Dr. Miloš Jesenský

Paríž, júl 1830. V spleti krivolakých uličiek starej francúzskej metropoly panuje chaos. V salónoch sa zúrivo diskutuje, liberálni politici sa so strachom krčia doma, za barikádami z dlažobných kociek a rozbitého nábytku na predmestí Saint-Antoine a iných štvrtiach vejú zástavy nad hlavami ľudu

V rámci Dní európskeho filmu mohli aj diváci v našich kinokluboch objaviť nepochybne jeden z najpozoruhod­nejších a pritom možno najpravdivejších milostných príbehov za niekoľko posledných rokov. Pretože film francúzskeho režiséra Fréderica Fonteyneho je napriek svojmu názvu krehkým

Koncom 19. storočia žije v židovskej štvrti jedného z chudobných londýnskych predmestí mladučká Esther Kahnová. Postupne sledujeme momenty jej problematického dospievania, keďže je iná ako jej súrodenci a ani vo vlastnej rodine s výnimkou otca nenachádza príliš mnoho pochopenia.

Po “Shrekovi”, “Príbehu hračiek”, či “Príšerkách s.r.o.” bola latka pre tvorcov podobného typu celovečerných filmov postavená naozaj vysoko vo všetkých rovinách svojráznych projektov, aké vznikli až keď digitálne technológie radikálne rozšírili možnosti

Známy francúzsky filozof René Descartes tvrdil, že zvieratá nemajú dušu: preto nevedia prejavovať radosť alebo žiaľ a nie sú vybavené ani na to, aby rozmýšľali. Výrok, s ktorým by dnes sotva nepolemizoval zanietený psíčkar či, napríklad, chovateľ anduliek, napadol už za filozofovho života Jean La

Mysteriózny sci-fi thriller z dielne tvorcu „Šiesteho zmyslu“ režiséra a scenáristu indického pôvodu M. Nighta Shyamalana „Znamenia“ sa odohráva v jednom zo zapadnutých okresov amerického štátu Pennsylvánia. Reverend Graham Hess, ktorého manželka prišla

Píše sa rok 2054 a vďaka projektu s názvom PreKrim sa na území Washingtonu nestala za posledných šesť rokov ani jedna vražda. Traja ľudia nadaní schopnosťou prekognície dokážu dopredu detekovať násilnú smrť ako porušenie vesmírnej rovnováhy. Ich vízie zachytáva počítač, „multimediálne

V týchto dňoch na plátna slovenských kín zamieril pozoruhodný umelecký dokument „La peuple migrateur“ (Tiahnúce národy) francúzskeho tvorcu Jacquesa Perrina, ktorého spoločnos Galatee Films pred iestimi rokmi produkovala kritikou ocenený i divácky úspe ný Mikrokozmos (Microcosmos: le peuple de l´herbe).

Azda s výnimkou občianskej vojny Severu proti Juhu nevyvolala žiadna vojenská epizóda v amerických dejinách takú intenzívnu traumu, ako vojna vo Vietname. Pamätníci tvrdia, že iba málo súčasníkov ju vtedy chápalo a my zase môžeme vcelku zodpovedne povedať, že iba zanedbateľný počet ľudí jej rozumie dnes.