Dr. Miloš Jesenský

Na plátna filmových klubov si opäť našiel cestu film, ktorý už v dobe svojho vzniku – v polovici osemdesiatych rokov naozaj mnoho znamenal. Mimoriadne invenčný režisér a scenárista, ex Monty Python Terry Gilliam sa odrazil od svojho predošlého, práve tak originálneho, ako i bizarného opusu

Poznáme mnoho príbehov o mori, v ktorých figurujú tajomné plavidlá nájdené na šírom oceáne, v dobrom stave, s nepoužitými záchrannými člnmi, ale úplne opustené. Čas od času sa ukáže, že tieto príbehy nemusia byť iba čudesným rozprávaním, aké si môžeme vypočuť v malom prístavnom hostinci

Príbeh filmu sa odohráva v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Psychiater doktor Chris Calvin sa odoberá na kozmickú stanicu Prometheus, krúžiacu okolo tajomného vesmírneho telesa Solaris, aby pomohol astronautom, ktorí ďaleko od domova zjavne trpia podivnými psychózami. Po prílete nachádza časť posádky

„Tvoj život bude visieť na vlásku, v noci aj vo dne sa budeš chvieť strachom a nebudeš si istý svojím životom.“Tento citát z Tóry, teda biblických Kníh Mojžišových, akoby predznamenal práve tak pohnutý osud Izraelitov, ako aj životný príbeh poľského pianistu Wladyslawa Szpilmana (1911–1200)

Pozoruhodný filmový projekt režiséra Uliho Edela, premiérovaný v našich končinách iba na videu a televíznych obrazovkách, otvára pred zrakom diváka prekvapujúcu obmenu príbehu o dvore legendárneho kráľa Artuša, magické panoptikum odohrané pred kulisami života žien ovplyvňujúcich osudy Albionu za

Paríž, júl 1830. V spleti krivolakých uličiek starej francúzskej metropoly panuje chaos. V salónoch sa zúrivo diskutuje, liberálni politici sa so strachom krčia doma, za barikádami z dlažobných kociek a rozbitého nábytku na predmestí Saint-Antoine a iných štvrtiach vejú zástavy nad hlavami ľudu

V rámci Dní európskeho filmu mohli aj diváci v našich kinokluboch objaviť nepochybne jeden z najpozoruhod­nejších a pritom možno najpravdivejších milostných príbehov za niekoľko posledných rokov. Pretože film francúzskeho režiséra Fréderica Fonteyneho je napriek svojmu názvu krehkým

Koncom 19. storočia žije v židovskej štvrti jedného z chudobných londýnskych predmestí mladučká Esther Kahnová. Postupne sledujeme momenty jej problematického dospievania, keďže je iná ako jej súrodenci a ani vo vlastnej rodine s výnimkou otca nenachádza príliš mnoho pochopenia.

Po “Shrekovi”, “Príbehu hračiek”, či “Príšerkách s.r.o.” bola latka pre tvorcov podobného typu celovečerných filmov postavená naozaj vysoko vo všetkých rovinách svojráznych projektov, aké vznikli až keď digitálne technológie radikálne rozšírili možnosti