Dr. Miloš Jesenský

Terapeutické vlastnosti rastliny, ktorú starovek a stredovek poznal ako mandragoru a súčasnosť pod botanickým názvom Mandragora officinalis patriacu do radu Solanacei sú v lekárskych kruhoch síce známe, ale dnes už tejto prostej rastline nikto nepripisuje žiaden liečebný zázrak, ani keby na seba zobrala

W migotliwym świetle zabrudzonej lampy naftowej, klęczy na ziemi na kolanie jednej nogi wąsaty mężczyzna, ubrany w mokre i zabrudzone odzienie. Jedną ręką wciska do pustej butelki po winie zwitek papieru, a drugą dokładnie zatyka jej wylot, który potem jeszcze troskliwie owinie kawałkiem materiału płaszcza.

Zem je už tradične zahrňovaná do štvorice praforiem životnej sily, ktorá bola predmetom úvah už v starovekých filozofickýchsys­témoch. Učenie o živloch bolo neskôr aplikované na grécku medicínu, ktorá rozlišovala štyri šťavy tela a podľa ich pomeru štyri tzv. temperamenty.

Keď sa na premrznuté pláne Severu, od hlbokých lesov až po hlboké fjordy bičované ľadovým morom zniesla za dlhej noci snehová búrka ktorá zaclonila chladný svit hviezd a mesiaca, ako aj plápolanie studených plameňov polárnej žiary, prechádzala krajinou podľa starých povestí Snehová kráľovná na saniach ťahaných bielymi koňmi.

Aj keď sme v predošlej časti nášho seriálu citovali slová opátky Hildegardy o nadprirodzenej inšpirácii jej liečiteľského umenia, predsa môžeme i keď namáhavo rekonštruovať jej pramene. Ako prvý ona samotná uvádza bibliu. Vyplýva to z textu listu napísanému v roku 1146 cisterci­ánskemu mníchovi a opátovi

V jeho mene zaznieva tajuplnosť čiernej mágie, alchýmie a mystiky. Paracelsus, obklopený záhadami a legendami, podnecuje našu fantáziu, pamätihodná kariéra tohto syna švábskeho rytiera má pre nás aj po poltisícročí viac príťažlivého kúzla ako kedykoľvek predtým.*“ Slová vydavateľa Johanna

Zazwyczaj hipotezy kryptozoologów dotyczące różnych egzotycznych stworzeń wodnych, tradycyjnie dotyczą ogromnych prehistorycznych gadów, gigantycznych ośmiornic i kalmarów. Jest tutaj jednak dalsza, zupełnie różna od nich kategoria zwierząt, która w dyskusjach na temat nieznanych

V 12. storočí sa severne od Álp, v Nemecku, ktoré bolo vtedy rozdrobené na mnoho štátikov a kniežatstiev objavila zvláštna a pozoruhodná osobnosť – benediktínska rehoľníčka a vizionárka Hildegarda de Pingua (Hildegarda z Bingenu). Narodila sa v roku 1098 v Bokelheime, ako pätnásťročná sa stala

histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme,