Dr. Miloš Jesenský

Publikácia je antológiou autorových príspevkov, ktoré píše pre internetový portál i-Hodnoty od roku 2017. Výber 32 textov približujúcich zrozumiteľným jazykom často málo známe či naozaj neznáme stránky svetovej histórie, angažovaných umelcov, mysliteľov a štátnikov predovšetkým z ľavej časti politického spektra. Tematicky v nej dominujú námety sociálnej spravodlivosti, histórie práce a pracujúcich, socioekonomické úvahy či uplatňovanie ľudských práv a slobôd.

O tom, že ani Slovensku sa nevyhýbajú záhady a nevyriešiteľné udalosti či javy, ste sa mali možnosť presvedčiť už v prvej knihe Najväčšie záhady a mystériá Slovenska. Ani druhý diel však nie je o nič menej napínavý. Aj malé Slovensko totiž skrýva viacero tajomstiev, ktoré ani najmodernejšia veda stále nedokáže spoľahlivo vysvetliť. Sambucova šifra, tajomstvá košickej katedrály, desivé pohrebné rituály, aj stopy mimozemských civilizácií,

„Tradičnú čínsku medicínu si možno predstaviť ako dlhovekú korytnačku so štyrmi nohami: akupunktúrou, fytoterapiou, cvičením a masážami, ale všetko drží pokope vďaka chrbtici a kostiam, čo je filozofia taoizmu a čínskej tradícii uctievať predkov, vďaka ktorej sa to všetko zachovalo,“ píše poeticky česká lekárka Ludmila Bendová. „Kosti sú obalené mäsom, čo je samotné vykonávanie odboru, ktorý sa nemôžete naučiť iba teoreticky, ale musíte zvládnuť rôzne zručnosti v praxi, inak sa nevyznáte …

V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené

„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…

Už vo svojom epose „Odysea“ nazýva Homér Egypt krajinou, v „ktorej úrodnej pôde rastú mnohé byliny, jedny liečivé, druhé zhubné“ a kde „každý lekár bohatstvom vedomostí prevyšuje ostatných ľudí.“ Rímsky polyhistor Plínius zase dopĺňa, že je tu „viac lekárov, ako v hociktorej krajine“.

Hlavním přínosem této knihy o historii alchymie je její zaměření na středoevropský region, kde jsou dějiny této nauky stále málo prozkoumané a zahraniční odbornou literaturou vesměs opomíjené, s výjimkou mimořádného rudolfínského období. Jednotlivé části knihy představují čtenáři hostující

Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali