Ako chutí história? Aké vône šteklili našich predkov, aby siahli po niektorom z vtedajších jedál? Aké chute mali obyvatelia stolíc či žúp Oravskej, Liptovskej, Turčianskej, Trenčianskej, Zvolenskej, z ktorých vzniklo súčasných päť regiónov Žilinského kraja? Koľko ľudí, toľko chutí, zvykne sa hovorievať a v našom kraji treba dodať, že čo dolina, to iná kuchyňa, čo región, to receptov milión.
Strhujúca, znepokojivá a objavná kniha známeho historika „okultného podzemia“ nacizmu Nicholasa Goodricka-Clarka na základe dlhoročného výskumu popisuje životný príbeh Maximine Portasovej alias Sávitrí Dévi, ktorá sa stala známou ako „kňažka ezoterického hitlerizmu“.
Čo sa s nami stane po smrti? Ako vyzerá onen príslovečný svet na druhej strane? A budeme vôbec žiť po ukončení našej pozemskej púte? To sú nepochybne otázky, ktoré človeka fascinujú oddávna. Kniha, ktorá svojho času patrila v nemecky hovoriacich krajinách k bestsellerom sa od svojho prvého vydania
Diana L. Paxsonová je skúsenou autorkou s dlhoročnou praxou, ktorá nás v „Základnej knihe germánskeho pohanstva“ prevedie po kľukatej trase starogermánskej duchovnej cesty. Prehľadná publikácia zoznamuje nielen so súmračným svetom severských bohýň a bohov, históriou nordickej
Templársky rád je opradený mnohými tajomstvami. Jeho rytieri mali chrániť pútnické miesta vo Svätej zemi, neskôr získali veľký vplyv a na Blízkom východe spoznali mystériá islamských mystikov. Po zatknutí posledného veľmajstra a krvavom prenasledovaní v rokoch 1307–1314 prestala rehoľa
"Od antiky boli na cestách milióny pútnikov. Mnohí sa vydávali na cestu niekoľkokrát do roka, niektorí boli dokonca nejeden raz aj v tak vzdialených končinách, ako je Jeruzalem, Rím alebo Santiago de Compostella . Na to, koľko ich bolo, hovorili pútnici pomerne málokedy o tom, aké skúsenosti cestou
V polovici decembra pani Eliška Vysloužilová pripravila stretnutie pútnikov, ktoré bolo vlastne o putovaní a o pútnikoch. Stretli sme sa na ňom s Otom Kacvinským, naozaj nefalšovaným pútnikom a spisovateľom dr. Milošom Jesenským.
„Je jasné, že tento způsob měření času je ďáblovým vynálezem, díky němuž může obnovovat každých dvaapadesát let jejich podřízenost, pod hrozbou blížícího se konce světa a jejich víry v to, že on prodlužuje čas a dává jim ho darem, čimž umožňuje světu pokračovat.“
V roku 1831, v čase, kedy leto vrcholilo a sucho morilo krajinu, rozšírila sa ako požiar v Európe správa o smrtiacej epidémii, ktorá si cez Rusko a Poľsko prebíjala cestu z vnútra Ázie, aby sa prevalila na náš kontinent. Lekárske umenie sa tak, ako mnohokrát predtým, ukázalo byť takmer bezmocné.
Dva mesiace po svojich tridsiatich šiestich narodeninách bola v noci zo 4. na 5. augusta l962 herečka objavená v spálni svojho domu v kalifornskom Brentwoode mŕtva a s telefónnym slúchadlom v ruke. Vyšetrujúci sudca do rubriky o príčine smrti uviedol samovraždu, čím sa tento výrok stal po viac ako tri desaťročia