Publikácie

Mágia v minulosti

Magia v minulosti

Zdá sa, že mágia je naozaj tak starobylá, ako ľudstvo samotné. Jej korene nájdeme pevne zasadené do kontextu najstarších dôkazov ľudskej psychosociálnej existencie. Mágia charakteristickým spôsobom ovplyvnila náboženstvo, umenie, poľnohospodárstvo, priemysel, vedu, spôsoby vládnutia a spoločenské inštitúcie a to v miere omnoho väčšej ako sme vôbec ochotní pripustiť. Západný koncept mágie sa zrodil v epoche rímskeho impéria, približne v časoch Kristovho života, aj keď jeho počiatky zahaľuje hmla prehistórie. Magický spôsob myslenia spája ako strieborná niť obradné tance primitívnych lovcov, ktorí v temných a ľadom spútaných dobách Európy maľovali v hĺbkach jaskynných labyrintov takmer živé maľby zvierat, ktorých telami sa ich rodiny sýtili, cez sabaty stredovekých čarodejníc objavujúcich chuť zakázaného ovocia odtrhnutého kedysi v rajskej záhrade Evou prostredníctvom psychodelickej zmyselnosti až po moderných mágov, kresliacich svoje obrazce a v náhlivosti vyvolávajúcich uprostred moderných miest bohov i démonov zabudnutých kultov z úsvitu ľudskej kultúry.

Nie je možné vytýčiť presnú hranicu medzi dejiny mágie a dejiny náboženstva a vedy, nech by už tento výrok akokoľvek popudil konzervatívne zmýšľajúcich odborníkov. Aj keď na papieri a v pracovniach religionistov i historikov je možné rozlišovať náboženské, vedecké a magické aspekty v reálnom živote tieto postoje neexistujú samy osebe a rozdiely medzi nimi sa stierajú – vnímame síce že podnetom náboženstva je uctievať, vo vede vysvetľovať, v mágii ovládať a rozkazovať, ale naše myslenie sa zdráha v tomto prípade kategorizovať. Je to zrejme dedičstvo čias, kedy všetko zvláštne bolo súčasne aj magické, čo konštatuje E. R. Dodds už v prípade mytologického sveta Homérovej “Iliady” a “Odyssey”: “Všetky odchýlky od bežného ľudského správania, ktorých príčiny unikajú subjektom samotným, práve tak ako aj ostatným ľuďom, pôsobenie nadprirodzených síl, ktoré sú rovnako v pozadí akýchkoľvek iných odchýlok včítane netypického počasia, či nezvyčajného fungovania tetivy.”

Aj keď je bohato rozkonárený strom magických disciplín, podobný onej osudovej jabloni z Edenu v západnej Európe už dlho predmetom výskumu humanitných vied , u nás je téma mágie ešte stále málo prebádanou oblasťou, akoby trpkosť ovocia odtrhnutého zo stromu poznania v krajinách strednej a východnej Európy dožívajúcimi stereotypmi naďalej pretrvávala. Okrem etnológov, zaoberajúcich sa skôr súčasnosťou a nedávnou minulosťou magických praktík sa tejto téme – s výnimkou popularizačných výkladov čarodejníckych procesov stredoveku – medzi historikmi nevenovala patričná pozornosť. Tento trend sa prednedávnom pokúsila prekonať vedecká konferencia pod záštitou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Slovenskej historickej spoločnosti organizovaná z iniciatívy Mgr. Blanky Szeghyovej.

Táto výnimočná akcia bola orientovaná na širší záber učenej a populárnej mágie, pričom mala za cieľ orientovať účastníkov so širokou škálou magických predstáv, názorov a praktík minulosti v regióne strednej a východnej Európy. Príspevky jednotlivých prednášajúcich zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska, Rakúska a Srbska sa týkali nasledujúcich tém:

  • Mágia ako kultúrny fenomén so vzťahom k náboženstvu a vede, mágia ako križovatka medzi fikciou a realitou
  • Učená mágia a okultné vedy. Renesančný mág, alchýmia, astrológia, kult mystéria a knihy tajomstiev
  • Kresťanské liturgické formuly používané pri magických praktikách a magické formuly používané v kresťanskej liturgii
  • Ľudová viera a predstavy vo vzťahu k magickým praktikám, používanie ochranných amuletov a talizmanov
  • Spôsoby rozlíšenia démonickej mágie (vyvolávajúcej dobrých alebo zlých duchov a postavenej na systéme náboženských presvedčení a zvykov) a prirodzenou mágiou (využívajúcou tajné sily prírody)
  • Rozmanitosť postojov k rozličným magickým praktikám: právne postihy, odsúdenie, perzekúcia, nárast čarodejníckych procesov
  • Obvinenia z mágie v náboženských konfliktoch a rozdiely medzi protestantským a katolíckym postojom k mágii

 

Účastníci konferencie pracovali počas troch dní v štyroch odborných sekciách (Mágia, okultné vedy a alchýmia, Mágia, náboženstvo a propaganda, Čarodejníctvo, liečiteľstvo a populárna mágia, Mágia rozmanitého druhu) a referáty prednieslo celkom 22 prednášateľov zo šiestich stredoeurópskych krajín, pričom ich texty budú pre širší okruh záujemcov publikované v anglickej verzii formou zborníka. Trojdňová akcia prebiehajúca v dňoch 25. až 27. októbra na Smolenickom zámku, tajomne zahaleného do chuchvalcov hmly a mrholenia bola naozaj hodnotným, podnetným stretnutím odborníkov, ktorých práca často stiera rozdiely medzi vedeckým a magickým myslením. K jej úspešnosti možno prispel i neobyčajný termín konania – posledný deň konferencie bol totiž dňom úplného splnu a nasledujúca noc časom úplného zatmenia mesiaca…

Dr. Miloš Jesenský

aktualizácia: 07.02.2024 | počet zobrazení: 1655

počet prístupov od 10.02.2007: 706694
počet prístupov dnes: 263