Publikácie

[ späť ]
Publikácie  Publikácie na www.putnici.sk  Vykopávky na iných planétach

Vykopávky na iných planétach

Vykopávky na iných planétach

„Bádanie o staroveku sa musí presťahovať do moderných laboratórií. Archeológia sa musí s najcitlivejšími prístrojmi odobrať na opustené lokality dávno zničených miest. Nadšenci pravdy musia opäť začať pochybovať o všetkých pohodlných a dobre zavedených názoroch.“

Tieto slová napísal pred tridsiatimidvoma rokmi známy švajčiarsky autor Erich von Däniken vo svojej kultovej knihe „Spomienky na budúcnosť“.

Pokiaľ sa podelíme s jej autorom o nadšenie nad astronautikou sondujúcou aj v priepastiach minulosti, nad vedou, ktorá dokáže čítať a dešifrovať zreteľné stopy bohov z úsvitu dávnoveku, môžeme nadviazať na jeho vizionárske úvahy.

Aká bude budúcnosť archeológie? V odpovedi na túto otázku môžeme byt ešte odvážnejší, keďže sa dotýka bádateľskej zvedavosti kozmického veku. Dnes, keď sa pred človekom otvoril fascinujúci obzor – vesmír, začalo sa nové dobrodružstvo odhaľovania našej histórie:

Bude potrebná revízia všetkých našich názorov na minulosť. Nadíde doba, kedy archeológia objaví všetko, čo skrýva zem. Bude nájdené všetko, čo nestačil zničiť čas.

Bádanie o prehistórii sa presunie na orbitálne stanice, krúžiace okolo planét Slnečnej sústavy.

Archeológovia sa odoberú na nové náleziská, do mesačných kráterov a do marťanských púští…

Ale bude to skutočne tak?

ARCHEOLOGICKÉ PAMIATKY V SLNECNEJ SÚSTAVE

Definícia hovorí, že „archeológia je historická vedecká disciplína, ktorej cieľom je poznať najstaršie obdobia vývoja človeka a ľudskej spoločnosti.“ Samotná archeológia bola postupom času rozdelená v procese diferenciácie na niekoľko samostatných odborov a to na prehistorickú a historickú, v ktorej sa progresívne vyvinula do archeológie podmorskej a industriálnej. Je pozoruhodné, že ani novodobé dejiny nevystačia s písomnými správami a umeleckými dielami, či zachovanými pamiatkami, ale je potrebné využiť archeologické pramene, na ktoré sa zameriava osobitný terénny výskum. Industriálna archeológia vznikla vo Veľkej Británii v roku 1964 a objektom jej záujmu sú dnes už neexistujúce manufaktúry, továrne a železnice, kanalizácia, zvyšky ciest, strojové a energetické zariadenia.

Tým sme sa dostali prakticky až do súčasnosti. Aká však bude budúcnosť archeológie? Čo sa stane, keď Zem vydá všetky tajomstvá, poklady prehistórie a zabudnuté výdobytky psychosociálnej evolúcie človeka? Budúci archeológ bude postavený pred problém, rovnako ako kedysi prospektori v čase zlatej horúčky Divokého západu. „Kde nájsť nové náleziská?“

Archeológia sa presťahuje do kozmu. Zdá sa vám to príliš fantastické? Možno, ale pokiaľ už dnes prejavujeme záujem o zrušené železnice, továrne a cesty, ktoré zanikli pred sto, či dvesto rokmi, prečo by archeológ XXI. storočia nemal mat záujem o prvé sondy na obežnej dráhe okolo Zeme, či na povrchu iných planét?

