Publikácie
[02x01] Zelení mužíčkovia (Little Green Men)
Fox Mulder je vyslaný do Portorika, aby v Arecibe nadviazal kontakt s návštevníkmi z vesmíru. Keďže v tejto časti dominuje fenomén kontaktu s mimozemšťanmi /téma s ktorou sa budeme ešte stretávať/, pokúsime sa odpovedať na otázku, prečo by sa miestom kontaktu malo stať práve Arecibo.
Odpoveď je jednoduchá. Práve tu pracuje najväčší rádioteleskop, ktorého parabola s priemerom 305 metrov je umiestnená v kráterovitom údolí pohoria Montanas Guarionex. Odtiaľto po založení organizácie SETI /Search for Extraterrestrial Intelligence/ v polovici šesťdesiatych rokov vysielali prvé pozemské posolstvo pre mimozemské civilizácie. Posolstvo sa číta sprava doľava /každá nula predstavuje biely štvorec a každá jednička čierny/. Výsledkom je obrazec vľavo. Vpravo je rozlúštená správa:
- Čísla od 1 po 10 v dvojkovejs sústave,
- Atómové čísla vodíka, uhlíka, dusíka, kyslíka a fosforu,
- Vzorce cukrov a základných komponentov DNA,
- Množstvo kombinácií adenín-tymín-guanín-cytozín /asi 4 miliardy v DNA/ poukazuje na zložitosť a úroveň inteligencie na Zemi,
- DNA má tvar dvojitej skrutkovice,
- Skrutkovica a údaj o kombináciách v DNA vedú k hlave človeka, ktorý sa tým označuje za najinteligentnejšiu bytosť,
- Veľkosť človeka sa udáva 14 jednotkami /jednotka je vlnová dĺžka vysielania t.j. 12,6 cm, takže priemerná výška človeka vychádza 176,4 cm/,
- Na Zemi sú štyri miliardy inteligentných bytostí,
- Schematické zobrazenie slnečnej sústavy, tretia planéta ako nositeľka života.
- Schéma rádioteleskopu v Arecibe, odkiaľ bolo vysielané toto posolstvo
- Vysielač má priemer 2430 jednotiek /305 m/, čo nepriamo ukazuje na úroveň kozmickej technológie a úroveň signálu.
Je to trochu zložité, ale dešifrátori na opačnej strane vesmíru by mohli získať aspoň v hrubých črtách obraz o našej kultúre aj so spiatočnou adresou. Ako vidieť, Mulder si pre kontakt s mimozemšťanmi nemohol nájsť lepšie miesto.
Na záver dodávam, že nedávno zomrelý profesor carl Sagan v knihe „Pale Blue Dot“ spomína, ako pri hľadaní signálov mimozemských civilizácií zachytili jedenásť neznámych signálov. Boli to krátke rádiové záblesky o vysokej intenzite, ktoré sa zdali byť umelé. I keď sa niektorí bádatelia priklonili k teórii o ich pozemskom pôvode, po zakreslení smerov, odkiaľ tajomné signály prichádzali na mape oblohy, sa osem z nich vyskytovalo v galaktickej rovine.
V jeden augustový deň roku 1977 ,v čase kedy Jerry Ehman sedel pri pásoch papiera, ktoré chŕlil výpočtový systém zaznamenávajúci raz za 12 sekúnd signály z vesmíru prijala naraz aparatúra na druhom kanáli mimoriadne silný signál, ktorý prečítala ako 6EQUJ5 /tento zápis udával iba silu vysielania – počítač bol naprogramovaný tak, aby hodnotu intenzity vyjadril v čísliciach od 1 po 9 a potom v písmenách abecedy, pričom A znamená 10 a Z je 35/.
Signál bol trdsaťkrát silnejší ako rádiový šum vesmíru a skutočnosť, že sa objavil len na jednom kanáli znamenal, že mal len veľmi malé uhlové rozmery. Môžeme teda hovoriť o mesiaci, planéte, ale aj o medzihviezdnej sonde … Astronómovia z Delawaru začínajú čoskoro hovoriť o signále „Wow!“,ktorého názov vznikol z operátorovho ocenenia záhadného signálu: „Zásah!“
Začalo sa pátranie v tom istom kvadrante oblohy. Smer odkiaľ signál priletel sa nachádza neďaleko centra Galaxie a blízko roviny jej ekliptiky. Nie je preto vylúčené, že zdroj vysielania krúžil uprostred Slnečnej sústavy. Výpočty však ukázali, že v kritickej chvíli tam nebola žiadna planéta, mesiac, či asteroid. A čo tak nejaká hviezda, či presnejšie, planéta cudzej hviezdy ? V katalógoch hviezdnej oblohy leží v tomto smere naozaj niekoľko hviezd podobných našemu Slnku !
Takže… možno máme už aj odpoveď.
počet prístupov dnes: 69