Dr. Miloš Jesenský

Poklady templárov na Slovensku

Autori: Miloš Jesenský
Vydal: Goralinga, 2025

Objednanie knihy:

Knihy si môžete objednať na megaknihy

Anotácia knihy

Boli na Slovensku templárski rytieri a zanechali tu svoje poklady? Miloš Jesenský už viac ako štvrťstoročie pátra po možných dôkazoch o ich prítomnosti a vo svojej najnovšej knihe prináša množstvo pozoruhodných zistení a objavov, ktorými reviduje či potvrdzuje, ale hlavne rozširuje výsledky doterajšieho bádania o prítomnosti legendami obostretého rádu na Slovensku. S krátkymi zastávkami na francúzskych hradoch Arginy a Valcroz, po dobrodružnom hľadaní pokladu na moravskom Vevěří nás autor zoberie na okružnú cestu po Slovensku, na ktorej sa postupne vynára viac otáznikov ako odpovedí. Bol skutočne v krypte Kostola všetkých svätých v Ludrovej pochovaný majster templárov? Slúžil tento chrám aj ako astronomické observatórium? Čo znamenajú tajomné znaky v Kostole sv. Martina v Martinčeku? Boli na Oravskom hrade, Likave, v Blatnici či inde templárski rytieri? Nachádzajú sa v slovenských múzeách ich náhrobné kamene? Stáli za bohatstvom Banskej Štiavnice bojovníci s červeným krížom? A čo možno objaviť v ruinách ich kláštora v Slovenskej Ľupči a Piešťanoch? V týchto otázkach by sa dalo dlho pokračovať, ale bolo by to zbytočné – veď stačí otvoriť túto knihu, aby sme sa presvedčili o pravdivosti autorovho tvrdenia, že história je naozaj dobrodružstvo.

Úryvok z knihy

„Historici sú zvláštni ľudia. Občas pôsobia dojmom, akoby si ani nekládli otázky,“ píše v jednom zo svojich diel francúzsky spisovateľ a cestovateľ Louis Charpentier (1905 – 1979) a či už s ním súhlasíme, alebo nie, kniha ktorú práve držíte v ruke je plná otázok, mnohokrát aj naďalej nezodpovedaných.
„Poniektorí historici tvrdia, že u nás templárski rytieri nepôsobili, a ak, tak len po tok Dunaja. Nie je to nezmyselné tvrdenie? A na akom základe a prečo?“ pýta sa veľmi správne Milan Augustín (*1947), skvelý autor, ktorého knihy spoločne s titulmi legendárneho Vojtecha Zamarovského (1919 – 2006) a Pavla Dvořáka (1937 – 2018) zaiste patria do zlatého fondu slovenskej literatúry faktu o dejinách. „Formujúci sa príbeh príchodu templárskych rytierov do Uhorského kráľovstva sa v súčasnosti často spochybňuje, dokonca odmieta s tým, že na sever od toku Dunaja príslušníci tohto križiackeho rádu vôbec nepôsobili. Poniektorí historici často akoby úmyselne ignorovali zachované historické fakty a nálezy, tvrdohlavo odmietajúc ich prítomnosť v historickom kontexte dejín nášho územia, ktorého rudné bohatstvo tvorilo základ príjmov uhorských kráľov.“
Boli alebo neboli templári na území dnešného Slovenska? Dilema, ktorá síce nemá jednoznačnú odpoveď, ale to neznamená, že odpovedať na ňu kladne je azda iba romantickým rojčením nad dôležitou kapitolou našich stredovekých dejín. Na podporu tohto názoru existuje množstvo indícií a svedectiev, vďaka ktorým môžeme uveriť, že práve Chudobní rytieri Krista a Šalamúnovho chrámu, ako sa oficiálne nazývali, formovali naše dejiny práve tak, ako ovplyvnili deje v okolitých štátoch. Ak stopy po templároch nachádzame v Česku, na Morave, v severnom Maďarsku i Malopoľsku, z akého dôvodu by práve u nás neboli? To by bola predsa ešte väčšia záhada, než uznanie ich prítomnosti medzi Dunajom a Tatrami, hoci to momentálne väčšina akademikov s nesúhlasným krútením hlavy odmieta .
„Mnohí naši historici, uzavretí v jedinej línii svojich znalostí, odmietajú prítomnosť templárskych rytierov v našom dejinnom vývoji. Zdá sa, že v ich myslení stále platí Nietzscheho výrok, že nejestvujú fakty, ale sú len interpretácie.“ Často sa stretávame s tvrdením, že v odbornej obci panuje konsenzus, že templári na Slovensku neboli. Ale čo ten iluzórny konsenzus vlastne znamená? Rovnaký názor a nekritické nasledovanie autorít predsa nie je to, čo poháňa naše poznanie. Čo keby sme sa namiesto toho odvolali na obyčajnú ľudskú zvedavosť, túžbu znovu a znovu prežívať dobrodružstvo poznania a rozširovať si tak svoje duševné obzory? Zatiaľ síce nevieme rukolapne doložiť, že templári na Slovensku skutočne boli, ale ani opak. Jedno je isté: nič také ako konsenzuálna veda neexistuje – Crichton, Michael: „Ak chcete konsenzus, nebudete mať vedu. Ak chcete vedu, nebudete mať konsenzus. A to zaiste platí aj pre skúmanie minulých dejov. V prípade našej témy to znamená opatrnosť pri vyjadrovaní o tom, či niečo súčasná historická veda jednomyseľne popiera alebo tomu priznáva právo na existenciu. Príkladom môže byť aj výrok, ktorý pred časom zaznel v reakcii na publikáciu, ktorá sa medzitým vďaka vysokej profesionalite Ingrid Majeríkovej, skvelej vydavateľky mnohých kvalít, stala skutočným bestsellerom:
„K výraznej popularizácii templárov na Slovensku a dokonca na severnom Slovensku prispela kniha autorov Miloša Jesenského a Pavla Matulu: Po stopách templárov na Slovensku, vydaná vo vydavateľstve Goralinga v roku 2008, rovnako publikácia Templári v Žilinskom kraji. Síce zaujímavým štýlom písané literárne diela s množstvom pozoruhodných údajov a odvolávok, avšak vychádzajúce z prameňov, ktorých faktografická validita je veľmi sporná a mnohými renomovanými odborníkmi z oblasti histórie aj archeológie už dnes odmietaná, tak ako prítomnosť templárskych mníchov v Hornom Uhorsku.“
Poctivejšie by však bolo pre bádateľov povedať, že zatiaľ čo časť odborníkov prítomnosť templárov u nás kategoricky popiera, iná časť ju obhajuje či pripúšťa – ibaže tá prvá by, pri všetkej úcte a kolegialite, mohla občas poľaviť zo svojho autoritárstva.
O prítomnosti templárov na Slovensku slobodne diskutovali viaceré generácie historikov pred tými súčasným, a to už od 18. do polovice 20. storočia. V skutočnosti nič nebráni tomu, aby sme tvorivo a slobodne nadviazali na ich predošlé bádanie a aby sme nepohŕdali ani tradičnou slovesnosťou. Vydanie tejto knihy je teda aj výrazom úprimnej vďaky a rešpektu pred tradíciou v duchu okrídlenej myšlienky, že pokiaľ sa rozchádza história s tradíciou, môžeme prakticky s istotou vsadiť na to, že omyl býva na strane historikov – oných výrobcov dejín…