Publikácie
Tradičné liečiteľstvo a mágia
Úzkym vzťahom medzi tradičným liečiteľstvom a mágiou sa venoval renomovaný francúzsky bádateľ Robert Muchembled, riadny profesor na univerzite v Paríži. Na základe jeho výskumov, ktorými nadviazal na bádania jeho krajana Huguesa de Sain – Victora dnes vieme, že pokiaľ sa dobová literatúra zmieňuje o magických liekoch, myslia sa tým alebo uzdravovacie kúzla, či používanie tajomných liečivých substancií.
Keďže v stredoveku bolo používanie magických prostriedkov k liečeniu ľudí i zvierat veľmi frekventované, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či boli terapeuti v minulosti trestne stíhaní za praktický zločin čarodejníctva. Z analýzy historickýchpramenov vyplýva, že toto obvinenie bolo vznesené len proti tým liečiteľom, ktorí boli obvinení, že sa zdravie ich pacientov rapídne zhoršilo. Tak napríklad v roku 1449 odsúdili na okolí Aosty istú Catherine de Chynal, pretože obžaloba tvrdila, žedotyčná očarovala a zabila kňaza, ktorý vyhľadal jej pomoc, aby ho zbavila nádoru v hrudníkovej dutine.
V roku 1340 zase florentský inkvizítor Pietro da l´Aquila obžaloval skupinu osôb z toho, že pestovali praktiky založené nafytoterapii. Jedným z obžalovaných bol aj mestský lekár – fyzikus, ktorý si zakúpil a v praxi využíval knihu" o schopnostiach rastlín", ktorá podľa inkvizítora obsahovala prvky „nekromancie“, teda popis využitia záhrobných síl k vykonaniu terapeutického zákroku. Fyzikus sa poctivo priznal, že si síce zmienenú knihu zakúpil, ale súdny tribunálubezpečoval, že nič z nekromancie neobsahovala, pretože inak by si ju nikdy nezadovážil.
Vo všeobecnosti však liečitelia, či mastičkári neboli v nebezpečenstve, že by ich zručnosti hodnotili súčasníci akočarodejníctvo – zaujímavé dokonca je i to, že v prípade zmieneného tribunálu vo Florencii obžalovaný odpovedal na otázku sudcu tým, že sám vmietol inkvizítorovi do tváre žalobu z bezdôvodného prenasledovania.
V niektorých prípadoch však jeho kolegovia takéto šťasti nemali – za príklad môže poslúžiť aj osud objaviteľa krvnéhoobehu M. Serveta, ktorého upálila na hranici kalvínska cirkev.Cirkev ovplyvňovala liečenie ešte dlho po skončení epochy stredoveku – tak napríklad keď gynekológ J. Y. Simpson zavádzal v pôrodníctve použitie inhalácie éteru k zmierneniu pôrodnýchbolestí, narazil na prudký odpor cirkevných kruhov, ktorá argumentovala oným biblickým prehlásením Stvoriteľa k žene „… v bolestiach rodiť budeš“.
Na úzke prepojenie relígie a mágie však poukazuje v dostatočnej miere nielen kult uctievania ostatkov svätých,o ktorých tvrdilo, že disponujú uzdravujúcou mocou, ale i existencia zaklínacích liečebných formuliek odvodených zfragmentov motlitieb, či liturgických textov. Ak boli slová motlitieb zaznamenané na listy rastlín, či na kúsku pergamenu anosené na verilo sa, že uchránia alebo prinavrátia človeku jeho zdravie. V zariekavadle, ktoré pomáhalo žene k pôrodu sa napríklad použila syntéza žehnania krížom s vyslovením biblického citátu „Lazarus, veni foras“ (Jn 2,43) a potom sa pridávala formulka „Christus + stonať + Iesus predicat + Christus regnat + erex + arex + rymex + Christi eleison + eeeeeeee“ ABy tieto ariekavadlá boli účinné, museli mať moc úmerné svojmu významu – slová a ich kombinácie mali liečebný účinok i keď v bežnom jazyku neznamenali nič, či boli úplne nezmyselné.
Miloš Jesenský
počet prístupov dnes: 174