Knihy
Najväčšie záhady a mystériá Slovenska 3
Autori: Miloš Jesenský, Petr Koutský
Vydal: Príroda, Bratislava, 2023, 336 strá
Objednanie knihy:
Knihy si môžete objednať na megaknihy
Anotácia knihy
Slovensko je plné záhad. Tajomné miesta s nevysvetliteľnými úkazmi, fragmenty krvavej histórie či zvesti o bájnych bytostiach a magických predmetoch predstavujú takmer nevyčerpateľný zdroj tajomstiev. Tušili ste, že na našom území sa kedysi mohli pohybovať vlkolaci? Alebo že v Urbanovej veži v Košiciach dodnes máme ducha? Prečítajte si o ďalších fascinujúcich a neobjasnených záhadách, ktoré mnohým nedávajú spávať a nútia ich vracať sa na miesta, na ktorých zažili čosi nepochopiteľné. Autori Miloš Jesenský a PetrKoutský vás presvedčia o tom, že aj v naoko prebádanom svete je stále čo objavovať.
Recenzia knihy 1:
„Máme sa na Slovensku čoho báť? Sú tu miesta, ktoré by sme neodporúčali ani svojim neprajníkom či nepriateľom? Existujú otázky, na ktoré sa ani po storočiach nenašli dostatočné odpovede? Ak vás zaujímajú záhady, možno ste už siahli po nejednej zahraničnej novinke.
Takejto literatúry vychádza vo svete neúrekom, ale čo ak ste presýtení rôznych tajomstiev americkej či africkej pevniny, alebo niektorého z ostrovov našich protinožcov? V tom prípade sa vám priam ponúka obdivuhodný počin vydavateľstva Príroda, ktoré sa zameralo na neuveriteľné osoby, zákutia a deje, ale v tomto prípade z nášho územia.
Áno, aj naša vlasť má toľko záhad, že by si vyžiadali systematické spracovanie. V roku 2017 vyšiel prvý diel Najväčších záhad a mystérií Slovenska, pričom podpísaný pod ním bol autorský kolektív, druhý diel v roku 2019 s nižším počtom, konkrétne s troma autormi. Najnovšie dielo vyšlo v tomto roku už z pera len dvoch autorov, ale jeden z nich sa objavuje vo všetkých troch knihách. Mohla by to byť aj dobrá kvízová otázka, ale každý náruživý čitateľ, ktorý sa venuje histórii, alchýmii, paranormálnym javom, ale aj vede ako takej, farmácii či geografii, tých mien priveľa nepozná, kto by bol toho schopný.
Miloš Jesenský je tým spisovateľom a bádateľom, ktorý sa zaoberá celý svoj tvorivý život tým, čo niektorí zavrhujú ako len také povedačky, ako neoverené konšpirácie alebo sa zo strachu pred subjektívnou kritikou zakomplexovaných ne-tvorcov. Odvážne sa vrhá do histórie, aby nám dával nádej, že naše územie nebolo nikdy nudným, prázdnym a obmedzeným. Práve naopak. Tretí diel knižnej novinky je nabitý takými osudmi, príbehmi a tajuplnosťami, že ide priam o pozvanie na návštevu. Áno, na Slovensko sa dá pozerať aj prostredníctvom romanticko-turistickej optiky, ale ak si okuliare zložíte, môže vás ovanúť chlad podzemia, dych berúce príbehy a mrazivé rozprávania. Niektoré sa odovzdávajú ústnym podaním, ale vďaka dvojici Koutský&Jesenský sa čierne na bielom dozvedáme všeličo o Komenskom, Štúrovi, Paracelsovi, zvonárovi Urbanovi, ale aj o vlkolakoch, ufóncoch a drakoch. Samozrejme sa na viac ako 300 stranách mihnú drakobijci, lovci tajomstiev i archeológovia, ktorých zážitky dokážu pritiahnuť na rôzne miesta na Slovensku ďalších a ďalších objaviteľov. Nezastavia ich ani mreže na vstupoch do jaskýň či vyblednuté zápisy na pergamenoch.
