Publikácie
Faustova cesta do nebies
V roku 1965 bolo v Madride pri príležitosti „XVII. medzinárodného astronautického kongresu“ vydané zvláštne dielko, ktoré predstavovalo faksimile knihy, aká vyšla prvýkrát tlačou v starobylom škótskom Perthe v prvej polovici 17. storočia. Titul „Muž na Mesiaci alebo Rozprava o ceste, ktorú vykonal na Mesiac Domingo Gonzáles, rýchly posol“ /1638/ sa päť rokov po smrti jeho tvorcu, anglického biskupa Francisa Godwina /1562–1633/ rázom vyšplhal na popredné miesto európskych bestsellerov a za necelé tri desiatky rokov sa dočkal celkom dvadsaťpäť vydaní.
RÝCHLY POSOL K MESIACU
Hrdina knihy Domingo Gonzáles sa vo svojom živote mohol sťažovať na všeličo, iba nie na nudu. Bojoval v Nizozemsku, šťastne sa vrátil do rodnej Sevilly a nebyť súboja, ktorého sa zúčastnil, bol by tam ostal až do svojej smrti. Takto ho však smrť jeho urodzeného soka donútila v roku 1596 k úteku na ktorom sa bohvie prečo zastavil až v Indii. V kontinente pod Himalájami vďaka vlastnej šikovnosti náramne zbohatol, ale pri plavbe domov ho znova postihlo nešťastie. Ochorel a vzbúrená posádka ho vysadila na Ostrov Svätej Heleny. Nešťastný Gonzáles v tej chvíli ani len netušil, že sa jeho robinzonáda skončí úplne inak ako v neskoršom romána Daniela Defoa – cestou na Mesiac.
Náš udatný španielsky hrdina si totiž pri potulkách na plážach ostrova vymyslel trochu netradičnú zábavu, keď sa rozhodol skrotiť si asi tridsať labutí. Dôvodom jeho nového hobby nebol ako by sa dalo očakávať – kulinársky experiment, ale pokus prinútiť ich prenášať nejaké bremená.
Všetko dopadlo k výsosti spokojne. Skrotené labute začali najprv vynášať kusy korkového duba, potom jahňa a nakoniec i samotného Gonzálesa. Ukázalo sa, že 24 vtákov zvládne vzlietnúť so „zapriahacím strojom“, čiže pevným rámom zložitej konštrukcie s povrázkami pre labute, ktoré boli k nemu priviazané, spolu s „užitočným nákladom“, teda s Domingom sediacom na priečnom trámci pripevnenom úplne dole.
Hoci náš hrdina počítal so všetkým, ukázalo sa, že vtáci, ktorí mu mali umožniť odletieť z ostrova sú síce sťahovaví, ale na rozdiel od ostatných európskych príbuzných ich každoročný ťah smeroval na Mesiac. Keď s nimi Gonzáles jedného dňa vzlietol, nabrali si to priamym kurzom na Mesiac, kam dopravili i prvého španielskeho kozmonauta v histórii a po siedmych mesiacoch dobrodružstiev ho šťastne vrátili až na Zem …
Domingo Gonzáles odcestoval podľa vlastného svedectva z Mesiaca 29. marca 1602, teda 70 rokov potom, ako do vesmíru zamieril iný, tentoraz nemecký kozmonaut.
PRAVDA O LEGENDÁRNOM MÁGOVI
V roku 1578 vyšla tlačou u frankfurtského nakladateľa Johanna Spiessa kniha „História o živote doktora Jana Fausta“, ktorá predstavovala upravenú verziu latinského traktátu, ktorého autor zhrnul a prepracoval staršiu ústnu tradíciu o legendárnom nemeckom učencovi, ktorý svoju dušu zapredal diablovi.
V strednej Európe sa objavila už v roku 1611 v českom jazyku v preklade pražského pisára Martina Krausa z Krausenthalu, nazývaného aj Carchesius, ktorý bude naším kľúčom k rozriešeniu záhady legendárneho mága. Faust bol totiž reálnou historickou postavou a jeho totožnosť možno dnes vcelku spoľahlivo identifikovať s okultným filozofom Georgiom Faustom Sabellicom, ktorý žil v rokoch 1480–1540 na rôznych miestach v strednom a južnom Nemecku.
V roku 1893 sa do rúk českého bádateľa Čeňka Zíbrta dostal do rúk spomínaný exemplár českého výtlačku životopisu Johanna Fausta. Táto kniha sa dnes nachádza v knižnici Národného múzea v Prahe pod signatúrou 27 E 21 a napriek tomu, že má poškodený titulný list a značnú časť textu v závere predstavuje unikátny prameň ďalšieho bádania, aký nájdeme v kapitole „Druhá jízda doktora Fausta do povětří a oblakuv“ na stranách 41 až 44 originálneho textu. Jej text údajne pochádza z Faustovej pozostalosti a bol objavený po doktorovej smrti na kópii listu odoslanému dr. Janovi Viktorovi, toho času lekárovi v Lipsku.
V nasledujúcich udalostiach, ktoré možno podľa chronologických zmienok v knihe datovať do júla 1532, sa prenesieme do Wittenbergu, univerzitného mesta, kde pred pätnástimi rokmi pribil Martin Luther na dvere miestneho kostola svojich 95 téz.
KOZMICKÁ LOĎ PRISTÁVA
Doktor Sabellicus, nazývaný aj Faust leží v niektorý utorok za teplej letnej noci v jednej z miestností domu, postavenom priamo v meste alebo bezprostredne v jeho okolí, ale ako sa zdá prúd myšlienok a zvedavých otázok, ktoré sa mu preháňajú hlavou, ho noc, čo noc pripravujú o pokojný spánok.
„Když jsem některého času, leže na svém luži, spáti a usnouti nemohl a o kalendářích a pranostikách svých sobě rozjímal, tu slyšel sem, an k domu mému vítr bouřlivý a neobyčejný se žene, kterýž krám muj odevřel a dvéře u komory mé vyrazil, nad čímž sem se nemálo ulekl. I na to jsem slyšel opět hlas zvučící, ke mně mluvící: Dobré mysli buď a pojediž se mnou, neb podle tvé vuole a libosti máš to všeckno spatřiti. Na to jsem mu odpověděl: – Mohu-li to spatřiti, co jsem nyní sobě rozjímal a na ten čas viděti žádostiv byl, tedy pojedu s tebou. Odpověděl hlas: -Vyhlídni z krámu tvého a uhlídáš fúru.“
Doktor posmelený hlasom zobral teda odvahu a pozrel sa von z okna:
„A když jsem vyhlídl, uhlídal sem vuz se dvěma draky z povětří dolu se spouštějící, všecken plamenem ohnivým třpytící, kterýžto vůz i draky tehdáž také, když měsíc nočním časem svítil, spatřiti a ohledati jsem mohl. Měli pak ti draci křídla brunátná a černá, tytlíky bílými kropená, a hřbet týmiž barvami, břicho pak, hlavu a hrdlo zelené, zlaté a bílé barvy. I ozval se hlas a řekl mi: -Vsedni na vuz a pojedeš se mnou! Jemužto jsem odpověděl: -Budu-li se smíti o všech povahách a zvláštnostech běhu nebeského tebe tázati, pojedu s tebou. I řekl mi hlas: -Na ten čas tobě to propůjčeno a k tomu dovoleno býti má.“
Opis tohto zvláštneho pozorovania prezrádza nevedomosť jeho autora. Zdá sa, že aj Faust dobre podkutý v okultných náukach, astrológii, alchýmii a vysokej mágii stojí úplne bezradný pri pohľade na akýsi výsadkový modul pristávajúci za veternej smršte z turbín na zemi. Pohonné reaktívne jednotky, s ktorých dýz ešte pred chvíľou unikali z dýz rozžeravené prúdy horiacich plynov prirovnáva prirodzene k drakom šľahajúcim plamene a samotný objekt k podivnému povozu, bez toho, aby sa zaoberal detailami v konštrukcii, ktorým nebol schopný porozumieť. Od prvého momentu až po záver svojej podivuhodnej skúsenosti komunikuje so syntetickým hlasom autopilota, elektronickým mozgom lode, keďže žiadnu živú bytosť počas celej cesty vesmírom nepozoruje.
„I po takové jeho odpovědi vstoupil jsem na okno krámu svého a vsedl jsem na ten vuz se čtyřmi kolami, a tak jel jsem s draky lítavými do povětří, kterížto se mnou jeli jako po zemi a tak rychle zajistě a násilně, že z kol jiskry ohnivé pršely a skákaly, a čím vejše do povětří táhli, tím tmavější svět, na kterýž jsem z oblakův patřil, zdál mi se býti, nejináče se domnívaje, než jako bych do nějaké tmavé jeskyně se vrazil“.
ZO STREDOVEKU DO VESMÍRU
Faust opisuje temnú farbu vesmíru, čo je skúsenosť moderných kozmonautov od doby, kedy prvý človek opustil hranicu atmosféry Zeme. Počas letu sa venuje pozorovaniu okolia, až kým sa mu opäť neohlási autopilot, operačný systém, „duch“ lode, ktorý doktor nazýva Mephostophilom:
„Když jsem tak v povětří jel, tu zdaleka služebník a duch muj se vzal a posadil se na vúz ke mně.“ V tej chvíli loď postupne završuje vzostupnú časť letu a nachádza sa kdesi vo vrstve E ionosféry, 90 – 160 km nad zemským povrchom: Mephostophiles hlási „74 míl vzdáli“.
Celkovo strávi Faust vo vesmíre plných osem dní počas ktorých, „v povětří zpusobem neviditedlným jsem trval“ /opis bezváhového stavu?!/," v kterémžto času žádneho snu jsem neměl, aniž mi se také spáti, ani píti, jísti zachtělo."
