Dr. Miloš Jesenský

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené

„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…

Táto kniha predstavuje po viac ako dvoch desaťročiach voľné pokračovanie titulu „Reálne príbehy X“, v ktorej sa autor voľne inšpiruje desiatou sériou dnes už kultového seriálu Akty X s Gillian Andersonovou a Davidom Duchovnym. Aj nové prípady agentov Muldera a Scullyovej nie sú iba ikonické dobrodružstvá vo svete konšpiračnej popkultúry, ale majú svoje reálne presahy aj do našej súčasnosti. V centre záujmu Miloš Jesenského sa tentoraz neocitajú iba nové fakty o údajných katastrofách…

Po dlhých trinástich rokoch sa Kate Walkerová opäť vracia na scénu, ale podľa doterajších reakcií kritikov sa môže zdať, akoby už nebola medzi nami vítaná. Doba sa zmenila, hlavný prúd konzumentov unáša inde a do dnešných trendov akoby jej nový príbeh vonkoncom nepasoval. Geniálny belgický výtvarník Benoit Sokal (*1954) a jeho tím z Microids originálne kombinujúci takmer rozprávkové príbehy s drsnou realitou opäť priviedli na svet zázračné, ale ako sa zdá, nechcené dieťa.

Jest smutną prawdą, że wiadomość o odejściu ludzi, z którymi byliśmy blisko związani albo ich znaliśmy, w większości wypadków dopada do nas nieprzygotowanych na to. Filozoficzną kwestią, na którą „memento mori” starożytnych Rzymian nie pozostaje to, czy jesteśmy na to gotowi, ale także to, czy ta wieść spowoduje nasz żal i u tych, którzy nas znają.

Je smutnou pravdou, že správa o odchode ľudí, s ktorými sme si boli blízki alebo ich poznali, nás väčšinou zastihne nepripravených. Filozofickou otázkou, na ktorú „Memento mori!“ starých Rimanov odpovedá výrečným imperatívom tak neostáva, iba to, či vôbec možno byť na toto pripravený, ale aj to, či sa to napokon prihodí aj nám samotným a táto správa spôsobí zármutok tým, ktorí nás poznali.

Už vo svojom epose „Odysea“ nazýva Homér Egypt krajinou, v „ktorej úrodnej pôde rastú mnohé byliny, jedny liečivé, druhé zhubné“ a kde „každý lekár bohatstvom vedomostí prevyšuje ostatných ľudí.“ Rímsky polyhistor Plínius zase dopĺňa, že je tu „viac lekárov, ako v hociktorej krajine“.

Hlavním přínosem této knihy o historii alchymie je její zaměření na středoevropský region, kde jsou dějiny této nauky stále málo prozkoumané a zahraniční odbornou literaturou vesměs opomíjené, s výjimkou mimořádného rudolfínského období. Jednotlivé části knihy představují čtenáři hostující

Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali