Názov tohto clánku by mal presnejšie zniet Katastrofa UFO na hranici Argentíny a Bolívie, kedže sa odohral v úzkom pohranicnom pásme na pomedzí týchto latinsko-amerických štátov. Do dnešných dní nie je známe, co sa vlastne prihodilo oného 6. mája 1978, ale správa amerického bádatela Roberta Pratta, ktorý je spolu s dr. Allenom Hynkom a Philippom J. Imbrosom jedným z trojice spoluautorov knihy „Night Siege“ umožnuje vyslovit hypotézu, podla ktorej išlo o haváriu cudzej kozmickej lode z vesmíru.
Spomínaného májového dna pozorovalo niekolko stoviek osôb na severe Argentíny a juhu Bolívie zvláštny lietajúci objekt cylindrického tvaru pohybujúci sa od juhovýchodu na juh v smere mestecka Tarija, kde zmenil kurz na juhozápad smerom k horskému masívu v pohranicí.
V tejto fáze letu objekt akoby explodoval, pricom bolo detonáciu pocut až v argentínskom meste Oran, vzdialenému asi 140 km na juhovýchod. Explóziu poculo niekolko stoviek svedkov, ktorí zbadali aj stlp dymu stúpajúci k oblohe. V snahe vyriešit túto záhadu sa Dr. Orlando Rene Bravo, pedagogický pracovník Katedry matematiky a fyziky na Tarijskej univerzite rozhodol podniknút v priebehu nasledujúceho mesiaca dve prieskumné výpravy za úcelom objavenia havarovaného telesa. Vypocul okolo 80 osôb, medzi inými aj pastiera, ktorý mu oznámil, že videl objekt, ked explodoval za letu v blízkosti Mecoya a prestal sa pohybovat na juhozápad, aby sa skrútil smerom na juh.
Vo všeobecnosti výpovede svedkov udávali, že nieco havarovalo v blízkosti hranice a vzdušný i pozemný prieskum, ktoré organizovala rovnako tak Argentína, ako aj Bolívia ukázali, že miestom katastrofy bolo pravdepodobne úbocie istej hory vo vzdialenosti asi 5 hodín jazdy konom na západ od Mecoya.
Tu, presne na juh od Rio Mecoita sa nachádza neobvyklý násyp kamenov. Traja dôstojníci Bolívijských leteckých síl z Tarija /mjr. German Calleja, kpt. Atilio Montero a por. Oswaldo Prado/, ktorí sa vydali na lokalitu odhadli dlžku tohto násypu na 1,6 km a jeho šírku na 300 m. Povedali, že tento násyp vznikol iba nedávno na inom, ovela staršom.
Uvedená lokalita sa nachádza na sútoku Cerro Bravo na argentínskom teritóriu, Mecoya sa zase nachádza 5 alebo 6 hodín konom od Canas, kde sa koncí jediná cesta vedúca do tohto regiónu.
Prvá expedícia, ktorá sa usilovala dosiahnut Cerro Bravo pracovala pod vedením dr. Brava a jeho kolegu z La Paz, Dr. Manuela De La Torre, vyslaného bolívijskou komisiou pre atómovú energiu, ktorú táto záležitost zacala zaujímat po správe o páde sovietskej družice s jadrovým reaktorom na územie Kanady. Sprevádzal ich aj porucík Jorge Antequera. Ich sprievodcom bol Juan Orihuela, pricom sa na expedícii zúcastnilo aj šest argentínskych a bolívijských novinárov a pät bolívijských vojakov. Výprave sa však nepodarilo dosiahnut Cerro Bravo. Rieku mali na dohlad, z druhej strany doliny Rio Mecoyita, ale zostup ku prúdu, neskôr prechod z inej strany a návrat sa ukázali príliš namáhavé, takže sa muži vrátili z cesty.
Nasledujúceho dna De La Torre preletel nad násypom na palube vojenského lietadla v sprievode jedného dôstojníka a pilota. Po šiestich preletoch nad kamenmi sa De La Torre presvedcil, že nieco muselo udriet do úbocia hory.
Druhá výprava zložená z majora Calleja, kapitána Montera, porucíka Prada, ich sprievodcu Juana Orihuela a jedného vojaka opustila v utorok Tariju. Na miesto katastrofy dorazili vo štvrtok pešo po noci strávenej v Canas.
Napriek mnohým publikáciám v celej Južnej Amerike nie je Robert Pratt názoru, že je do záležitosti zapojená aj NASA.
Zvláštne je však urcite to, že ked sa jeden z jeho priatelov – reportérov vydal do La Paz po Prattovom návrate do USA, stretol istého vysokopostaveného úradníka, ktorý ho ubezpecil, že celá záležitost bola klasifikovaná ako prísne tajná /Top secret/ a že mu môže povedat iba tolko, že sa nejaký objekt rozbil v Argentíne krátko nato, ako dva razy narazil do zeme na bolívijskom teritóriu. Žiadna z osôb, ktorú Pratt stretol na juhu krajiny mu podobnú informáciu nedodala. Americký bádatel je nadalej presvedcený o tom, že sa v prípade dôstojníkov a vojakov, z ktorými hovoril celkom urcite nejedná o mystifikáciu. Mal možnost hovorit s takým množstvom ludí v oblasti od Tarija po hranicu, že pokial by existovali správy obsahujúce zmienenú informáciu, urcite by ju získal. Rovnako zastáva názor, že major Calleja a další dôstojníci armády by neniesli tažkosti pätdnovej výpravy do extrémnych horských podmienok, pokial by nevedeli, co sa tam naozaj stalo.