Dr. Miloš Jesenský

O starom spôsobe liečenia reumatických bolestí prostredníctvom vloženia postihnutej časti končatín dorozkopaného mraveniska sme sa už zmieňovali.V dneš­nej časti sa k tejto podivnej terapii vrátime a pokúsime sa v krátkosti načrtnúť skúsenosti tradičnej medicíny s prípravou a použitím liekov, v ktorých hral hmyz hlavnú úlohu.

Základným zdrojom poznatkov, ktoré určovali liečebné metódy na stredovekom Slovensku, boli dávne skúsenosti ľudu, teda zhruba to, čo dnes poznáme pod moderným názvom alternatívna medicína. Podľa potreby sa využívali zručnosti osôb, tešiacich sa chýru čarodejných liečiteľov, predovšetkým žien, ktoré boli nositeľkami tradície.

Úzkym vzťahom medzi tradičným liečiteľstvom a mágiou sa venoval renomovaný francúzsky bádateľ Robert Muchembled, riadny profesor na univerzite v Paríži. Na základe jeho výskumov, ktorými nadviazal na bádania jeho krajana Huguesa de Sain – Victora dnes vieme, že pokiaľ sa dobová literatúra zmieňuje o magických

Ako sme už minulej časti ukázali, predstavovala viera v liečivú moc prostriedkov pripravovaných z častí tiel aleboproduktov zvierat podivuhodný konglomerát magických účinkov a skutočných terapeutických efektov.

Lieky rastlinného pôvodu boli používané na liečenie odpradávna a dodnes sú základom tradičnej medicíny v Európe a kdekoľvek inde vo svete. Naproti tomu sa v minulosti venovala pozornosť živočíšnym liečebným prostriedkom natoľko, že v stredovekých liekopisoch nadobudli značnú prevahu. Mnohokrát išlo o substancie,

Pätnáste storočie, podobne ako to predchádzajúce, bolo v znamení moru a komét. Podrobná analýza záznamov dovolilaniektorým bádateľom odhadnúť, že sa morové epidémie opakovali každé dva až tri roky. Frekvencia epidémií sa začala viditeľne znižovať až koncom 17. storočia – následkom získania imunity

Jedna z prvých správ o epidémii, ktorá sa pravdepodobne vzťahuje na mor, je z roku 558. Išlo o Justiniánov mor, nazvaný podľa byzantského cisára, počas ktorého vlády prepukol. Pri epidémii prišlo o život niekoľko miliónov ľudí a len v samotnom Konštantínopoli ich denne zomieralo 5 až 10 tisíc.

Meno Leonarda da Vinciho /1452–1519/, geniálneho maliara, vedca a mysliteľa z talianskej Florencie sa v mysli širokejverejnosti obvykle spája s niektorým z jeho slávnych obrazov ako je Mona Lisa, Dáma s hranostajom, či Posledná večera.

Skôr ako sa rozlúčime s postavou veľkého lekára Paracelsa, s ktorým sme sa zoznámili v predošlých častiach nášho seriálu, uveďme si niektoré jeho myšlienky, ktoré i vo veku antibiotík, počítačovej tomografie a klonovania vyznievajú nanajvýš aktuálne. tentoraz siahneme po jeho traktáte „Paragranum“