Dr. Miloš Jesenský

Magické receptúry minulosti

Ako sme už minulej časti ukázali, predstavovala viera v liečivú moc prostriedkov pripravovaných z častí tiel aleboproduktov zvierat podivuhodný konglomerát magických účinkov a skutočných terapeutických efektov.

Niektoré z dobových liečebných postupov boli – ako sa zdá – nanajvýš pochybné a drastické, keď napríklad prikladali na chodidlá pacientov trpiacich horúčkou za živa rozpoltených holubov, mačky, či králikov. Inokedy si chorí končatiny postihnuté obrnou strkali do vnútorností čerstvo usmrtených zvierat, keďže verili, že ich to uzdraví.

Pri iných príležitostiach zase otierali chvostom čiernej mačky ústa neduživému dieťaťu, zatiaľčo svalstvo a kožu z nejprikladali na prsia pacientov s chronickým kašľom. Líščiu peče a pľúca jedli – k veľkej radosti endoparazitov – suchotinári a sušený líščí jazyk sa zase nosil na krku ako zvláštny prívesok proti nádche.

Prášok z krvi kozľaťa, zubov šťuky, račích očí a podrveného vínneho kameňa sa užíval pri kolikových bolestiach alebo pri pichaní v prsiach.

V podobných receptúrach by sme mohli pokračovať ďalej, ale pre nedostatok miesta zhrnieme, že medzi najčastejšie živočíšne lieky v minulosti patril zajačí, mačací, husí, slepačí, morčací a žabí tuk, sadlo a krv z jeleňa, kozľacia krv, žlč dravých vtákov, slezina a žalúdok ošípanej, výťažky z mäkkýšov, mravčie kukly, hydinové pečene, zuby šťuky, konské kosti a jelenie parožie.

Viera v život ukrytý vo vajci živila v stredoveku nádej v navrátenie zdravia prostredníctvom vajca. Jeden z prastarýchzvykov vyžadoval, aby matka chorého dieťaťa postavila na oltár v kostole dve vajíčka tak, aby ju nikto nevidel a dieťa jej vyzdravelo.

Pôvodne sa pokladalo za liečivé iba vajce, ktoré bolo znesené na Veľký piatok, neskôr sa však tomuto termínuneprikladal rozhodujúci význam. Za liek proti bolestiam hrdla slúžil kedysi bielok s kamencom a prídavkom šafranu. Na popáleniny sa prikladal žĺtok a na otvorené rany blana z bielka.

Miloš Jesenský