Dr. Miloš Jesenský

Múmialna terapia

Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchle­kárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpo­vedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.

Odpoveď nájdeme opätovne v arabskej kultúre a v závratnej sume, akú platili za horský balzam vládcovia a sultáni.jednoduchý ľud používal takmer výhradne ľudské múmio, nazbierané na brehoch riek, či na morskom pobreží. V orientálnych krajinách bola v minulosti rozšírená obyčaj balzamovať mŕtvych, k čomu sa používali živice, dechty, med a mnoho ďalších, dnes už neznámych látok. Keď z nejakých dôvodov došlo k obnaženiu hrobov, odnášali vodné prúdy balzamované telá a ich časti vyvrhovali na pobrežie v podobe čiernych živičnatých úlomkov. To ľudské mumio sa podobne ako horský balzam používalo ako univerzálne liečivo, natierali sa ním poranenia a zlomeniny a dokonca sa doporučovalo užívať i vnútorne.

Naproti tomu ďalšia liečiteľská varianta v podobe tzv. múmialnej hermetickej terapie nemá vôbec nič spoločné s horsko živicou, či balzamovanými telami. za múmiu bola totiž v minulosti lekármi považovaná i látka, alebo predmet nasýtený špecifickým fluidom, obsiahnutým a vyžarovaným zo živých tiel, pričom túto látku alebo predmet tvorili časti ľudského tela (pramene vlasov, odstrihnuté nechty), krv alebo ľudské výlučky (sputum, sliny, moč a výkaly). Podľa magického princípu pars prototo (ovplyvňovanie časti má totožný vplyv aj na celok), predstavuje táto múmia celý organizmus jedinca, z ktorého bola získaná. Prenáša sa na určité rastliny, zvieratá, či nerasty, ktoré akoby potom vstrebávali chorú životnú energiu, čo sa prejavuje zlepšením zdravotného stavu u jedinca, ktorý múmiu poskytol.

Podstata múmialnej terapie teda spočíva v predpokladanej regenerácii chorého organizmu, či jednotlivého orgánu alebosústavy na základe prenosu jeho životnej energie na zdravý objekt, ktorý celú energiu akoby vstrebáva, alebo nahrádza energiou vlastnou.

Tento zvláštny spôsob terapie v minulosti podrobne študoval v našom seriáli už niekoľkokrát spomínaný nemecký lekár a alchymista Paracelsus, podľa ktorého podstatu múmie tvoril tzv. archeus, t.j. „duch života“, či „Vnútorný tieň človeka“, ktorýpreniká jeho telom a je spoločný pre všetky živé bytosti. Múmia sa vkladala do mladých zdravých stromov, dávala konzumovaťzdravému zvieraťu, vkladala do roztoku modrej skalice, aby sa urýchlilo hojenie hojenie rán – úlohu múmie tu suplovali krvou a výpotkami nasiaknuté obväzy. Jej hodnota sa mohla zvýrazniť technikou tzv. magického kvasenia – putrefakciou prebiehajúcou v sklenenej banke, ale aj vo vaječnej škrupinke.

Za veľmi silné múmie boli považované výkaly a preto sa uvažovalo aj o tom, že k spontánnemu spusteniu terapie môž dôjsť i po vykonaní telesnej potreby v prírode. Z tohoto dôvodu doboví liečitelia doporučovali močiť do zdravej a bujnej vegetácie a lekári ako Paracelsus radili, aby sa nemočilo na jedovaté, nezdravé alebo astrologicky nepriaznivé rastliny.

Miloš Jesenský