Ako čitateľ oceňujem aj fakt, že kniha sa dá čítať aj samostatne, to znamená, že úzko nenadväzuje na svoje predchodkyne, ale predsa len láka k čitateľskému dobrodružstvu, pretože až po ich prečítaní zistíme, že takéto Slovensko veľmi nepoznáme a že aj miesta, ulice, chodníky, po ktorých bežne chodíme, môžu v sebe skrývať záhady, ktoré si zaslúžia poodhalenie. Prehľadné rozdelenie do uzavretých kapitol tiež nabáda k tomu, že sa dá čítať na ktorejkoľvek strane s tým, že sa dá zistiť neraz nepoznané o tom, o čom sme si mysleli, že už vieme všetko.
Peter Kubica
Pôvodne vyšlo na: https://noveslovo.eu/…h-pribehoch/
Recenzia knihy 2:
„Tretie pátranie po najväčších záhadách a mystériách so slovenským záhadológom Milošom Jesenským, ktorému tentokrát sekundoval PetrKoutský, vnáša do mnohých záhadných javov či udalostí, ktoré majú spojitosť s našou krajinou, nové svetlo. A tiež aj nové pochybnosti.
Miloš Jesenský je slovenským čitateľom dobre známy. Životom ho sprevádza neuhasiteľná zvedavosť, ktorá ho vedie na dobrodružnú a neraz aj úmornú cestu odhaľovania tajomstiev. V tejto knihe spojil svoje sily s bádateľom Petrom Koutským. Po dvoch obsažných dieloch, v ktorých Jesenský spoločne s tvorivým kolektívom encyklopedicky zaznamenával a interpretoval rôzne hľadiská na mysteriózne javy a úkazy na Slovensku, by sa zdalo, že táto téma by už mohla byť vyčerpaná. Opak je však pravdou. Tretia kniha prináša ďalšie (ne)vysvetliteľné zaujímavosti z našej dávnejšej i nedávnej histórie, a pravdepodobne ešte stále ide iba o špičku ľadovca.
Kniha je obsahovo rozdelená do logických celkov. Autori sa venovali zvláštnym miestam, magickým predmetom a bájnym bytostiam, tajomstvám krvavej histórie a posledná časť publikácie patrí záhadným osobnostiam. Toto delenie je však orientačné, keďže často nie je možné určiť výlučne jedno kritérium, podľa ktorého by sa konkrétna záhada a okolnosti s ňou spojené dali zaradiť do jedinej kategórie.
Čitateľ si má z čoho vyberať. Uveďme hoci na prvý pohľad neuveriteľný príbeh dcéry faraóna Achnatona, ktorá mohla dožiť svoj život v katastri slovenskej obce Dedinka. Viacerých určite zaujme priam detektívne pátranie po Moravianskej venuši a jej podivuhodná, koplikovaná púť. Časť tém, ktorými sa kniha zaoberá, by mohli patriť do kategórie „všetci o tom vedia“. Učili sme sa o nich v škole alebo patria k všeobecnému prehľadu. Publikácia však dokáže prekvapiť hlbšími poznatkami z problematiky a tiež spochybniť, či to, čo „všetci vedia“, naozaj vedia. Skutočne všetci vieme, čím sa zaoberal „učiteľ národov“ Jan Amos Komenský? Čo všetko ľudia považovali za predurčenie k tomu, aby sa človek stal vlkodlakom? Čo vlastne vieme o minciach, ktoré nazývame biateky? Ako v skutočnosti vyzeral Ľudovít Štúr?
