Počas troch rokov trvajúcich bojov, pri ktorých Spojené štáty považovali Kóreu za skúšku Západu čeliť na celom svete tlaku komunistov, boli okrem pochybných víťazstiev a porážok bojujúcich strán zaznamenané udalosti, ktoré sa však na rozdiel od propagandistických správ neocitli v komentároch rozhlasových a novinových publicistov. Na základe sčasti odtajnených dokumentov je dnes už viacerým špecialistom známe, že na tomto ázijskom bojisku došlo k pozorovaniu neznámych lietajúcich objektov, ktorých existencia od roku 1947 vzrušovala verejnosť na celom svete. História zaznamenala niekoľko takýchto udalostí – pozorovania vojenského pilota dňa 10. marca 1951 na okolí Chinampo v Severnej Kórei, trojice stíhačov počas nočného letu nad Wonsononm a posádky bombardéra v blízkosti Antungu 24. februára 1952, ako aj hlásenie bojového pilota, ktorý tesne minul diskovitý objekt južne od Chorvonu 31. mája toho istého roku.
Oproti správam, ktoré hovoria o pozorovaní UFO nad kórejským bojiskom opísal v roku 1990 vedecký poradca NASA, dr. Richard Haines v knihe „Advanced Aerial Devices Reported During the Korean War“ svedectvo muža, ktorý bol protagonistom pokusu o zostrelenie jedného z týchto objektov na jar 1951.
OFENZÍVA V IRON TRIANGLE
„V tom čase som slúžil v oddieli "Easy“ 2 bataliónu 27 regimentu 25 divízie", začína svoje spomienky emeritný poddôstojník pechoty Francis P. Wall. „Nachádzali sme sa na mieste označenom na vojenskej mape ako "Železný trojuholník“ /Iron Trinagle/, v blízkosti Chorvonu. Boli sme naľavo od tohto mesta, čí skôr mestečka, od ktorého nás oddeľoval horský reťazec. Bola noc. Boli sme rozmiestnení na svahoch hory medzi štítmi, ktorých úbočia spadali do doliny, v ktorých sa nachádzala obec."
Podľa Wallových spomienok ešte predtým vyslali z jeho oddielu vojakov, aby varovali obyvateľov, že americké delá budú musieť ostreľovať okolie v boji, ku ktorému sa schyľovalo. Keď potom skutočne došlo k paľbe, vojaci náhle zbadali, ako sa napravo z horského hrebeňa spúšťa nadol niečo, čo pripomína farebný lampión. Spočiatku mu nevenovali zvýšenú pozornosť až do momentu, kedy objekt zavisol na dedinou v centre paľby bez toho, aby mu delostrelecké granáty spôsobili viditeľnú škodu.
V nasledovnej chvíli sa tajomné teleso priblížilo k pozíciám pechoty a začalo nepravidelne blikať jasným zeleným svetlom. Jeho veľkosť bolo ťažké stanoviť, keďže ho nebolo možné prirovnať k známym predmetom. Udalosti nabrali dramatický spád.
„Keď sa ku nám priblížil, obrátil som sa na poručíka Evansa, aby mi dovolil zahájiť paľbu v jeho smere. Vystrelil som naň protipancierový projektil z karabíny M-1. Domnievam sa, že ak moja strela nič neurobila, nie je v tom nič divného, keďže to predtým nedokázali ani delostrelecké granáty. Neviem, ako by to bolo, keby boli vypli ochranné pole, alebo niečo podobné. To je technologické zariadenie, ktorým určíte disponujú.“
K Walleho údivu však objekt jeho streľbu nečakane opätoval. Žiara na jeho povrchu pohasla a on sám sa chaoticky kolísal z boka na bok, akoby sa mal každú chvíľu zrútiť na zem. Úplné ticho, za akého sa tajomný objekt pohyboval, nahradil stále silnejúci hluk porovnateľný so zvukom dieselovej lokomotívy vo chvíli, kedy jej motor naberá vysoké otáčky. A potom nasledoval útok.
ÚTOK NEZNÁMOU ENERGIOU
„Ošľahol nás pulzujúci lúč akejsi energie, ktorý bolo vidieť iba vtedy, keď zasiahol nejakú osobu“, pokračuje ďalej Francis Walle. "Vyzeralo to ako svetlo baterky, behajúce sa sem a tam, po čom bolo nasmerované na nás. Cítili sme pálenie a mravčenie, na celom tele nám naskočili zimomriavky, akoby nás niečo prenikalo. Náš veliteľ, poručík Evans, nás zatiahol do bunkra. Nevedeli sme, čo nás ešte čaká.
Dr.Miloš Jesenský