Dr. Miloš Jesenský

„Tvoj život bude visieť na vlásku, v noci aj vo dne sa budeš chvieť strachom a nebudeš si istý svojím životom.“Tento citát z Tóry, teda biblických Kníh Mojžišových, akoby predznamenal práve tak pohnutý osud Izraelitov, ako aj životný príbeh poľského pianistu Wladyslawa Szpilmana (1911–1200)

Na 53. ročníku práve prebiehajúceho medzinárodného filmového festivalu v Berlíne sa zásluhou Štefana Vraštiaka zo Slovenského filmového ústavu objavil v retrospektívnej sekcii filmový prepis „Draculu“ Brama Stokera pod názvom „Nosferatu, symfónia hrôzy“

Zatiaľ čo v staroveku znamenalo slovo holokaust zápalnú obetu prinesenú na oltári niektorého z hašterivých antických bohov, v súčasnosti sa stalo synonymom genocídy. V užšom zmysle slova označuje masové vraždy židovského obyvateľstva v nacistických koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.

Mesiac nesvietil. Hviezdy sa mihotavo trblietali v hlbine čierneho neba. Kto obýva tie vzdialené svety? Aké sú tam útvary, aké živé tvory, aké zvieratá, aké rastlinstvo? Vedia mysliace bytosti v tom vzdialenom vesmíre viac ako my? Zmôžu viac ako my? Vidia to, čo my nepoznáme? Keď bude niekto

V snahe dobrať sa historickej pravdy neváhal Alexander Rowinski vycestovať do Benátok, kam podľa podania i rodinnej tradície Benešovcov viedla trasa utečencov z Peru. Cieľ svojej cesty sa mu podarilo dosiahnuť v študovni Museo de Settecento Veneziano (Múzeu osemnásteho storočia), kde medzi zažltnutými

Pozoruhodný filmový projekt režiséra Uliho Edela, premiérovaný v našich končinách iba na videu a televíznych obrazovkách, otvára pred zrakom diváka prekvapujúcu obmenu príbehu o dvore legendárneho kráľa Artuša, magické panoptikum odohrané pred kulisami života žien ovplyvňujúcich osudy Albionu za

V dobe, ktorá však ešte celkom nepominula, sa svetoznámemu popularizátorovi teórie o mimozemských návštevách v dávnej minulosti ľudstva, spisovateľovi a súkromnému bádateľovi Erichovi von Dänikenovi dostalo množstva nelichotivých prívlastkov vzťahujúcich sa k jeho osobe i dielu.

Aj keď som tú prazvláštnu históriu nepočul po prvýkrát, isté je, že sa mi nezmazateľne zapísala do pamäti až počas môjho pobytu v Červenom Kláštore na brehu rieky Dunajec, ktorá rozdeľuje územie Poľskej a Slovenskej republiky. Onoho neskorého aprílového večera 1999, keď som skončil s

Paríž, júl 1830. V spleti krivolakých uličiek starej francúzskej metropoly panuje chaos. V salónoch sa zúrivo diskutuje, liberálni politici sa so strachom krčia doma, za barikádami z dlažobných kociek a rozbitého nábytku na predmestí Saint-Antoine a iných štvrtiach vejú zástavy nad hlavami ľudu