Publikácie

Brazil

Brazil 1
Brazil 2
Brazil 3

Na plátna filmových klubov si opäť našiel cestu film, ktorý už v dobe svojho vzniku – v polovici osemdesiatych rokov naozaj mnoho znamenal. Mimoriadne invenčný režisér a scenárista, ex Monty Python Terry Gilliam sa odrazil od svojho predošlého, práve tak originálneho, ako i bizarného opusu „Lupiči času“ (Time Bandits, 1983), aby o dva roky natočil vo vlastnej produkcii takmer trojhodinový film na spôsob orwellovskej dystopie – Brazil.

V ňom spoznáme podivuhodnú figúrku Sama Lowryho, ktorý sa zdá byť iba jedným z napoly anonymného davu byrokratov z „Úradu pre vyhľadávanie informácií“. Zdanie je však klamom – Lowry sa oddáva predstave vysnívanej ženy, túži po slobode a voľnosti, akej sa mu v jeho svete zdrveným byrokratickou mašinériou vôbec nedostáva. Jeho osud je príbehom človeka rebelujúceho proti režimu osobujúceho si právo kontrolovať všetko a všetkých pod zámienkou boja proti anarchizmu. Tomu zodpovedá i gradácia filmu smerujúceho napriek mnohým parodickým a groteskným prvkom k pochmúrnemu, až otriasajúcemu záveru.

„Brazil“, predchádzajúci rovné desaťročie Gilliamov ďalší projekt – „Dvanásť opíc“ (The Twelve Monkeys, 1995) s Bruceom Willisom v hlavnej úlohe je bez pochýb pozoruhodným počinom. Známy americký spisovateľ a filmový kritik Harlan Ellison ho korunoval poctou „najväčšieho SF filmu všetkých čias a jedného z desiatich najlepších filmov vôbec“. S odstupom času je zrejmé, prečo Ellison volil tieto slová. Ako autor hnutia „Novej vlny“ v science-fiction vyznačujúcej sa vysokým stupňom spoločenskej, ak nie priamo politickej angažovanosti preferoval zobrazenie postáv snažiacich sa vymaniť zo zlovoľnej manipulácie režimu, vzpierajúcich sa „praniu mozgov“ prostredníctvom reklám a všadeprítomných médií, pokúšajúcich si nájsť miesto vo svete obklopení dehumanizujúcou technikou i ľahostajnosťou svojich blížnych. To, že pre tento zámer Terry Gilliam využíva čierny humor prechádzajúci do absurdných, či tragikomických polôh iba zvýrazňuje bizarnosť totalitnej spoločnosti so všetkými jej neduhmi. Tiesnivá atmosféra odkazuje na voľnú inšpiráciu najslávnejším dielom anglického románopisca George Orwella (1903–1950), keďže film sa mal pôvodne volať „1984 ½“. Gilliamovo takmer surrealistické vizionárstvo je zvýraznené vizuálnou stránkou snímky na spôsob akejsi „industriálnej speleológie“ v monumentálnych priestoroch budov nemajúcich v sebe nič ľudského, kde sa pohľady na deprimujúce zákutia pretkané všadeprítomnými zväzkami káblov a trasami potrubí striedajú s interiérmi úradovní, tovární , či príbytkov v akých vonkoncom neexistuje žiadne súkromie.

Je isté, že film, vykresľujúci štátny aparát, úrady a bezpečnostné zložky ako nepriateľa spoločnosti číslo jeden, nemal od svojho vzniku naozaj na ružiach ustlaté. Týkalo sa to nielen problémov pri uvedení do americkej distribučnej siete, ale aj urputného zápasu o definitívnu verziu filmu. Spoločnosť „Universal“ zastrašil nielen pesimistický epilóg, ale aj dĺžka a netradičné poňatie, pričom útoky neustali ani po udelení Ceny filmových kritikov v Los Angeles. Napriek tomu, že sa „Brazil“ predsa len nevyhol miernemu skráteniu, pôsobivosť si napriek dobe vzniku uchoval, takže aj dnes môžeme pokojne súhlasiť so šestnásť rokov starým verdiktom Kima Newmana o tom, že Brazil je „film mrazivý, znepokojivý, brilantne vyzerajúci a brilantne zahraný.“

Hodnotenie: 100%

Brazil (Veľká Británia 1985), 142 min. Réžia: Terry Gilliam. Scenár: Terry Gilliam, Tom Stoppard, Charles McKeown. Kamera: Rogert Pratt. Hudba: Michael Kamen. Hrajú: Jonathan Pryce, Robert de Niro, Kim Greistová, Ian Holm, Michael Palin, Catherine Helmondová, Bob Hoskins a i.

aktualizácia: 17.01.2017 | počet zobrazení: 1767

počet prístupov od 10.02.2007: 706521
počet prístupov dnes: 90