Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough,
Milan Kučera (1973) je nadšeným moravským bádateľom, dlhoročným členom KPU Plzeň a šéfom pobočky OTAR Morava. V minulosti pôsobil ako tajomník a duchovný Náboženskej spoločnosti českých unitárov v Olomouci. Vo svojich prednáškach a výskumoch sa sústreďuje predovšetkým na skryté súvislosti literárnej tvorby u Karla Hynka Máchu, Júliusa Zeyera, či Bohuslava Reyneka, skryté súvislosti architektúry, tajné spoločnosti a symboliku.
„Krajina zázrakov“ bola kniha, ktorá predchádzala tvoju najnovšiu publikáciu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“… „Áno, je to tak, pričom si sám s údivom uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. To, čo sa mi zdalo byť nedávno, bolo v skutočnosti pred jedenástimi rokmi, kedy som prezentoval svoju knihu "Krajina zázrakov“. Ide o akýsi slovník na čítanie, ktorého tému vystihoval už jej podtitul – „Sprievodca po magických miestach na Slovensku“.
Kniha „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“ podľa Miloša Jesenského nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami, ako skôr zápisníkom, ktorý si jej tvorcovia písali na úteku. Hlavným dôvodom tejto cesty bola nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom.
…keď bola Ellie malá, otec ju nazýval „Iskrička“. Vzbudil v nej túžbu po poznaní vesmírnych diaľok. Milovala ho, celé hodiny trávila pri malom rádiu a snažila sa nájsť na druhom konci sveta niekoho, kto jej odpovie. Snívala, že jedného dna dosiahne až k iným planétam, krúžiacich okolo cudzích sĺnk.
Za súmracnými tajomstvami Tretej ríše na území Polska a Ciech sa v nasledujúcom clánku prenesieme do Královca vo východnom Prusku /Konigsberg, dnešný Kaliningrad/, kde 6. apríla 1945 podnikol 3. bieloruský front po niekolkých dnoch znicujúcej delostreleckej a bombardovacej prípravy posledný útok na
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál cez-okno.net
Takzvané paranormálne javy odjakživa zaujímajú ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, či povolania. Takmer „osudovým“ koníčkom sa tieto javy stali autorovi knihy s príznačným názvom „Krajina zázrakov – Lexikón magických miest na Slovensku“. Narodil sa na slovensko-česko-poľskom pomedzí v Čadci, vyrastal však vo vidieckom prostredí obce (a dnes už mesta) Krásno nad Kysucou.
Naše rozprávanie, v ktorom vystupujú rytieri v bielych plášťoch s červeným krížom, v ktorom nájdete cvendžanie mečov, hrdinské činy pod orientálnym slnkom i v krajoch zovretých karpatskými lesmi, záhady, ktorými boli rytieri obklopení, vychádza predovšetkým z veľkého rešpektu pred tradíciou.
Všeobecne sa verejnosti zakorenila mienka podľa ktorej sa pôrodníctvo sa vyvinulo až za posledné dve storočia moderných dejín. To však určite nie je správne, keďže praktické znalosti starých národov v tomto smere neboli malé, i keď zaťažené množstvom magických a náboženských predstáv. Počas rôznych dôb a
Sindibád je typom mýtického hrdinu prekonávajúci značný kus cesty, aby sa postupne zo sveta arabských legiend presunul aj do celuloidového sveta filmov z ktorých jeden z roku 1973 prepožičal názov i tomuto článku. Príbeh jeho siedmych fantastických ciest patrí medzi perly z Rozprávok Tisíc a jednej noci, keďže pochádza z dôb, kedy sa ešte ani nikomu