Autorom pri predostieraní a vysvetľovaní záhad nemožno uprieť snahu o precíznosť. Takto postupujú aj v prípade „nekorunovanej kráľovnej čarodejníc“, ktorý patrí k tým najsilnejším v publikácii. Príbeh Alžbety Bátoriovej je dobre známy a dočkal sa literárnych i filmových spracovaní. Príbeh grófky Anny Rosiny Listiusovej však nepôsobí o nič menej závažnejšie a mrazivejšie než krvavá cesta Bátoričky. Skôr naopak. Tým viac, že autori rozobrali tento prípad v širšom kontexte a našli súvislosti a medzi oboma ženami, ktorých od seba delila iba jedna generácia. Pri čítaní hrôzostrašných výpovedí a následných právnych a politických krokov si čitateľ zas a znova musí pripomenúť, že ľudstvo sa od počiatku dodnes v svojej podstate ani veľmi nezmenilo. Podobne na čitateľa pôsobí prípad tajomného muža známeho pod menom Karel Novák a ďalšími menami. Novák sa objavil v roku 1955 na slovensko-poľskej hranici. Jeho príbeh v mnohých bodoch pripomína osud hlavnej postavy knihy WalteraTevisaMuž, ktorý spadol na Zem (vo filmovej adaptácii ho stvárnil DavidBowie) a českým a slovenským pamätníkom môže prísť na um aj film Kam zmizelkurýr z roku 1981. Údel Tevisovej fiktívnej postavy bol tragický a ináč nedopadol ani Karel Novák, hluchonemý človek bez minulosti obdarený zvláštnymi schopnosťami. Pre prípadných cestovateľov z iných planét, dimenzií či času Československo v období budovania socializmu rozhodne nebolo najvítanejším miestom na stroskotanie.
Podobných prípadov v tretej časti záhad a mystérií Slovenska autori rozberajú takmer tri desiatky. Každý čitateľ si teda môže medzi nimi nájsť svoje najobľúbenejšie. Texty sú bohato oživené fotografiami, dokumentárnymi i ilustračnými. Hypotézy autori podkladajú výpoveďami svedkov, citáciami z dobových dokumentov i iných autorov, súvisiacimi zaujímavosťami, čo daným témam pridáva na autenticite. Jednotlivé kapitoly, podkapitoly, výpovede, citáty či exkurzy sú graficky šikovne odlíšené, kniha je tak prehľadná a dobre sa v nej orientuje. K niektorým citáciám je uvedený zdroj pôvodného textu, čo určite poteší náročnejších čitateľov, u iných sa však zdroj nedozvieme. V závere sa nachádzajú krátke medailóniky autorov, ale najmä obsiahly register. Je preto trochu škoda, že v takejto skvele pripravenej publikácii čitateľ spočiatku naráža na chyby, ktoré ušli redakcii. S postupom strán sa však frekvencia preklepov či chýb vzniknutých pri zalamovaní (zle uvedený rok narodenia faraónovej dcéry, súradnice zapísané nesprávnym znakom, písmená natlačené na seba tak, že viac slov sa zlieva do jedného) vytráca a neskôr vymiznú úplne. Snáď raz aj k tejto záhade dostaneme vysvetlenie. Prínosom knihy je nielen jej faktografický charakter, ale najmä snaha pritiahnuť čitateľov záujem o naozaj pozoruhodné veci, ktoré sa diali alebo dejú na Slovensku, alebo majú inú spojitosť s našou krajinou. Autori využili rôzne prostriedky, aby publikácia pôsobila pútavo zvonka aj zvnútra, pričom sa miestami nebránia napríklad štipke humoru či nadhľadu. Treba priznať, že sa ich zámer vydaril. Kniha sa nečíta ako encyklopédia, skôr ako dobrodružná, detektívna či mysteriózna beletria obohatená o množstvo faktov. Pozitívne je aj to, že autori sa nesnažia byť sudcami. Nepodsúvajú čitateľovi závery, či tá alebo oná záhada má racionálne vysvetlenie alebo nie. Uvádzajú hypotézy, kladú otázky, ale najmä predkladajú množstvo overených faktov. Úsudok si musí čitateľ urobiť sám a vo viacerých prípadoch, ktorým sa kniha venuje, aj po predložení všemožných získaných údajov zostáva záver otvorený. Nie je totiž žiadnou hanbou priznať, keď napriek všetkej vynaloženej snahe niečo jednoducho nevieme. V každom prípade táto publikácia môže mnohým čitateľom slúžiť ako inšpirácia na zamyslenie, na výlet, ďalšie pátranie či štúdium a pre tých kreatívnejších môže predstavovať štartovaciu čiaru pre nový triler či fantastický príbeh. Hodnotenie: 90 %“
