Dr. Miloš Jesenský

O tom, že ani Slovensku sa nevyhýbajú záhady a nevyriešiteľné udalosti či javy, ste sa mali možnosť presvedčiť už v prvej knihe Najväčšie záhady a mystériá Slovenska. Ani druhý diel však nie je o nič menej napínavý. Aj malé Slovensko totiž skrýva viacero tajomstiev, ktoré ani najmodernejšia veda stále nedokáže spoľahlivo vysvetliť. Sambucova šifra, tajomstvá košickej katedrály, desivé pohrebné rituály, aj stopy mimozemských civilizácií,

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené

„Fascinácia krvou nie je podľa môjho názoru iba vlastnosťou psychicky narušených jedincov“, hovorí doktor George. "Skôr by som sa prikláňal k názoru, že takíto ľudia existovali odjakživa a že krv ľudí priťahuje. Myslím, že je to preto, lebo pohľad na krv jednoducho vzrušuje.

Každý rok navštevujú stovky ľudí cintorín vo Whitby v anglickom Yorkshire, aby tu pátrali po neexistujúcom hrobe románového upíra Draculu z knihy spisovateľa Brama Stokera. Je však vcelku dobre možné, že hľadajú na tom nesprávnom mieste, keďže v roku 1978 našli robotníci pracujúci pri výkopových prácach

Zdá sa, že mágia je naozaj tak starobylá, ako ľudstvo samotné. Jej korene nájdeme pevne zasadené do kontextu najstarších dôkazov ľudskej psychosociálnej existencie. Mágia charakteristickým spôsobom ovplyvnila náboženstvo, umenie, poľnohospodárstvo, priemysel, vedu, spôsoby vládnutia a spoločenské inštitúcie

Čarodejníctvo vo svojej podstate predstavuje aj na území Slovenska veľmi starobylú tradíciu. Svojimi koreňmi siaha až do úsvitu prehistórie a ľudstvo bude sprevádzať až do chvíle, keď sa v slnečnom svite vedy definitívne nerozptýlia posledné hmly poverčivosti.

Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough,

Otázka, na ktorú ľudstvo hľadá odpoveď už od doby svojho vzniku, aj keď slová našej reči predstavujú výlučne pojmy pre veci, ktoré poznáme prostredníctvom zmyslov. A preto aj smrť ostáva pre nás záhadou, keďže leží mimo našej zmyslovej skúsenosti a málokto z nás musel bezprostredne čeliť vlastnému zániku spočívajúcom v úplnom zničení vedomia.

Vyvolávanie mŕtvych, presnejšie nazývané ako nekromancia je podrobne popísané vo viacerých staroegyptských papyrusoch. Nájdeme tu celé návody, ako privolávať nielen bohov a žiariacich duchov, ale aj zlé, démonické bytosti, duchov zatratencov. Motívom nekromancie bola túžba po poznanívecí skrytých, či