Dr. Miloš Jesenský

Naše rozprávanie, v ktorom vystupujú rytieri v bielych plášťoch s červeným krížom, v ktorom nájdete cvendžanie mečov, hrdinské činy pod orientálnym slnkom i v krajoch zovretých karpatskými lesmi, záhady, ktorými boli rytieri obklopení, vychádza predovšetkým z veľkého rešpektu pred tradíciou.

Paríž, 1348. Mladý nemecký dominikán Ranulf Higden sa stáva pomocníkom inkvizície v záhadnom prípade, ktorý pobúri Paríž. Aj keď z rodného Kolína odchádza plný očakávania a túžby po vedomostiach, aby sa na slávnej univerzite Západu v meste na Seine venoval štúdiu teológie, jeho plány a nádeje sa hneď

25. októbra 2008 sa takmer štyri stovky priateľov písaného slova zúčastnili v Čadci na prvom ročníku Kysuckého Knihobrania, aby „ochutnali“ tohtoročnú knižnú úrodu. Spoločne s titulmi „Rozprávky víly Púpavky“ Petra Kubicu a „Exulant, ktorý neodišiel“ Pavla Holeštiaka sa tak prvýkrát verejne odprezentovala aj „Moja láska, Snehulienka“. Úlohy uviesť túto knihu esejí do života sa ujal akademický maliar Ondrej Zimka, ktorý poctil jej autora venovaním originálnej maľby na kameni, nazvanej „Šťastný pozdrav z ostrova Thule“.

Čo by ste robili, keby ste disponovali nezvratným dôkazom, ktorý podkope vieru slúžiacu dvetisíc rokov ako duchovná opora pre milióny ľudí, dokument, po ktorom by sa kresťanský svet zo dňa na deň ocitol v neopísateľnom chaose? Zničili by ste tento kontroverzný dôkaz alebo naopak, zničil by strach z neho samého práve vás?

Ako možno rozoznať rusalku od amazonky? Prečo víly vstupujú do sveta ľudí? Čo sú relikvie každodenného života? Existuje láska na prvé vynorenie? Čo Šípková Ruženka očakáva po prebudení od svojho nového života? Existujú dnes rytieri z nádeje a princezné z lásky? Ako objaviť cestu do magickej krajiny za zrkadlom? Čo robiť, keď milujete Snehulienku?

William Dietrich, držiteľ Pullitzerovej ceny je spisovateľ, žurnalista a historik, ktorý v roku 2007 po dvojici predchádzajúcich kníh „Hadrian´s Wall“ (2004) a „Scourge of God“ (2005) úspešne rozšíril autorský rad svojich bestsellerov o román „Napoleonove

V jeho mene zaznieva tajuplnosť čiernej mágie, alchýmie a mystiky. Paracelsus, obklopený záhadami a legendami, podnecuje našu fantáziu, pamätihodná kariéra tohto syna švábskeho rytiera má pre nás aj po poltisícročí viac príťažlivého kúzla ako kedykoľvek predtým.*“ Slová vydavateľa Johanna

Pred tisícpäťsto rokmi zmizla zo zemského povrchu slávna alexandrijská knižnica, ktorá ukrývala najväčšie starodávne poznatky ľudstva a ochraňovala nespočetné množstvo historických, filozofických a náboženských spisov. Dnes si len veľmi ťažko dokážeme predstaviť, aké poklady sa v nej nachádzali

Čo by sa stalo, keby sa sir Isaac Newton venoval viac alchýmii, ako fyzike a pri svojich experimentoch by zistil, že „kráľovské umenie“ naozaj funguje ? Čo ak by namiesto gravitačného zákona objavil lapis philosophorum, o ktorom snívalo mnoho generácií domnelých i skutočných zasvätencov