Rozhovory

[ späť ]
Rozhovory  Verím, že vo vesmíre je život

Verím, že vo vesmíre je život

ROZHOVORY_smezilina

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál www.nasazilina.sme.sk

Ufológ Miloš Jesenský z Čadce hovorí o mimozemských civilizáciách, aj o letoch do iných galaxií.

Je síce vyštudovaný veterinár, ale toto povolanie nikdy nevykonával. Od stredoškolských rokov ho totiž priťahujú záhady a veci mysteriózne. V roku 1989 začal publikovať články o paranormálnych javoch a fenoméne UFO. Dnes má na konte už niekoľko kníh s tematikou zaoberajúcou sa záhadami, mimozemskými civilizáciami, či paranormálnymi jav­mi.

Zaoberáte sa fenoménmi, ktoré ležia na samej hranici poznania. Záhady však okrem záujmu verejnosti charakterizuje aj zdržanlivý, niekedy však aj prudko odmietavý postoj vedcov. Neobávate sa kritiky zo strany časti akademickej obce, ktorá v tajomných javoch vidí skôr prejavy viery ako vedy?

Všeobecne rozšírený názor na vedu hovorí, že ide o poznávací proces, ktorý sa snaží objektívne skúmať skutočnosť, ktorá nás obklopuje. Na základe dosiahnutých poznatkov potom buduje systém, svetonázor, ktorý sa považuje za vrcholný výsledok jej úsilia, a pritom je vo svojej podstate nevedecký. Medzi efekty takéhoto poznania potom patrí aj naša pýcha, že dokážeme, napríklad, rátať elementárne častice, určiť farbu elektrónu a popísať vznik vesmíru pred miliardami rokov, akoby sme pri tom sami asistovali. Pri základoch poznania však nestoja fakty, ale viera, nech to znie akokoľvek poburujúco. Uvediem jednoduchý príklad: rozhodnem sa veriť vo fyzikálny model štruktúry atómu. Je to pre mňa záležitosť voľby a k tejto alternatíve sa môžem prikloniť vcelku ľahko, pretože atómová teória dáva zmysel a všeličo v prírode vysvetľuje. Lenže, atóm som nikdy nevidel a celkom určite neuvidím. A keby som aj mohol urobiť experiment, ktorý by mi ho mal priblížiť, nevedel by som, ako na to. A tak sa radšej spoľahnem na to, čo povedal alebo napísal niekto úplne iný. Čo z pohľadu môjho poznania, pochopiteľne, mení štruktúru atómu z faktu na článok viery.

Ak je záujem o záhady predovšetkým otázka niečo napriek podivuhodnosti pripustiť alebo v to veriť, skúsim položiť ďalšiu otázku – veríte v existenciu mimozemských civilizácií?

Verím, že vesmír okolo nás nie je prázdny, keď ako výstižne hovoril americký exobiológ Carl Sagan bolo by to neskutočné plytvanie priestorom. Ak sa rozhliadneme okolo seba a zistíme, že v prírode má všetko svoju účelnosť, neverím, že by sme vo vesmíre existovali sami. Rovnako mám dôvod veriť, že naša Zem bola v minulosti navštevovaná hosťami z iných svetov a že sa to tak môže diať doteraz.

Sme pri fenoméne UFO, teda neidentifikova­teľných lietajúcich objektoch – o čo opierate svoj názor, že môže ísť o návštevy prichádzajúce z iných hviezdnych sústav?

Predovšetkým o to, že zákony fyziky, ako aj úvahy vedcov, nevylučujú možnosť medzihviezdnych ciest. Ak sa na Zemi objavili niekedy mimozemšťania, znamená to, že museli zvládnuť cestu zo vzdialených končín vesmíru k nám ..

Ide o veľké vzdialenosti. Aj svetlo, šíriace sa rýchlosťou 300 000 kilometrov za sekundu, ich prekonáva tisíce rokov. Museli by v takom medzihviezdnom dopravnom prostriedku žiť desiatky generácií. Hovoríte dokonca o možnosti medzigalaktických letov, čo sú vzdialenosti miliónov svetelných rokov.

Presne tak. Ale predsa, pri dosiahnutí rýchlosti len o niečo menšej, akou sa šíri svetlo, možno za jediný ľudský život dosiahnuť aj centrum našej galaxie, vzdialené na 27-tisíc svetelných rokov. Uskutočnilo by sa to za 19 rokov „palubného" času. Zo Zeme môžeme za uvedeného predpokladu dosiahnuť na najvzdialenejšie miesto známeho vesmíru za 46 rokov palubného času. Umožňuje to efekt relativistického spomalenia plynutia času pri uvedenej rýchlosti, ktorý je fyzikom známy.

