Dr. Miloš Jesenský

Pozoruhodný filmový projekt režiséra Uliho Edela, premiérovaný v našich končinách iba na videu a televíznych obrazovkách, otvára pred zrakom diváka prekvapujúcu obmenu príbehu o dvore legendárneho kráľa Artuša, magické panoptikum odohrané pred kulisami života žien ovplyvňujúcich osudy Albionu za

V dobe, ktorá však ešte celkom nepominula, sa svetoznámemu popularizátorovi teórie o mimozemských návštevách v dávnej minulosti ľudstva, spisovateľovi a súkromnému bádateľovi Erichovi von Dänikenovi dostalo množstva nelichotivých prívlastkov vzťahujúcich sa k jeho osobe i dielu.

Aj keď som tú prazvláštnu históriu nepočul po prvýkrát, isté je, že sa mi nezmazateľne zapísala do pamäti až počas môjho pobytu v Červenom Kláštore na brehu rieky Dunajec, ktorá rozdeľuje územie Poľskej a Slovenskej republiky. Onoho neskorého aprílového večera 1999, keď som skončil s

Paríž, júl 1830. V spleti krivolakých uličiek starej francúzskej metropoly panuje chaos. V salónoch sa zúrivo diskutuje, liberálni politici sa so strachom krčia doma, za barikádami z dlažobných kociek a rozbitého nábytku na predmestí Saint-Antoine a iných štvrtiach vejú zástavy nad hlavami ľudu

V rámci Dní európskeho filmu mohli aj diváci v našich kinokluboch objaviť nepochybne jeden z najpozoruhod­nejších a pritom možno najpravdivejších milostných príbehov za niekoľko posledných rokov. Pretože film francúzskeho režiséra Fréderica Fonteyneho je napriek svojmu názvu krehkým

Koncom 19. storočia žije v židovskej štvrti jedného z chudobných londýnskych predmestí mladučká Esther Kahnová. Postupne sledujeme momenty jej problematického dospievania, keďže je iná ako jej súrodenci a ani vo vlastnej rodine s výnimkou otca nenachádza príliš mnoho pochopenia.

V tretej časti veľkoryso koncipovaného opusu „Miešanci“ vykročila Lady Fantasy Alexandra Pavelková na vlastnú cestu, aby tentoraz bez Štefana Konkola ako člena spoluautorského tandemu popísala nové dobrodružstvá Verbasky, ženskej hrdinky spájajúcej v sebe charakter i fyzické dispozície

V každom kúte a jazyku sveta existujú čarovné slová, ktoré nemožno vysloviť bez toho, aby sme medzi ľuďmi nevzbudili stav vrcholnej pozornosti a často i búrlivé prejavy nadšenia. Stačí len povedať slovo „nafta“ na Strednom východe, „diamanty“ v Južnej Afrike

Po “Shrekovi”, “Príbehu hračiek”, či “Príšerkách s.r.o.” bola latka pre tvorcov podobného typu celovečerných filmov postavená naozaj vysoko vo všetkých rovinách svojráznych projektov, aké vznikli až keď digitálne technológie radikálne rozšírili možnosti