Počas prvých troch dní pozoruje doktor prostredníctvom palubných systémov jednotlivé oblasti na území Euroázie a Afriky:
„A vtom já patřím k zemi, viděl jsem mnohá království, knížetství a vody i také okršlek světa, jako Azii, Afriku, Europu. A vidouc to, žádal jsem ducha mého, aby mi oznámil,které jsou to země a království a jak se jmenují.“
Zvyšok času strávi náš stredoveký kozmonaut pozorovaním procesov v atmosfére:„Také jsme hleděl v povětří k vejchodu, poledni, západu, pulnoci a viděl jsem, an v jednom místě prší, v druhém hřímá, v třetím se mračí a ve čtvrtém jasní, a sumou všeckno jsem viděl, co se na světě koli dálo a působilo.“
Záver doktorovej cesty do vesmíru bol viac ako dramatický a pravdepodobne si ho vynútili okolnosti havárie. Počas nej došlo pravdepodobne k zlyhaniu pohonnej jednotky na jednom boku kozmickej lode alebo k poruche navigačného systému, ktorá toto zlyhanie sekundárne spôsobila. Nasledujúci citát totiž presne vystihuje, ako sa loď dostala na čas do nekontrolovanej rotácie, prejavujúcej sa zdanlivou rotáciou okolia pri pohľade z iluminátoru a ako došlo k prudkému vzostupu teploty v kabíne, ktorej autopilot čelil maximálnym výkonom klimatizačného systému:
„Osmého pak dne po odjezdu mém do povětří pozdvihše oči mých k nebi, spatřil jsem, an se nebe tak rychle točí, jako by se na drobné kusy ztroskotati a roztřískati mělo, takové jasnosti, že jsem pro blesk záražlivý dálejí a vjšejí nahoru patřiti nemohl, takovou horkost z sebe vydávaje, kdyby duch můj větříčku chladného mi nevydával, že byl bych na popel zprahnul.“
Po zvládnutí havarijného stavu, dáva autopilot povel k zostupu, ktorý sa skončí mäkkým pristátim pri Wittenbergu: „Počavše pak zase dolu z povětří se plížiti, hleděl sem na svět,kterýž mi se tak malý býti zdál jako žloutek u vejce slepičího, ale voda aneb moře proti němu dvojnásobně větší i širší. A tak osmého dne zase domu sem se přiblížil a po takovém putování tří dni pořád jsem spal.“
STRETNUTIE S MIMOZEMŠŤANMI
Hoci sa tým vesmírna odyssea doktora Sabellica-Fausta skončila, sotva možno tento prekvapujúci dotyk stredovekého učenca s Neznámom považovať iba za náhodný. Zdá sa, že prelety zvláštnych lietajúcich objektov neboli pre Fausta už dávno nejakou novinkou. Ako píše Widman v jednej zo svojich štúdií, doktor často pozoroval v blízkosti svojho domu „nejaký podivný tieň, ktorý sa pohyboval sem a tam. Niekedy, keď sa díval zo svojej komôrky v noci oknom, uvidel poletovať mnoho svetiel sem a tam ku svojmu obydliu. Pritom počul akoby rozhovory ľudí, z čoho mal veľkú radosť.“ Videl Faust naozaj prelety UFO a počul hovory ich pilotov na frekvenciách diaľkového spojenia?
Legendárny doktor vo svojom liste Janovi Viktorovi hovorí aj o existencii planét obiehajúcich okolo niektorých hviezd, kde priaznivé zloženie a teplota atmosféry umožnili vznik inteligentných foriem života, ako sa dá dedukovať z nasledujúceho citátu:
„Co se hvězd tkne, planéta pak tak veliká jako veškeren svět a kde chládek povětrný jest, tu duchové zlí přebývají a obydlí svá mají.“
Je iba prirodzené, že entity, ktoré dnes nazývame mimozemšťanmi, Faust spomína ako „zlých duchov“, keďže sa kultúrne i anatomicky diametrálne líšili nielen od akýchkoľvek ľudských kritérií, ako aj od všeobecne prijímaných predstáv o dobrotivých anjeloch s buclatými tvárami a krídlami, obývajúcich podľa scholastikov niektoré z nebeských sfér.
A nielen to. Doktor Faust – Sabellicus je nepochybne jedným z prvých európskych učencov, ktorí priniesli správu o mimozemských návštevách na našej planéte:
„Duchové k nám doluv na zem se spouštějí, mezi námi lidmi přebývají a nás těžkými sny a hroznými a děsitedlnými zpusoby obtěžují a bludami svými strašiti a děsiti nepřestávají.“
Nie sú teda tieto návštevy „hviezdnych démonov“ dôvodom k tvrdeniu, že podobné kontakty umožnili i samotnému Faustovi získať povesť obávaného a mocného mága? Podľa tradície svoje vedomosti získal od démonických bytostí, s ktorými sa stretával plných 24 rokov od chvíle, kedy na prvú z nich narazil v roku 1516 pri nočnej potulke v lese Spesset pri Wittenbergu. Jednalo sa azda o stretnutie s mimozemšťanmi?
Dr. Miloš Jesenský
počet prístupov dnes: 253