Dr. Miloš Jesenský

Miloš Jesenský v novej knihe predstavuje celú plejádu spisovateľov s netradičnými pohľadmi na dejiny i vemír okolo nás. Ide o dielo, v ktorom zúročil vlastný čitateľský entuziazmus a stal sa zasväteným sprievodcom po fascinujúcom svete plnom tajomných artefaktov, magických miest, stratených kultúr či mimozemských návštev.

Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťroč­ného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým:

„Som rád, že svet je plný záhad, inak by bol nudný“

Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťroč­ného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým: „Pred niekoľkými tisícročiami, v tých tajuplných dobách, z ktorých nemáme žiadne písomné svedectvá, museli na Zemi pôsobiť všemocné bytosti. Neviem, kým boli a odkiaľ prišli, ale zanechali nám tu svoje stopy, svedkov nepochopiteľných techník.“ Keď skončil autorov dva a pol hodiny trvajúci rečnícky maratón, ktorý v piatok 9. apríla doslova priklincoval na sedadlá stovky poslucháčov v sále trenčianskeho Posádkového klubu, nasledujúca autogramiáda trvala takmer rovnako dlho.

„Bádanie o staroveku sa musí presťahovať do moderných laboratórií. Archeológia sa musí s najcitlivejšími prístrojmi odobrať na opustené lokality dávno zničených miest. Nadšenci pravdy musia opäť začať pochybovať o všetkých pohodlných a dobre zavedených názoroch.“

Nič nie je nemožné a Mesiac máme na dosah ruky. Stačí, keď sa zapozeráme na nočnú oblohu s kosáčikom alebo kotúčikom mesiaca v splne, natiahneme k nemu ruku a umiestnime ho medzi končeky prsta a ukazováka. Tomuto spôsobu uvažovania prisudzuje Miloš Jesenský univerzálnu, hoci len symbolickú platnosť.

…keď bola Ellie malá, otec ju nazýval „Iskrička“. Vzbudil v nej túžbu po poznaní vesmírnych diaľok. Milovala ho, celé hodiny trávila pri malom rádiu a snažila sa nájsť na druhom konci sveta niekoho, kto jej odpovie. Snívala, že jedného dna dosiahne až k iným planétam, krúžiacich okolo cudzích sĺnk.

Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody

Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody. Zdanlivo nedosiahnuteľný Mesiac prepletal svoj osud so životom človeka, fascinoval vedcov a inšpiroval básnikov po celé trvanie histórie, až do chvíle, kedy na ňom spočinula noha prvého pozemšťana.

Uprostred noci, keď bol mys Canaveral vybiehajúci z floridského pobrežia zahalený do takmer nepreniknuteľnej temnoty mohli mať tisícky ľudí pocit, že odrazu vyšlo slnko. Oslepujúce svetlo sa rozlialo krajinou ako žeravá príbojová vlna. Desať sekúnd nato raketa Saturn V, ktorej vrchol tvorila kozmická loď Apollo 17 dosiahla plný výkon a začala stúpať na ohnivej elipse z plameňa.

Uprostred noci, keď bol mys Canaveral vybiehajúci z floridského pobrežia zahalený do takmer nepreniknuteľnej temnoty mohli mať tisícky ľudí pocit, že odrazu vyšlo slnko. Oslepujúce svetlo sa rozlialo krajinou ako žeravá príbojová vlna. Desať sekúnd nato raketa Saturn V, ktorej vrchol tvorila kozmická loď Apollo 17 dosiahla plný výkon a začala stúpať na ohnivej elipse z plameňa. Jeho farba sa postupne menila z oslepujúcej žltej na purpurovo červenú, aby sa z neho stal obrovský, nadprirodzený chochol svetla – tridsať metrov fialového kúzla, ktoré odnášalo trojicu odvážlivcov zo Zeme preč.

Pre mnohých čitateľov bude akiste prekvapujúca informácia, podľa ktorej už pred dvadsiatimi rokmi /teda tri roky po nakrútení prvého filmu zo série Lucasových Hviezdnych vojen/ navrhla skupina amerických vedcov podobné objasnenie jedného z najzáhadnejších fenoménov vesmíru.

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál nasazilina.sme.sk

Miloš Jesenský je slovenský spisovateľ, riaditeľ múzea a vyštudovaný veterinár. Táto netradičná kombinácia už na prvý pohľad ukrýva tajomstvo a bohatý svet na pozadí. Vydal niekoľko historických kníh ako História alchýmie na Slovensku, Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov alebo posledná Archeológia na Kysuciach.