Mulder a Scullyová sa stretávajú s Cecilom Livelym, vrahom, ktorý dotykom ruky vyrába zo svojich obetí doslova horiace pochodne. V jeho konaní sa spája úchylka pyromana, muža postihnutého chorobou podpaľačstva a parapsychologická schopnosť pyrokinézy, teda emisie plameňov z tela na okolie.
Tento jav je takmer totožný s fenoménom samovoľného vzplanutia, kedy človeka z ničoho nič zachvátia plamene. Zhorí a podstatné časti jeho odevu alebo ľahkohorľavé materiály z okolia ostanú neporušené. Táto záhada označovaná ako SHC /Spontaneous Human Combustion/ nebola doposiaľ vedecky vysvetlená.Prvý záznam o spontánnom samovznietení pochádza z 26. júna 1613 z Christchurch v anglickom grófstve Dorset. Tesár John Hitchen sa toho dňa odobral na lôžko s manželkou a dieťaťom, zatiaľ čo jeho svokra Agnes Russelová odpočívala na inej posteli v tej istej miestnosti. Uprostred noci sa pani Russelová zobudila na silný úder do tváre. Keď precitla, zdalo sa jej, že v miestnosti vyčína elektrická búrka. S výkrikom vyskočila a prebudila svoju dcéru, ktorá už mala popálenú polovicu tela. Jej manžel i dieťa ležali pri nej už mŕtvi. Obidve ženy vytiahli tesárove telo na ulicu, kde horelo po tri dni, kým sa nezmenilo na popol.
Naše storočie zaznamenalo niekoľko prípadov, ktoré dnes už možno označiť za klasické.V Škótsku napríklad objavili v roku 1904 Mary Cochraneovú z Falkirku „spálenú na nepoznanie“ v kresle s vankúšmi, ktoré neboli ani opálené. V krbe pritom nebol žiadny oheň. Na tanečnej zábave v Chelmsforde v grófstve Essex išla tancovať v roku 1938 Phyllis Newcombeová, ktorá začala odrazu horieť modrým plameňom a o niekoľko minút sa zmenila na kôpku čierneho popola. V Londýne zase tancovala devatnásťročná maybelle Andrewsová, „keď jej zrazu vyšľahli plamene z chrbáta, hrudi a ramien a zapálili jej vlasy.“
Anglickí bádatelia Jenny Randlesová a Peter Hough zaznamenali 120 prípadov SHC, čo v rozmedzí od 17. storočiapod dnešok predstavuje iba zlomok prípadov. Štatistická analýza 111 prípadov ukázala, že z obetí mierne prevažujú žen, 3% boli mladšie ako päť rokov a viac ako polovica prípadov sa odohrala medzi 0.00 a 6.00 hodinou. Pokiaľ ide o zdroj Livelyho schopnosti emisie plameňov, môžeme uvažovať napríklad v rámci Arnoldovej teórie o subatomárnej častici „pyrotróne“, či o „studenej jadrovej fúzii“ za účasti draslíka, ktorý sa koncentruje v mozgu, chrbtici a kostrovom svalstve. tento proces by viedol k extrémnym teplotám v tele a spaľovací proces by trval maximálne minútu. Spúšťací mechanizmus by mohlo vytvárať silné elektrické alebo magnetické pole.
Ľudské telo môže byť naozaj zdrojom netušených energií. So zvláštnym príbehom muža-akumulátora ma napríklad v roku 1991 zoznámil i niekdajší kolega z Česko-Slovenskej archeoastronautickej asociácie. Išlo o pána Václava Š. z Prahy, ktorý sa sťažoval na „obrovský pretlak vnútornej energie“. Jejnahromadenie mu vraj prinášalo neznesiteľné stavy, pri ktorých rozbíjal púhym pohľadom výbojky pouličných lámp a pri búrke cítil ako energia vytvorená v mračnách vstupuje do jeho tela. Už v súvislosti s jeho prípadom som si položil dve základné otázky, na ktoré som si pri sledovaní dvanástej časti Aktov X spomenul: Bol to psychopat, alebo obeť neznámej energie?
A pokiaľ obeť neznámej energie – tak potom akej?