„VYKOPÁVKY“ V KOZME

Prečo by sa budúci historici mali obmedziť iba na písomné pramene a archívy? Prečo by nemohli získavať mnoho dôležitých poznatkov na základe archeologických prác? Nález prvej umelej družice Zeme vypustenej v roku 1957 bude o sto rokov rovnako zaujímavý, ako vykopávky na egyptských náleziskách. Ostatne, mohli starovekí stavitelia tušiť, že raz ich stavby a hrobky budú starostlivo skúmať vedci? Predvídali faraóni, že ich posvätné miesta, chrámy a pyramídy, bezpečné a za ich čias dokonale strážené, prebrúsia v budúcnosti tisícky turistov s chipsami a colou v ruke?

Aká bude budúcnosť kozmickej archeológie?

Bádatelia na palubách špeciálne upravených raketoplánov budú zachytávať archaické družice, aby ich mohli skúmať v laboratóriách a umiestniť do múzeí.

Geologické vrtáky a rýle nahradia detektory a radary, na obrazovkách ktorých budú bádatelia pátrať v čierňave vesmíru po výdobytkoch dávnej kultúry.

Stanové tábory archeologického výskumu, či stavebné bunky a baraky z vlnitého plechu pre dlhodobé expedície nahradia hermeticky uzavreté obydlia, spojené tunelmi pod povrchom iných planét.

Terénne automobily, obtlčené častými výjazdmi do terénu ustúpia mesačným roverom a planétochodom.

A ako bude vyzerať práca archeológa? Pusťme uzdu svojej fantázii:

2010: ZÁCHRANNÝ PREDSTIHOVÝ VÝSKUM

… mesačná základňa archeológov sa nachádza v malom kráteri neďaleko štítu Moltke, v Statio Tranquillitatis na 0,7 severnej selenografickej šírky a 23,5 východnej selenografickej dĺžky.

Zvonku chránia budovu mesačné horniny a na povrch ústia iba východy s hermeticky uzavretými komorami. Obytná časť je upevnená na centrálnom šesťhrane, ktorý je spojovacou a komunikačnou častou, s plošinami a schodišťom. Stanica má tri poschodia: na prvom – technickom – je aparatúra na regeneráciu vzduchu a vody, sklady a energetická centrála, na druhom obytný priestor, kuchyňa a ošetrovňa, na povrchu sú len boxy s vedeckými prístrojmi, antény, atómový reaktor alebo slnečné kolektory.

Dnešní archeológovia, ktorým počas terénneho výskumu poskytne miestne družstvo, či obecný úrad na ubytovanie bývalý sklad zeleniny, stodolu, či hospodársku budovu, ktorú prednedávnom obývali brojlery, si zaiste len povzdychnú …

Ale pokračujme ďalej v našom líčení: neďaleko stanice sa bude stavať astrofyzikálne pracovisko a výbuchy hĺbiace „lôžko“ pre šesťhran by mohli poškodiť mimoriadne významné historické objekty. Niekde tu pred niekoľkými desaťročiami pristáli sondy Surveyor 5, Ranger 8 a samozrejme … aj legendárne Apollo 11. Výjazdová skupina na roveri práve vychádza. Muži v ľahkých pracovných skafandroch uprene sledujú obrazovku detektoru, registrujúceho hľadaný ciel. Konečne sa ozve signál a posádka čoskoro zoskakuje z korby vedľa podivnej konštrukcie v podobe bezhlavého pavúka. Je to skutočne lander Eagle, podvozok zostupnej časti lunárneho modulu expedície Apolla 11. Tu sa prvýkrát dotkla noha človeka cudzieho nebeského telesa:

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“, prehlásil 21. júla 1969 Neil Armstrong, keď sa o 3 hodine 56 minúte a 20 sekunde zaborili podrážky jeho topánok do mesačného prachu.

Členovia našej anonymnej archeologickej „záchranky“ z roku 2010 si môžu – prv než zabezpečia transport vzácneho objektu mimo oblasť deštrukcie – na malej pozlátenej plakete upevnenej na pristávacej nohe spodnej časti modulu prečítať:

HERE MEN FROM THE PLANET EARTH
FIRST SET FOOT UPON THE MOON
JULY 1969, A.D.
WE CAME IN PEACE FOR ALL MANKIND

V preklade to znamená: „Tu sa ľudia z planéty Zem prvý raz dotkli nohami Mesiaca, júl 1969, r.P. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva“. Samozrejme, že naši archeológovia nezabudnú ani na pamätný nápis s menami piatich astronautov, ktorí sa stali obetami svojho povolania a na mikrozáznamy mierových posolstiev 73 štátnikov z celého sveta.

Možno sa vám zdá táto perspektíva priveľmi odvážna, ale ja osobne sa vážne domnievam, že nie sú až tak ďaleko časy, kedy sa stanú drobné súčiastky mesačných rangerov a luníkov zaliate do plexiskla vyhľadávaným turistickým suvenírom.

NOVÉ ÚLOHY KOZMICKEJ ARCHEOLÓGIE

To je však len jedna podoba budúceho vedného odboru – kozmickej archeológie. Spomeňme si na archeoastronautiku, vedný odbor, ktorý sa snaží objaviť dôkazy a indície o pobyte mimozemštanov na zemi.

Medzi jej zakladateľov patrí ruský fyzik prof. Matvej M.Agrest, DrSc, ktorý uverejnil v roku 1960 hypotézu o dávnom kontakte ľudí s mimozemšťanmi a v jej prospech uviedol štyri hlavné argumenty:

1./ V tektitoch, prírodných sklách doteraz nevyjasneného pôvodu, sa zistili rádioaktívne izotopy hliníka a berýlia. To by naznačovalo, že vznikli asi pred miliónom rokov pri veľmi vysokej teplote a silnej rádioaktivite. Nie sú to zvyšky po dopade prieskumných sond, ktorými hviezdolety neznámej civilizácie skúmali Zem?

2./ V horách Antilibanonu stojí obrovská plošina z kamenných kvádrov – Baalbecká terasa. Nikto nevie kedy, ako, prečo a kto ju postavil. Nie je to azda štartovacia plošina dávnych astronautov, či niektorý z objektov, ktoré na Zemi postavili na iný účel?

3./ V jaskyniach okolo Mŕtveho mora sa našli zvitky starých rukopisov. Okrem iného sa v nich opisuje zánik miest Sodoma a Gomora. Nebola táto katastrofa skôr vedomým vyhodením nepotrebných zásob jadrového paliva do vzduchu?

4./ Niektoré astronomické údaje poznali ľudia skôr, ako sa skonštruovali prístroje, ktoré by umožnili tieto poznatky precízne zistiť.

Neskôr túto predstavu prepracoval už zmienený švajčiarsky bádateľ Erich von Däniken. Čo o tom píše samotný autor?

"Archeoastronau­tickú teóriu verejne zastávam od roku 1954. Vtedy som ju uviedol v novinových článkoch a neskôr prepracoval vo svojich knihách. Moje teórie:

1./ V pravekých dobách Zem niekoľkokrát navštívili mimozemské bytosti.

2./ Tieto neznáme bytosti vtlačili cieľavedomou umelou mutáciou vtedy žijúcim hominidom ľudskú inteligenciu.

3./ Návštevy mimozemšťanov sa odrazili v starých náboženstvách, tradíciách, povestiach, legendách a rozprávkach, či v určitých kultových predmetoch a stavbách."

Ak sa teda pokúšame hľadať dôkazy o oprávnenosti archeoastronau­tickej teórie tu na Zemi, mali by sme sa po dôkazoch dávnej návštevy mimozemšťanov poobzerať aj v blízkom okolí našej modrej planéty. A to bude jeden z ďalších cieľov budúcej kozmickej archeológie.

Dr. Miloš Jesenský

aktualizácia: 06.02.2017 | počet zobrazení: 198

počet prístupov od 10.02.2007: 432924
počet prístupov dnes: 36