A ako by to bolo pri návrate astronautov?

Počas ich letu tam a späť by na Zemi, samozrejme, uplynuli mnohé tisícročia. Slovom, tu by všetko starlo normálne, ale oni len nepatrne, takže by sa vrátili vlastne do vzdialenej budúcnosti.

Čo ešte uvádzate na podporu myšlienky mimozemského pôvodu javu UFO?

Napríklad, kým jedni vedci tvrdia, že takéto cesty sú nemožnosťou, druhí, že nie sú, a ďalší zase, že sú obligátne. Nemožno teda povedať, že veda ich jednoznačne pokladá za vylúčené, čo znamená, že sú možné. Ďalej o argumente, že sa napriek všetkému takéto cesty nekonajú, tvrdím, že možno z úplne iných dôvodov, ktoré môžeme len predpokladať …

Napríklad?

Napríklad, že ide o obrovské rozdiely civilizačnej úrovne. Faktom je, že sa fenomén UFO len veľmi ťažko objasňuje poznatkami dnešnej vedy. Ale to neznamená, že záhada UFO neexistuje. Môj názor je, že na to potrebujeme nové pojmy, termíny a kategórie. Ani Aristotelova fyzika nestačila kedysi na popísanie činnosti televízora. Nám to však neprekáža pozerať ho.

Vráťme sa teraz z ďalekého vesmíru domov. Odkedy sa zaoberáte fenoménom UFO?

Tak to je už dôvod poriadne si zaspomínať na chvíľu, kedy sme v januári 1990 spoločne s kolegami – dr. Egonom Niczkym a dr. Martinom Schusterom stáli pri zrode UFO Centra, prvej centrály pre vyhodnocovanie informácií a pozorovaní UFO v rámci bývalého Československa. Mal som príležitosť stáť niekoľko rokov na čele tejto inštitúcie, ktorá okrem vyhodnocovania hlásení o neidentifiko­vateľných lietajúcich prostriedkoch, mala za úlohu aj odprezentovať svoje výsledky prostredníctvom medzinárodných stretnutí. Vysokému odbornému kreditu i záujmu širokej verejnosti sa tešil predovšetkým Stredoeurópsky kongres o UFO, ktorého jedenásť ročníkov sa nám podarilo od roku 1992 úspešne zorganizovať. Pravidelne sa ho zúčastňovali odborníci z krajín strednej i východnej Európy, práve tak, ako sme nadviazali spoluprácu s predstaviteľmi niekdajšej Česko-Slovenskej archeoastronau­tickej asociácie, úzko spolupracujúcou s európskou pobočkou Ancient Astronaut Society vo švajčiarskom Feldbrunnen zoskupenej okolo známeho spisovateľa Ericha von Dänikena, ktorý si už svojou prvou knihou „Spomienky na budúcnosť" vybudoval povesť síce z pohľadu akademickej vedy kontroverzného, ale nesmierne zaujímavého autora. Charakteristické je, že pokiaľ po roku 1968 vychádzali jeho knihy v západnom svete priam v astronomických nákladoch, u nás sa ocitol priam na indexe – tí, ktorí si dodnes opatrujú obšúchané vydanie „Spomienok" z obdobia pred obdobím normalizácie mi dajú určite za pravdu.

Aký dojem vo vás zanechal práve Erich von Däniken?

Bez akéhokoľvek klišé ako živá legenda. Prvýkrát som sa mal s ním možnosť stretnúť 31. mája 1991 v Prahe na jeho historicky prvej verejnej prednáške u nás po páde železnej opony – pozvánku mám odloženú dodnes. Je to bezpochyby charizmatická osobnosť a dojem, ktorý získate z čítania jeho kníh, ako sú, napríklad „Oči sfingy", či „Mám rád celý svet", je len umocnený takýmto stretnutím. Vitálny autor, rozvíjajúci už štyridsať rokov teóriu o kontaktoch našich predkov s mimozemšťanmi, dokáže naozaj inšpirovať svojím entuziazmom.

Venujete sa ešte stále problematike UFO?

Po rokoch, ktoré som strávil vo výskume, už len ako literárnej téme a skôr ako komentátor, než aktívny účastník. Problematika mimozemských návštev ma však naďalej oslovuje a naďalej si vediem podrobný archív hlásení a správ, nie nepodobný na „aktá X" zo známeho mysteriózneho seriálu, ktoré som získal pri rozhovoroch so svedkami.

Čítajte viac: www.nasazilina.sme.sk/…e-zivot.html#…

aktualizácia: 16.01.2017 | počet zobrazení: 225

počet prístupov od 10.02.2007: 432849
počet prístupov dnes: 24