Dr. Miloš Jesenský

Pevne verím, že aj po upozorneniach Ministerstva zdravotníctva, ako aj Úradu verejného zdravotníctva, ktoré vydali 28. februára v súvislosti s možnými postihmi za šírenie poplašných správ o prítomnosti koronavírusu na Slovensku je možné slobodne vyjadriť svoj názor na túto tému a to z viacerých dôvodov.

Ak si spomeniete na fantastický film Barryho Sonnenfelda „Muži v čiernom“, určite sa rozpamätáte aj na radu staršieho agenta „K“ mladšiemu kolegovi „J“, ktorou ho povzbudzuje ku čítaniu bulvárnej tlače. Práve v spravodajstve tohto typu môže totiž skúsené oko rozpoznať cenné údaje, ľudovo povedané objaviť prípadnú perlu pohodenú sviniam.

Ak máme veriť spoľahlivým zdrojom, tohto roku oslavuje slečna Lara Croftová päťdesiatku, ale pokiaľ máme veriť vlastným očiam, určite sa výzorom nedostala ani cez polovicu tohto veku. Ale môžeme si to overiť receptom herného publicistu Martina Lupača: „Pokiaľ tomu neveríte, poproste ju o občianku. Dátum narodenia: 14. február 1968. Zachovať si takúto postavu a navyše mladnúť, to žasne aj Madonna.

Rozhovor Miloša Jesenského s Janou Čavojskou pre Plus 7 dní

Strašidelné domy, časové slučky, Bermudský trojuholník, kruhy v obilí, pozorovanie zvláštnych úkazov na oblohe… Ľudia už vedia, že ho zaujímajú záhady. Keď mu niekto zavolá, že sa mu stalo niečo nevysvetliteľné, Miloš Jesenský (46) je možno jediný, kto ho bez predsudkov vypočuje. Zaujímajú ho aj historické záhady. Ukryté poklady, zvláštne bytosti, záhadné súvislosti. Hovorí o sebe, že je jediný doktor alchýmie na Slovensku – tej tajomnej vedy, ktorá sa podľa všeobecného presvedčenia zaoberá miešaním elixírov a premenou neušľachtilých kovov na zlato. Smeje sa pritom. Ničomu takému sa totiž nevenuje. Zlato nevyrába. Jeho dizertačná práca však pojednávala o dejinách alchýmie na Slovensku. Milovnik záhad a histórie vyštudoval pôvodne za veterinárneho lekára. Nekonvenčný autor literatúry faktu a zvedavý nadšenec bádania po podstate tajomstiev si myslí, že existuje cestovanie v čase a možno k nám občas presakujú veci z paralelných vesmírov. O svojich zisteniach napísal štyridsať kníh, na dvadsiatke ďalších spolupracoval. Zároveň je to seriózny riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. Kolegovia historici mu občas vyčítajú prílišnú fabuláciu a jednostrannosť. „Prečo by som mal ukazovať celé spektrum vysvetlení?“ pýta sa on. „Osobne sa predsa k niečomu prikláňam a nebudem písať o interpretáciách, s ktorými nesúhlasím. O ostatných nech píšu iní autori.“

Rozhovor Miloša Jesenského s Lenkou Stránskou pre týdeník SPIRIT

Keď sa povie vatikánske archívy, fantázia väčšiny z nás zapracuje natoľko, že pred nami vykreslí obraz ponurých podzemných chodieb osvetlených sliepňajúcimi žiarovkami, kde sa popri pavučinami pokrytých stenách ťahajú nekonečné rady regálov so zaprášenými zväzkami a vo výklenkoch spočívajú predmety a dokumenty, ktoré už celé stáročia neuzreli svetlo sveta. Je však možné, aby sa v neprístupnom podzemí Vatikánu skrývali dôkazy o tom, že vo

Rozhovor pre týždenník Kysuce 17. 1. 2018

„Legislatíva definuje múzeum predovšetkým ako zbierkotvornú inštitúciu, ktorej povinnosťou je uchovávať a chrániť predovšetkým hmotné kultúrne dedičstvo. To je síce pravda, ale keby múzejníci ostali len pri tom, bolo by to veľmi málo. Ak necháme bokom zjednodušený skreslený názor, ktorý v múzeu vidí iba jedného z účastníkov cestovného ruchu, prípadne akýsi verejný servis pre organizovanie kultúrnych podujatí, bude mi osobne najbližšie predstava pamäťovej inštitúcie. Tak sa múzeá stávajú akousi „ambasádou histórie“, kde sa „čas zastavil“, ale nie azda preto, že múzejníci svojou činnosťou uviazli v minulosti, ale práve tým, že svojim cieľavedomým konaním túto minulosť sprostredkujú, keď nás všetkých pozývajú na exkurz do sveta, ktorý tu kedysi bol, ale dnes už ho nikde inde neuvidíme.“

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál suenee.cz

Dr.Miloš Jesenský: Několik otázek pro spisovatele literatury faktů Dr. Miloš Jesenský se zabývá velmi širokým spektrem témat okolo záhad, mysterií, mimozemských civilizací. Je významným a uznávaným publicistou literatury faktů nejen doma na Slovensku, ale též v zahraničí (Česká republika, Polsko). Za svoji dosavadní práci získal řadu významných ocenění.

Po dlhých trinástich rokoch sa Kate Walkerová opäť vracia na scénu, ale podľa doterajších reakcií kritikov sa môže zdať, akoby už nebola medzi nami vítaná. Doba sa zmenila, hlavný prúd konzumentov unáša inde a do dnešných trendov akoby jej nový príbeh vonkoncom nepasoval. Geniálny belgický výtvarník Benoit Sokal (*1954) a jeho tím z Microids originálne kombinujúci takmer rozprávkové príbehy s drsnou realitou opäť priviedli na svet zázračné, ale ako sa zdá, nechcené dieťa.

Jest smutną prawdą, że wiadomość o odejściu ludzi, z którymi byliśmy blisko związani albo ich znaliśmy, w większości wypadków dopada do nas nieprzygotowanych na to. Filozoficzną kwestią, na którą „memento mori” starożytnych Rzymian nie pozostaje to, czy jesteśmy na to gotowi, ale także to, czy ta wieść spowoduje nasz żal i u tych, którzy nas znają.