V tretej časti veľkoryso koncipovaného opusu „Miešanci“ vykročila Lady Fantasy Alexandra Pavelková na vlastnú cestu, aby tentoraz bez Štefana Konkola ako člena spoluautorského tandemu popísala nové dobrodružstvá Verbasky, ženskej hrdinky spájajúcej v sebe charakter i fyzické dispozície
Keď 7. 7. 1930 zomrel v sussexskom Crowborough sir A. C. Doyle, zanechal za sebou impozantné literárne dielo v podobe asi 60 kníh. Okrem nerozlučnej dvojice Holmes – Watson, vystupujúcej v štvorici už menovaných románov a 56 poviedkach sústredených v antológiách Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa
V roku 1890 sa v rukách čitateľov ocitol druhý Sherlockov príbeh pod názvom „Znamenie štyroch“ (The Sign of Four). Tento viac ako ktorýkoľvek iný ovplyvnil indickými motívmi inšpirovaný román Michaela Collinsa „Mesačný kameň“ a dodnes predstavuje pôsobivú kompozíciu Holmesovej dokonalej
Možno iba súhlasiť s názorom istého literárneho kritika, podľa ktorého by bolo určite smiešne predstavovať Sherlocka Holmesa – toho predsa pozná takmer každý – aj ten, ktorý túto známosť popiera so slovami, že detektívky predsa nečíta. Od roku 1887, kedy sa geniálny knižný detektív predstavil čitateľom
Media vita in morte sumus. „Uprostred života sme obklopení smrťou.“ Touto sentenciou môžeme začať krátke zamyslenie sa nad prvým dielom trilógie Alexandry Pavelkovej a Štefana Konkola „Miešanci“, ktorú možno zaradiť medzi ešte stále vzácne knihy zo žánru slovenskej fantasy. A je to naozaj tak.
"Alžbeta Báthoryová zavraždila hrozným spôsobom dcéru Štefana Szolthaya a dve dcéry Gabriela Szitkeya. Počul som aj to, že jej kočiš menom Peter, keď prichádzali z Ečedu, umučil na jej rozkaz dcéru vysokopostavenej osoby, ktorú pochovali pri ceste. Aj to vie, že keď sa vracali
Sicut arena regionis, sunt sidera multa polorum. „Koľko je piesku v púšti, toľko hviezd na nebi býva“, hovorili starí Rimania a táto veta vyjadrujúca spojitosť medzi pieskom a hviezdami, zdanlivým nekonečnom pustatiny a nočnou oblohou nad ňou, mi pripadá obzvlášť vhodnou pre začiatok úvahy nad