Alexandra Pavelková
Pôvodne vyšlo na: https://www.fandom.sk/…-slovenska-3
Recenzia knihy 3:
Ak pozná recenzent autora knihy osobne, ba má s ním vrúcny priateľský vzťah, zaväzuje ho to nepodľahnúť pozitívnemu sentimentu k spisovateľovmu dielu iba na základe sympatií, naopak, musí sa usilovať o čo najväčšiu objektívnosť publicistu, aby bol ku kamarátovi, predovšetkým však čitateľom, úprimný a nezavádzajúci. Miloš Jesenský, ktorý si prizval do autorského tandemu žurnalistu Petra Koutského, a ktorý mu zdatne sekunduje, nie je slovenskému ani českému čitateľovi vôbec neznámy, azda je mnohým dokonca veľmi dobre známy. Bibliograf, kulturológ, profesor, historik, cestovateľ, najmä však populárny spisovateľ a, čo je pre nás takisto dôležité a predmetné, záhadológ. Jeho erudícia živej chodiacej encyklopédie, entuziazmus hodný obľúbeného filmového archeológa s neodmysliteľným klobúkom (k nášmu autorovi zas priam neodňateľne patria okuliare) a charizma renesančného mága z neho robia vskutku nevšednú, či priam fascinujúcu, osobnosť, ktorá svojím (nielen) literárnym pôsobením dokáže pre hraničné javy, veci nadprirodzené, nevysvetliteľné úkazy a mystériá každého druhu zapáliť i rýdzo pragmatického človeka bez štipky predstavivosti, a i u toho najväčšmi presvedčeného a zarytého skeptika aspoň naštrbiť ochranný pancier racionalizmu, ktorý si povýšil na súkromné náboženstvo. Dokáže to všetko len tým, že ide príkladom, čo musí nadchnúť. Vedecká horlivosť sa tu snúbi s očarením umelca a pretavuje do romantiky, akú ste naposledy okúsili pri detskej hre na objaviteľov pokladov. Aj táto jeho kniha, presne ako i ostatné, v sebe nesie bádateľského ducha, prebúdza túžbu objavovať, burcuje odvahu pýtať sa, no vyvoláva i obozretnosť, ktorá nedovoľuje vynášať jednoznačné súdy, neskĺzava k mystifikáciám, planým špekuláciám, vykonštruovaným konšpiráciám… neupadne do senzačných a senzáciechtivých pseudovedeckých exaltácií vhodných nanajvýš ako inšpirácia pre lacnú a brakovú science-fiction prózu, no tváriacich sa pritom ohromne premúdrelo. Áno, takýchto príkladov je v špekulatívnej literatúre plno. Nie, toto nie je taký prípad. V rámci žánrového zaradenia ide skôr o literatúru faktu, v angloamerickej literárnovednej terminológii by sa spoľahlivo ukryla pod bezpečný, široký a nič bližšie neprezrádzajúci termín „non-fiction“. Stojí na pomedzí vecnej resp. odbornej literatúry a beletrie. Má kvality populárne náučnej spisby a pútavého rozprávania. Na jednej strane vynikne na informácie bohatý obsah, ktorý rozširuje vedomosti i celkový obzor, text je ale podaný zaujímavým, nenúteným, ľahko plynúcim, príťažlivým štýlom, takže kniha necieli len na milovníka záhad a tajomstiev, ale má reálnu šancu osloviť každého čitateľa, ktorý ešte neuviazol v strnulosti konformizmu a nalinajkovaného, prísne dialekticky-materialistického, oficiálneho, a teraz tak prevládajúceho, diskurzu.
Naostatok by sa mohlo zdať, že po predošlých dvoch obsiahlych dieloch nebude tretia časť potrebná. Dakto by mohol autorov upodozrievať, že ich zlákala magická číslica 3, ktorá dominuje rozprávkam a predstavuje akúsi pomyselnú métu najmä pre spisovateľov fantastickej literatúry: bez trilógie dnes ani na krok – dôležité je komerčne nadstavovať na úspech, čo to len dá! Pravda je však taká, že látka nie je ani zďaleka vyčerpaná. Môžeme sa naháňať za záhadami cez pol sveta, ale v našej malej vlasti ich je koncentrovaných až-až! Každej kauze, prípadu, fenoménu, objavu je tu venovaná samostatná prehľadná kapitola, pričom námetovo a motivicky sú rozdelené do logicky štruktúrovaných oddielov. Navštívime zvláštne a nevšedné miesta opradené podmanivou aureolou tajuplného, stretneme sa zoči-voči s bytosťami z bájí a povestí, budeme hľadať čarovné artefakty, pokúsime sa rozlúsknuť hádanky dotýkajúce sa slovenskej histórie a za dejinnými otáznikmi skúsime dať bodku, na dôvažok si posvietime i na pozoruhodné osoby a osobnosti našej minulosti.
Nečakajme bohatý poznámkový aparát, aký prislúcha monografii, na konci nájdeme „len“ rozsiahly menný a vecný register a skromné autorské medailóny bez fotografií, avšak jednotlivé state sú spracované naozaj seriózne a prehľadne. Obsahujú bohaté citácie odlíšené kurzívou, vyznačeným písmom zas disponujú dôležité pasáže, ktoré pomáhajú zorientovať sa v prúde nových a nových podnetov, obohacujúce sú tiež graficky zvýraznené a oddelené faktografické vsuvky a exkurzy, ktoré zas dopĺňajú a rozširujú záber tej ktorej témy.
Srdce umelca a estéta si ale povzdychne pri niektorých komerčných vydavateľských trikoch, prvoplánových pútačoch pozornosti, ktoré patria skôr na územie bulváru či šestákového „čtiva“. Mám na mysli niektoré gýčové a nevkusné digitálne obrázky, stiahnuté z internetu, v úlohe ilustrácií, ktoré však napokon iba zaberajú miesto alebo už samotný spresňujúci podnázov zaklínajúci sa „krvavou históriou“ v komerčnom úsilí zlákať tuctového čitateľa, ktorý isto sadne na lep takejto amerikanizovanej taktike predaja. Našťastie je toho naozaj poskromne a na celkovú úroveň publikácie to nemá vplyv.
V jej presvedčivosti, tematickej lákavosti, umnej koncepcii, tkvie najväčšia devíza knihy. Na rovinu povedané: neviem si predstaviť, že by niekoho tento titul nedokázal opantať. I čitateľ, ktorý nie je takémuto typu literatúry naklonený, musí na dôvažok uznať, že jatrí imagináciu, podporuje fantáziu a vyložene pobáda k tomu, aby sa z pasívneho príjemcu stal aktívny činiteľ a na opisované miesta sám zašiel, nech na vlastnej koži pocíti neopakovateľný geniusloci. Aj z domaseda sa môže stať dobrodruh, stačí ten správny impulz. Spokojne i v podobe takejto sugestívnej knihy.Na záver už len treba podotknúť, že byť mužom vedomostí a mužom činu, to sa nevylučuje, ako nám ukazuje Indiana Jo… pardon, Miloš Jesenský!
