaniach – rovnako tak pekných, ako aj nebezpečných, o hľadaní samého seba a tradíciách,“ pripomína Hubert Sosnowski. „Nájdeme tu aj ambiciózne ekologické motívy. Je tu priestor na úvahy, smútok, ako aj na humor či senzačnú zápletku a niekoľkokrát to skutočne chytá za srdce. A to všetko v osobitom, trochu nereálnom štýle, ktorý si spájame s celou sériou. Nad Syberiou sa stále vznáša duch Julesa Verna, ktorého sprevádzajú odkazy na dielo Hermanna Melvilla, jemné poklony Lovecraftovi a trochu strachu pred atómom.“
Misskatewalke? Tooktook!
Už na začiatku si vytvoríme puto s postavami, ktoré Kate stretáva. Okrem jukolského sprievodcu Kurka sa zoznámime s výstrednou šamankou Ajavaskou, nebude chýbať roztržitý vynálezca a geniálny konštruktér automatov Simon Steiner odkázaný na starostlivosť sympatickej vnučky, ani večne podgurážený lodný kapitán Obo, z ktorého sa napriek záľube vo vodke vykľuje jedna z najobetavejších postáv celého príbehu. A neskôr dôjde aj na bývalú olympioničku Jekaterinu Drozdolovovú prežívajúcu v tuneli metra rádioaktivitou zasiahnutého Baranouru či automatona Oskara oživeného pomocou s láskou opatrovaného mechanického srdca. Samozrejme, že sa objavia aj záporáci komiksového razenia, vzhľadom až okato zodpovedajúcim svojim úlohám v staromódne vystavanom príbehu, v ktorom sa však priame násilie vôbec nevyskytuje.
Kate sa pri putovaní s Jukolmi preplaví na trajekte cez jazero, pričom plavbe predchádza fascinujúca prechádzka pod hladinou v skafandri, ktorá akoby vypadla z príbehu najznámejšej verneovky a určite nie je náhodou, ak po jej úspešnom absolvovaní získate povedomý achievement „20 000 míľ pod jazerom“. Ako z hlavy francúzskeho zakladateľa fantastického žánru Julesa Verna pochádza tiež napínavé dobrodružstvo, pri ktorom sa loď prevážajúca Jukolov ocitne v chápadlách obrovskej chobotnice. Po stroskotaní sa Kate a jej zverenci ocitnú v opustenom pobrežnom lunaparku na okraji mesta Baranour, ktoré pred desiatkami rokov vyľudnil výbuch atómovej elektrárne – alúzia na osud Černobyľu tu akiste nie je náhodná. Po prechode tunelmi metra sa výprava ocitne pred pozostatkami dávneho jukolského chrámu, takmer pochovaného pod monštruóznou architektúrou olympijského štadiónu a po rôznych peripetiách ocitne na konci cesty. A tu sa príbeh uzavrie, presnejšie povedané preruší, pretože si do ďalšieho pokračovania otvoril ešte širšiu bránu, ako je tá na hraniciach s Jachastánom.
„Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch Syberia reaguje na mnohé skutočné udalosti v našom reálnom svete,“ upozorňuje jeden z herných recenzentov známy pod prezývkou Jibro. „Ide o stret modernej civilizácie s tradičnými „primitívnymi“ ľudskými spoločenstvami, ktorých po stáročia odovzdávaný spôsob života nenávratne mizne, ekologické problémy spôsobené haváriou jadrovej elektrárne a snaha o ich utajenie, megalomanskú výstavbu olympijských mestečiek či ekonomický úpadok kedysi prosperujúcej oblasti. Nečakajte ale žiadnu tupú jednostrannú agitku akú vídavate dnes a denne v médiách od súčasných šíriteľov dobra, všetky problémy sú tu zobrazené prirodzene a nezaujate, naviac často s humorom alebo nadsádzkou.“
„Retrofuturizmus spod znamenia automatov tu ruka v ruke ide s prvotnými, kmeňovými predstavami a melanchóliou ruských mrazov, “ píše Patryk Fijałkowski.
„Zjavne prozaické rozprávanie od kapitoly ku kapitole naberá čoraz väčší zmysel a drží v napätí až do samotného konca,“ dopĺňa Katarzyna Dąbkowska. „Je to príbeh o tradícii a prírode, ktorá pri strete s civilizáciou nemá ani tú najmenšiu šancu, keby nebolo ľudí so širokým srdcom a úctou ku Matke Zemi.“
Rešpekt budiace dobrodružstvo
Povedzme teda na rovinu, ako to cítim. Mám to o to jednoduchšie, že sa plne stotožňujem s hodnotením Filipa Voržáčka, jedného z mála láskavých recenzentov, ktorý ocenil estetické kvality najnovšieho diela z produkcie štúdia Microids: „Hru podobného razenia dnes už len ťažko nájdete a za to si zaslúži minimálne rešpekt. Benoit Sokal znova stvoril pútavý príbeh, ktorý sa nesnaží o nejaké skratky v hrateľnosti a vyžaduje plnú pozornosť, ktorú odmení sladkým pocitom z dobre odvedenej práce vo filmovom duchu. Nová Syberia je síce ušitá starou ihlou a sem-tam je to na výsledku poznať, avšak v súčasnosti by ste jej len márne hľadali nejakú konkurenciu. Je to jednoducho vyzretá klasika od veteránov a zo srdca. To srdce je mechanické a nájsť ten správny kľúč na jeho spustenie bude vyžadovať váš dôvtip. Máte však na to?“
Hoci najnovšia Syberia aj vďaka prehnaným očakávaniam kritikov nepriniesla žiaden next gen adventúrny zážitok, dokáže napriek prvotným technickým nedostatkom poskytnúť viac ako plnú satisfakciu z príbehu. Pretože o ten tu vlastne ide – Sokalove dielo nie je len visual novel či point&click adventúra, ale v pravom slova zmysle umelecký príbeh, ktorý nemožno charakterizovať lepšie ako magický so všetkými synonymami tohto slova.
Miloš Jesenský
Syberia 3. Day One Edition. Dizajnér: Benoid Sokal. Vývoj: Microids, Anuman, Kylotonn. Hudba: Inon Zur. Vydavateľ: Microids, Anuman. Dátum vydania: 20. apríla 2017.
Distribútor: Steam.
Oficiálny web: http://www.syberia.microids.com.
počet prístupov dnes: 103