Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Publikácie na www.putnici.sk  Prípad stonajúceho strašidla

Prípad stonajúceho strašidla

Pripad stonajuceho strasidla new

Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo s anonymným účastníkom cirkevného synodu v roku 803. Z toho, čo Cynewulf o sebe sám uviedol, môžeme len dedukovať, že ide o bývalého vojenského hodnostára niektorého anglosaského kráľa, ktorý sa na sklonku svojho života utiahol do ústrania samoty. Jeho dielom, ktoré nás teraz prednostne zaujíma, je práve legenda o objavení kríža Helenou, matkou cisára Konštantína.

Cynewulfova „reportáž“

Ako rozpráva Cynewulf, v čase, kedy od Kristovho narodenia uplynulo 233 rokov a Konštantín vládol šiesty rok, sa nepriatelia Ríma, Huni a Hrethgótovia, Hugovia a Frankovia spojili a napadli hranice cisárovho impéria. V predvečer bitky medzi imperiálnou armádou a hordami nájazdníkov sa cisárovi Konštantínovi zjavil muž, ktorý mu ukázal na temné nebo, kde sa za malú chvíľu objavil zlatý, drahými kameňmi vykladaný kríž s nápisom „Víťazstvo“. Rimania na bojovom poli skutočne zvíťazili a preto sa Konštantín dal na znamenie novej viery pokrstiť. Keď sa dozvedel príbeh Ježišovho umučenia, vyslal svoju matku do Jeruzalema, aby sa pokúsila nájsť jeho kríž. Židia nechceli prezradiť tajomstvo jeho úkrytu, ale napokon po mnohých hrozbách vydali akéhosi Júdu, ktorý po týždennom väzení prezradil miesto nálezu, o ktorom mu hovoril už jeho otec. Cisárovi vojaci prehľadali celý vrch na Kalvárii a hlboko v zemi objavili trojicu krížov, z ktorých ten pravý spôsobil vzkriesenie mŕtveho mládenca. Ľudia boli nadšení a jasali, zatiaľ čo sa Júdovi zjavil diabol a preklínal ho za porušenie sľubu mlčanlivosti. Ten sa mu však ubránil, podstúpil obrad krstu a stal sa jeruzalemským biskupom pod menom Cyrianus.

Ako dokazuje Cynewulfov text, kult Kristovho kríža sa v Británii ôsmeho storočia natrvalo usadil v náboženskom živote. Predlohou jeho textu bol dnes už stratený preklad gréckeho textu, veľmi podobného verzii obsiahnutej v zbierke „Acta Sanctorum“, ktorá sa čítala na 4. mája. Žiaľ, dnes je situácia beznádejne zatemnená množstvom falzifikátov, ktoré vznikli v dobe kultu relikvií a podobali sa na explóziu, v ktorej vybuchol celý kresťanský kontinent. Podvodné praktiky, ktoré nadobro znemožnili odhaliť prípadné materiálne stopy po účinkovaní Ježiša sa totiž okrem iného nevyhli ani samotnému krížu, o ktorom už Cyril povedal, že „celý svet je plný jeho úlomkov“ a americký historik Herbert J. Muller správne poznamenal, že keby sa tie úlomky zhromaždili na jedno miesto a odvážili, ich hmotnosť by dosiahla niekoľko ton.

Relikvie kríža

Tak sa v bazilike Sv. Petra a v rímskom kostole Santa Croce in Gerusalemme uschováva veľký kus kríža, pričom archeologické výskumy dokázali,že tento kostol ukrýva vo svojich múroch podstatnú časť ruín starého paláca, ktorý bol v rokoch 317–322 sídlom cisárovnej Heleny. V roku 1492 tu nečakane objavili zamurovaný výklenok s relikviou svätého kríža, ale keďže k objavu došlo až tak neskoro a práve v konjunktúre kultu relikvií, ktorý sa rýchle zmenil v utešene prekvitajúci biznis, môžeme na tento nález nazerať s nedôverou. V tom istom kostole uschovávajú i tabuľku s nápisom Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum /I.N.R.I./, „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský“, ktorý poslal do daru cisár Konštantín, ale ako máme tomu veriť v prípade, keď sa s touto doštičkou stretneme aj vo francúzskom Toulouse? Skrátka a dobre, podľa tradície nezachránil Jozef z Arimatey iba grál, pohár Poslednej večere, ale i všetky predmety, s ktorými Kristus prišiel do styku a to už spomínaný kríž, klince, tŕňovú korunu, rubáš a kopiju, ktorou mu rímsky stotník Longinus prebodol bok. Podľa tohto podania sa cisárovná Helena riadila pri pátraní podľa určitých stôp, ktoré zanechal Jozef a takto objavila votívne predmety v podzemí pod troskami antického chrámu, ktorý bol neskôr postavený na Golgote. Tieto predmety boli vystavené v Konštantínovej bazilike, kým ju v roku 614 nezbúrali Peržania a potom sa rozptýlili v chaose ničivých a krvavých storočí.

Vyznať sa v tom je dnes takmer nemožné, i keď sa tieto relikvie po dlhom čase opäť objavili. Za príklad môžu poslúžiť klince zo svätého kríža, o ktorom sme hovorili. Boli prirodzene iba štyri a rozprávanie o nájdení ich osud podrobne popisuje: prvý z nich bol zatavený do železnej koruny v katedrále hlavného mesta lomabardských kráľov Monzy, druhý prekovali na podkovu pre koňa Konštantína, tretí bol umiestnený na prilbe tohto cisára a štvrtý Helena hodila do vĺn pri spiatočnej ceste z Palestíny do Konštantínopolu, od čoho si sľubovala upokojiť rozbúrené more. Napriek tomu sa klince zo svätého kríža nachádzajú v mnohých kostoloch – len zo zachovaných exemplárov je známych 32. Z nich sú dva schované v Miláne, tri v Ríme, jeden v Norimberku, vo Florencii, v Benátkach, v Triere a iných mestách. Ďalší klinec bol do komunistického prevratu aj v moskovskom Uspenskom chráme. Je zrejmé, že i v tom najlepšom prípade je 28 týchto klincov falzifikátmi.

Koruna a kopija

Podobne tak je to aj s tŕňovou korunou. Najznámejšie exempláre boli v moskovskom Blagoveščenskom chráme a chráme Matky Božej v Paríži. Parížsku kúpil v roku 1239 kráľ Ľudovít IX. /1226–1270/ za 1 230 000 zlatých a koruna mala vtedy 76 tŕňov. Francúzski králi postupne všetky tieto tŕne rozpredali alebo darovali. Napriek tomu však veľké fragmenty koruny a jej jednotlivé tŕne ešte doteraz ukazujú vo viac ako 800 kostoloch a chrámoch. Kúsok tŕňovej koruny a tri gombíky „z odevu bohorodičky“ daroval v roku 1588 moskovskému cárovi byzantský patriarcha Jeremiáš, ktorý pricestoval z Konštantínopolu, za čo dostal bohaté dary. Moskovská koruna zmizla v priebehu vekov, zvyšky francúzskej boli v roku 1806 umiestnené v Notre Dame, kde sa zachovali dodnes.

Vráťme sa však k Longinovej kopiji, nazvanej podľa rímskeho stotníka, ktorý mal po Ježišovej smrti preraziť jeho bok. Tá mala byť prvýkrát objavená dva roky po začatí prvej krížovej výpravy na území Antiochie.K objavu teda malo dôjsť v priebehu roku založenia Antiochijského kniežactva 1098 – pozn. autora /. Iné rozprávanie zase hovorí, že si ju Jozef z Arimatey priviezol spolu s grálom do Európy. Nejakým záhadným spôsobom prešla až do rúk Karola Veľkého /768–814/, ktorému vďaka daru jasnovidectva priniesla víťazstvo v štyridsiatich siedmych poľných ťaženiach. Keď mu raz nešťastnou náhodou spadla, zomrel. Neskôr mal kopiju vlastniť veľký nemecký cisár a vodca Tretej križiackej výpravy /1189 – 1192/ Fridrich Barbarossa. Hovorí sa, že podobne ako Karol Veľký učinil osudnú chybu, keď sa od kopije odlúčil pri prechode rieky Salef v Kilíkii v roku 1190 – o niekoľko minút padol z koňa a utopil sa, zaťažený svojim brnením.

Kopija bola neskôr uschovávaná v gotickej kaplnke La Sainte – Chapelle v Paríži, neskôr, koncom 18. storočia prenesená do Národného múzea, kde sa stratila, aby sa napokon dostala do majetku habsburgských cisárov, kde bola uložená v Hoffburgu až do marca 1938, kedy bola prevezená do Norimbergu.

Po zničení tohto starobylého nemeckého mesta spojeneckým bombardovaním v októbri 1944, bola kopija ukrytá spolu s habsburgskými korunovačnými klenotmi vo zvláštnom podzemnom trezore. O pol roka nato zovrela mesto, presnejšie to, čo z neho zostalo do klieští 7. americká armáda a Norimberg v deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1945 kapituloval. Poručík Horn a jehokomando vypátrali poklad a oficiálne prevzal kopiju z poverenia svojej vlády. Stalo sa tak poobede 30. apríla 1945, v dobe, kedy sa niekoľko kilometrov odtiaľ odohrávali posledné prípravy naspustenie opony za Hitlerovým životom, ktorého záver sa zhodovalso stratou posvätnej kopije.

Dnes pri kopiji bývalého stotníka Longina visí pre každý prípad tabuľka, že ide o predmet z 8. storočia n. l. Nad jej textom sa môžu zasvätení iba ak tajomne usmiať. Stále totiž existujú ľudia, ktorí nielen veria, ale aj vedia o dobrých dôvodoch pre tvrdenie, že sa skutočne jedná o kopiju, ktorá prerazila Ježišov bok.

Dr. Miloš Jesenský

aktualizácia: 12.02.2024 | počet zobrazení: 1459

počet prístupov od 10.02.2007: 706641
počet prístupov dnes: 210