Dr. Miloš Jesenský

V roku 1831, v čase, kedy leto vrcholilo a sucho morilo krajinu, rozšírila sa ako požiar v Európe správa o smrtiacej epidémii, ktorá si cez Rusko a Poľsko prebíjala cestu z vnútra Ázie, aby sa prevalila na náš kontinent. Lekárske umenie sa tak, ako mnohokrát predtým, ukázalo byť takmer bezmocné.

Alchýmia je dnes považovaná za protovedeckú a filozofickú disciplínu, ktorá kombinuje prvky chémie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia., Z tohto dôvodu je zaujímavá predovšetkým pre historikov vedy, či už z pohľadu formovania modernej chémie, farmácie, metalurgie a ďalších príbuzných odborov alebo z hľadiska štúdia symboliky a psychoanalýzy. Aj keď sa v súčasnosti už alchýmia…

Roger Bacon sa narodil v roku 1214 v Ilchestri v Anglicku, doktorát z teológie získal o dvadsaťšesť rokov v Paríži, kde na artistickej fakulte vyučoval asi do roku 1247. Neskôr sa vrátil do Anglicka, kde sa venoval experimentálnemu bádaniu a v roku 1250 vstúpil do rehole františkánov.

Publikácia predstavuje prvé komplexné historiografické spracovanie alchýmie na území Slovenska. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje čitateľovi významné skutočnosti, ktoré rozhodovali o alchymistickom dianí na tomto území a ktoré inšpirovali najvýznamnejších európskych alchymistov k návšteve Slovenska. V kontexte s európskym dianím prezentuje alchýmiu ako hľadanie dokonalosti,

„Krajina zázrakov“ bola kniha, ktorá predchádzala tvoju najnovšiu publikáciu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“… „Áno, je to tak, pričom si sám s údivom uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. To, čo sa mi zdalo byť nedávno, bolo v skutočnosti pred jedenástimi rokmi, kedy som prezentoval svoju knihu "Krajina zázrakov“. Ide o akýsi slovník na čítanie, ktorého tému vystihoval už jej podtitul – „Sprievodca po magických miestach na Slovensku“.

Kniha „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov“ podľa Miloša Jesenského nie je ani tak výsledkom dlhého a namáhavého putovania dejinami, ako skôr zápisníkom, ktorý si jej tvorcovia písali na úteku. Hlavným dôvodom tejto cesty bola nepochybne túžba utiecť pred skutočnosťou, v ktorej sme si tak podobní našim predchodcom.

Skôr ako sa rozlúčime s postavou veľkého lekára Paracelsa, s ktorým sme sa zoznámili v predošlých častiach nášho seriálu, uveďme si niektoré jeho myšlienky, ktoré i vo veku antibiotík, počítačovej tomografie a klonovania vyznievajú nanajvýš aktuálne. tentoraz siahneme po jeho traktáte „Paragranum“

Philippa Aureola Paracelsa /1493–1541/, vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim označujú dejiny lekárstva za prvého z exaktných farmaceutov zo začiatku renesancie. Jeho predstava o iatrochémii, čiže lekárskej chémii začala však prinášať svoje príspevky medicíne až o niekoľko storočí neskôr v podobe

Skúsenosti zmiešané s poverami, ktoré pretrvávali ešte z rodového zriadenia, neskôr ovplyvňovali a dopĺňali niektoré prvky cirkevnej medicíny. Napriek tomu však magické liečiteľstvo, bohato prepletené zdanlivo iracionálnymi metódami, pretrvalo aj v našej krajine počas dlhých stáročí.