Dr. Miloš Jesenský

Slovensko je plné záhad. Tajomné miesta s nevysvetliteľnými úkazmi, fragmenty krvavej histórie či zvesti o bájnych bytostiach a magických predmetoch predstavujú takmer nevyčerpateľný zdroj tajomstiev. Tušili ste, že na našom území sa kedysi mohli pohybovať vlkolaci? Alebo že v Urbanovej veži v Košiciach dodnes máme ducha? Prečítajte si o ďalších fascinujúcich a neobjasnených záhadách, ktoré mnohým nedávajú spávať a nútia ich vracať sa na miesta, na ktorých zažili čosi nepochopiteľné. Autori Miloš Jesenský a PetrKoutský vás presvedčia o tom, že aj v naoko prebádanom svete je stále čo objavovať.

6 sierpnia 1945 r. nasza cywilizacja weszła w nową erę – atomową. Przykre, iż wspomniana data nie upamiętnia zbudowania pierwszej elektrowni, statku, albo lodołamacza, tylko wybuch bomby atomowej o mocy 15–20 kiloton trotylu. Tylko jedna wystarczyła, by duże miasto zniknęło z powierzchni Ziemi, a 80 tys. ludzi zginęło na miejscu. Użycie broni jądrowej stało się punktem zwrotnym II wojny światowej i historii ludzkości w ogóle, choć tak naprawdę wybuchy atomowe miały miejsce wcześniej, że wspomnimy tylko test Trinity z 16 sierpnia 1945 r., albo niemieckie próby na Rugii i Ohrdruf jeszcze w 1944.

Publikácia je antológiou autorových príspevkov, ktoré píše pre internetový portál i-Hodnoty od roku 2017. Výber 32 textov približujúcich zrozumiteľným jazykom často málo známe či naozaj neznáme stránky svetovej histórie, angažovaných umelcov, mysliteľov a štátnikov predovšetkým z ľavej časti politického spektra. Tematicky v nej dominujú námety sociálnej spravodlivosti, histórie práce a pracujúcich, socioekonomické úvahy či uplatňovanie ľudských práv a slobôd.

O tom, že ani Slovensku sa nevyhýbajú záhady a nevyriešiteľné udalosti či javy, ste sa mali možnosť presvedčiť už v prvej knihe Najväčšie záhady a mystériá Slovenska. Ani druhý diel však nie je o nič menej napínavý. Aj malé Slovensko totiž skrýva viacero tajomstiev, ktoré ani najmodernejšia veda stále nedokáže spoľahlivo vysvetliť. Sambucova šifra, tajomstvá košickej katedrály, desivé pohrebné rituály, aj stopy mimozemských civilizácií,

„Tradičnú čínsku medicínu si možno predstaviť ako dlhovekú korytnačku so štyrmi nohami: akupunktúrou, fytoterapiou, cvičením a masážami, ale všetko drží pokope vďaka chrbtici a kostiam, čo je filozofia taoizmu a čínskej tradícii uctievať predkov, vďaka ktorej sa to všetko zachovalo,“ píše poeticky česká lekárka Ludmila Bendová. „Kosti sú obalené mäsom, čo je samotné vykonávanie odboru, ktorý sa nemôžete naučiť iba teoreticky, ale musíte zvládnuť rôzne zručnosti v praxi, inak sa nevyznáte …

V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené

„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…

Už vo svojom epose „Odysea“ nazýva Homér Egypt krajinou, v „ktorej úrodnej pôde rastú mnohé byliny, jedny liečivé, druhé zhubné“ a kde „každý lekár bohatstvom vedomostí prevyšuje ostatných ľudí.“ Rímsky polyhistor Plínius zase dopĺňa, že je tu „viac lekárov, ako v hociktorej krajine“.