Goran Lenčo
Recenzia pôvodne vyšla ako GoranLenčo: Na prahu tajomna, Literárny týždenník, roč. 36, č.23–24 (2023), s.13.
Recenzia knihy 4:
Fantasy, historie a záhady jsousestřičkami, inspirujícímitvůrčí a zvídavé duše. Na pomezí dejín a fantastiky se pohybuje renomovaný slovenský spiso¬vatel a badatel Miloš Jesenský, autor té¬měřpůl stovky poutavýchtitulů, k nemužsevetřetímsvazku série Najväčšie záhady a mystériá Slovenska připojil český záhadologPetrKoutský. Společneputujíminµlostí, v níž jsou osudy našich zemí a jejich význačných osobností vzá¬jemněprovázány. Přinášejí bohatá fakta, racionálníteorie i smelé hypotézy v čti¬vém, témeřbeletristickémpodání; čte¬nářskýpožitek umocňuje krásnápodoba vázané knihy s neobyčejně štedrou, su¬gestivní obrazovou galerií, provázející každou stránku.
Historiebýváoznačována za dceru času. Jejítvářsemění s tím, jak dalšígene¬raceodlišněvnímajíreálnéudálosti, jakýmzpusobemje interpretují, covšechno z mozaiky myšlenísepoztrácelo či bylo zámerne utajeno.Anižbychomsesnížili k laciněatraktivnímvýmyslům, všímavá a bystrámyslnutněmusí sáhnoutkespekúlacím v nejlepším slova smyslu: uvážlivé kladenýmotázkám, pochybám, pravdepodobnostnímvariantám, domýšlení logických vazeb. Autoři nás nechávajíprocházet pozoruhodnými lokacemi Slovenska, představí záhadné osobnosti, magické predmety a bájné bytosti, rozklíčují temná místadějin v evropském i celosvětovém kontextu. Pohybujíse v prostorutisíciletí, od paleolitu až po dvacátéstoletí. Některéze záhad, zde vždy střízlivězachycených, jsou v zásaděznámé, zde je však můžemenahlédnout v novémprizmatu. Antropofagie, lykantropie, zázračné zbraně, přízraky, polemika nad mimozemšťany a nad evropskými pyramídami. Zelený muž je středovekýmfenoménem, ale corostlinnílidé? Patril Jan Amos Komenský mezirosenkruciány, a co má společného sTolkienem? Tvůrci knihy si všímajíneotřelýchaspektů, hledajísouvislostimezizdánlivěvzdálenýmiskutečnostmi. Prehistorická tzv. Moravianská venuše anacističtíarcheologové, staroegyptská princeznabloudící po našem kontinentu, dosudneprozkoumanákultura doby bronzové v Tatrách, skryté nejasnosti kolem úmrtí mladičkéhokrále Ladislava Pohrobka.
Příběhy, kterésestaly a zapadly v čase: husitské vpády na Slovensko, BuffaloBill na návšteve v Košicích, krížová výprava králeOndřeje II., prorocká víze atentátu na arcivévodu Ferdinanda, tajní agenti – jeden z padesátých let století minulého, druhý z éry baroka.Jesenský a Koutskýnabízejíkouzlotajemna, přitomsevyhýbajílíbivémufantazírování. Uvádějísolidní odkazy, připojiliobsáhlýjmennýrejstřík, zahrnujíčtenáře obdivuhodným množstvímsolidních a vědecky podložených informací- zábavných, poutavých, inspirativních, vtipných, strhujících. Vždy ale smeřujících k zamyšlení nad tím, copřehlížíme nebo ledabylepřijímámev oparu stereotypu. Vymýšlíme si magické svety, přitomreálnáminulostnabízífascinujícídobrodružství…
Františka Vrbenská
Recenzia pôvodne vyšla v časopise ako Františka Vrbenská: Labyrintem skryté reality, XB-1, č.11 (2023), s.74.
počet prístupov dnes: 256