Dr. Miloš Jesenský

Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchle­kárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpo­vedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.

Keď sme v jednej z predošlých častí spomínali prášok z rozomletej múmie, ktorý vymizol ako terapeutický prostriedok z lekární až koncom 19. storočia, zmienili sme sa o tom, že pôvodne išlo o náhradu tajomného horského balzamu známemu ako mumio. Táto substancia, ktorú sprevádzajú chýry o priam zázračných

Po úpadku antickej kultúry v Stredomorí upadla aj medicína. Zostupná tendencia sa prejavila už za rímskych čias, kedy však ešte grécki lekári udržiavali a zachovávali Hippokratove dedičstvo v podobe vedomostí i praktických zručností.

Formovanie stredovekej medicíny rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila medicína arabská, ktorá v 12. storočí v Európe takmer úplne vytlačila grécku lekárskutradíciu a sprostredkovala i kontakty na poznatky orientálnej, menovite indickej vedy.V 16.storočí síce nastala reakcia proti arabskej medicíne, ale

Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.

O starom spôsobe liečenia reumatických bolestí prostredníctvom vloženia postihnutej časti končatín dorozkopaného mraveniska sme sa už zmieňovali.V dneš­nej časti sa k tejto podivnej terapii vrátime a pokúsime sa v krátkosti načrtnúť skúsenosti tradičnej medicíny s prípravou a použitím liekov, v ktorých hral hmyz hlavnú úlohu.

Základným zdrojom poznatkov, ktoré určovali liečebné metódy na stredovekom Slovensku, boli dávne skúsenosti ľudu, teda zhruba to, čo dnes poznáme pod moderným názvom alternatívna medicína. Podľa potreby sa využívali zručnosti osôb, tešiacich sa chýru čarodejných liečiteľov, predovšetkým žien, ktoré boli nositeľkami tradície.

Úzkym vzťahom medzi tradičným liečiteľstvom a mágiou sa venoval renomovaný francúzsky bádateľ Robert Muchembled, riadny profesor na univerzite v Paríži. Na základe jeho výskumov, ktorými nadviazal na bádania jeho krajana Huguesa de Sain – Victora dnes vieme, že pokiaľ sa dobová literatúra zmieňuje o magických

Ako sme už minulej časti ukázali, predstavovala viera v liečivú moc prostriedkov pripravovaných z častí tiel aleboproduktov zvierat podivuhodný konglomerát magických účinkov a skutočných terapeutických efektov.