Dr. Miloš Jesenský

„Tradičnú čínsku medicínu si možno predstaviť ako dlhovekú korytnačku so štyrmi nohami: akupunktúrou, fytoterapiou, cvičením a masážami, ale všetko drží pokope vďaka chrbtici a kostiam, čo je filozofia taoizmu a čínskej tradícii uctievať predkov, vďaka ktorej sa to všetko zachovalo,“ píše poeticky česká lekárka Ludmila Bendová. „Kosti sú obalené mäsom, čo je samotné vykonávanie odboru, ktorý sa nemôžete naučiť iba teoreticky, ale musíte zvládnuť rôzne zručnosti v praxi, inak sa nevyznáte …

V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…

„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…

Už vo svojom epose „Odysea“ nazýva Homér Egypt krajinou, v „ktorej úrodnej pôde rastú mnohé byliny, jedny liečivé, druhé zhubné“ a kde „každý lekár bohatstvom vedomostí prevyšuje ostatných ľudí.“ Rímsky polyhistor Plínius zase dopĺňa, že je tu „viac lekárov, ako v hociktorej krajine“.

Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali

V roku 1831, v čase, kedy leto vrcholilo a sucho morilo krajinu, rozšírila sa ako požiar v Európe správa o smrtiacej epidémii, ktorá si cez Rusko a Poľsko prebíjala cestu z vnútra Ázie, aby sa prevalila na náš kontinent. Lekárske umenie sa tak, ako mnohokrát predtým, ukázalo byť takmer bezmocné.

V roku 1965 bolo v Madride pri príležitosti „XVII. medzinárodného astronautického kongresu“ vydané zvláštne dielko, ktoré predstavovalo faksimile knihy, aká vyšla prvýkrát tlačou v starobylom škótskom Perthe v prvej polovici 17. storočia. Titul "Muž na Mesiaci alebo Rozprava o ceste, ktorú vykonal na

Alchýmia je dnes považovaná za protovedeckú a filozofickú disciplínu, ktorá kombinuje prvky chémie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia., Z tohto dôvodu je zaujímavá predovšetkým pre historikov vedy, či už z pohľadu formovania modernej chémie, farmácie, metalurgie a ďalších príbuzných odborov alebo z hľadiska štúdia symboliky a psychoanalýzy. Aj keď sa v súčasnosti už alchýmia…

Otázka, na ktorú ľudstvo hľadá odpoveď už od doby svojho vzniku, aj keď slová našej reči predstavujú výlučne pojmy pre veci, ktoré poznáme prostredníctvom zmyslov. A preto aj smrť ostáva pre nás záhadou, keďže leží mimo našej zmyslovej skúsenosti a málokto z nás musel bezprostredne čeliť vlastnému zániku spočívajúcom v úplnom zničení vedomia.