Rozhovory

[ späť ]
Rozhovory  Záhadológ

Záhadológ

Rozhovor_A_Plus_7_dni

 

Rozhovor Miloša Jesenského s Janou Čavojskou pre Plus 7 dní

Ako vnímate úlohu múzea v dnešnom svete?

Strašidelné domy, časové slučky, Bermudský trojuholník, kruhy v obilí, pozorovanie zvláštnych úkazov na oblohe… Ľudia už vedia, že ho zaujímajú záhady. Keď mu niekto zavolá, že sa mu stalo niečo nevysvetliteľné, Miloš Jesenský (46) je možno jediný, kto ho bez predsudkov vypočuje. Zaujímajú ho aj historické záhady. Ukryté poklady, zvláštne bytosti, záhadné súvislosti. Hovorí o sebe, že je jediný doktor alchýmie na Slovensku – tej tajomnej vedy, ktorá sa podľa všeobecného presvedčenia zaoberá miešaním elixírov a premenou neušľachtilých kovov na zlato. Smeje sa pritom. Ničomu takému sa totiž nevenuje. Zlato nevyrába. Jeho dizertačná práca však pojednávala o dejinách alchýmie na Slovensku. Milovnik záhad a histórie vyštudoval pôvodne za veterinárneho lekára. Nekonvenčný autor literatúry faktu a zvedavý nadšenec bádania po podstate tajomstiev si myslí, že existuje cestovanie v čase a možno k nám občas presakujú veci z paralelných vesmírov. O svojich zisteniach napísal štyridsať kníh, na dvadsiatke ďalších spolupracoval. Zároveň je to seriózny riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. Kolegovia historici mu občas vyčítajú prílišnú fabuláciu a jednostrannosť. „Prečo by som mal ukazovať celé spektrum vysvetlení?“ pýta sa on. „Osobne sa predsa k niečomu prikláňam a nebudem písať o interpretáciách, s ktorými nesúhlasím. O ostatných nech píšu iní autori.“

Budeme krstiť mimozemšťanov?
Práve mu vychádza kniha Ďaleká misia. Zaoberá sa v nej problematikou obracania mimozemšťanov na kresťanskú vieru. Zaujímavé, že ho inšpirovali vo Vatikáne. „Téma mi prišla na um, keď pápež František v jednom zo svojich vystúpení vyhlásil, že by sme mali pokrstiť aj mimozemšťana,“ hovorí. „Pravdepodobne to myslel obrazne. Že by sme sviatosť krstu nemali upierať ani tým, ktorí nie sú úplne ortodoxní veriaci. Ale môžeme to vnímať aj doslova. Čo hovoria teológovia a cirkevné autority veľkých svetových náboženstiev na existenciu mimozemského inteligentného života? Mnohí publicisti sa domnievajú, že objavenie mimozemšťanov by spôsobilo zrútenie mnohých náboženských dogiem. Pre mňa však bolo prekvapujúce zistenie, že kresťanskí teológovia sa už tristo rokov zaoberajú myšlienkou obývanosti vesmíru a otázkou, aký postoj by kresťanstvo k mimozemšťanom malo zaujať.“ Miloš Jesenský hovorí o literatúre zo 17. a 18. storočia, v ktorej katolícki a protestantskí teológovia veľmi liberálne uvažujú o mimozemšťanoch a riešia, či sa vykúpenie vzťahuje aj na nich alebo len na nás, pozemšťanov. Ak čakáte v knihe odpoveď na otázku, či mimozemšťania skutočne existujú a či sa cirkevní misionári v budúcnosti rozbehnú kázať evanjelium na iné planéty, budete sklamaní. Jesenský neponúka odpovede. Prináša skôr prierez historickou diskusiou. „To, že teológovia už pred tristo rokmi diskutovali na túto tému, borí mýtus o tmárskej a spiatočníckej cirkvi,“ myslí si milovník záhad. O to viac ho prekvapila neochota slovenských teológov napísať do jeho knižky úvod.

Kruhy v obilí
Jesenského záber je široký. Píše historické zborníky Kysuckého múzea. Už roky sa zaoberá interpretáciou dôkazov o tom, že pod oltárom kostolíka v Ludrovej je pochovaný templársky veľmajster so vzácnym pokladom rádu. Otázku prítomnosti templárov na Slovensku, hlavne v Žilinskom kraji, rozvinul do projektu cestovného ruchu. Skúma pozorovania nevysvetliteľných úkazov. Hovorí, že témy na knižky si ho hľadajú samé. Má bohatý archív záznamov o pozorovaniach nevysvetliteľných javov a výpovedí o veciach, ktoré vybočujú z hraníc bežnej každodennosti. Nedávno napríklad hovoril s mužom, ktorý tvrdil, že sa bol s dcérou bicyklovať a zažili časovú slučku. Dookola prechádzali tými istými miestami a udalosťami. Vo svojich záznamoch má prípady záhadných kruhov v obilí. „Prípady sa diali v 90. rokoch, potom to prestalo. No kým časť z nich bola vyhlásená za falzifikát, niektoré doposiaľ nie je možné vedecky vysvetliť. Vysmiať takéto prípady na internete je jednoduché. No tí, čo píšu znevažujúce komentáre, zrejme nikdy nesedeli zoči – voči človeku, ktorému sa stalo niečo nevysvetliteľné,“ hovorí Miloš Jesenský. „Je vydesený. Pýta sa, čo bude večer. Či sa nemôže niečo stať. Že on na kruhy v obilí vidí z okna kuchyne, nevie si ich vysvetliť a neexistuje nikto, kto by mu odpovedal na otázky. Nikto s nimi nechce hovoriť. Najbližšia rodina to neakceptuje. Všetci ich zahriaknu alebo vysmejú. Je pre nich úľava už to, že prídem a vypočujem ich.“

Nerobme hranice predstavivosti
Prvý článok na tému záhad napísal tesne pred maturitou. Vola sa Obrana záhad a vyšiel v máji 1989 v týždenníku Nové Slovo. Miloš Jesenský v ňom obhajoval autorov ako Souček a Dänniken, knihy ktorých boli vtedy v Československu nežiaduce. „Písal som, že nemožno klásť hranice ľudskej predstavivosti a v poznaní sa úzkostlivo držať vytýčených trás.“ O pár mesiacov neskôr preložil zo sovietskej tlače články o pozorovaní UFO a mimozemšťanov vo Voroneži. „Dokazoval som, že v Sovietskom zväze sa už zaoberajú problematikou lietajúcich tanierov a bolo by zaujímavé riešiť túto tému aj u nás.“ To už bol prijatý na veterinu do Košíc. Ako veterinárny lekár však nikdy nepracoval. Po univerzite nastúpi do Východoslovenského múzea v Košiciach. Práve tam hľadali lekára alebo veterinára so záujmom o históriu na pozíciu odborného pracovníka pre fond dejín medicíny, farmácie a veterinárnej medicíny. Pozícia ako stvorená pre Jesenského. Okamžite začal študovať históriu. Bol externým ašpirantom na Oddelení dejín vedy a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Na Univerzite Komenského si urobil doktorát z histórie. S už spomínanou prácou o alchymistoch na našom území. Téme alchýmie sa venuje doteraz. Vlani mu vyšla tučná kniha o dejinách alchýmie na Slovensku, v Česku a v Poľsku. V roku 2000 sa Miloš Jesenský vrátil z Košíc na Kysuce. Pracoval v Krajskej knižnici v Žiine a na úrade Žilinského samosprávneho kraja. A už deväť rokov je riaditeľom Kysuckého múzea v Čadci. Trochu netypický. Hlavne akčný. Múzeum je moderné. Pracovníci veľa publikujú. A riaditeľ sa zaoberá okrem historických tém aj nekonvenčnými otázkami.

Dobrodružná cesta
„Viem, že na niektoré otázky nenájdem odpoveď. Ale príde mi zmysluplné vôbec sa nimi zaoberať,“ vysvetľuje Miloš Jesenský. „Pridanou hodnotou je pre mňa pocit tajomna, dobrodružstva. Rozriešenie záhady je až na druhom mieste. Nefrustruje ma, keď ju nevyriešim. V knihách nedávam odpovede. Majú byť skôr hybným motorom diskusie o nevysvetliteľných javoch.“ Hovorí, že čitatelia, ktorí sa vyberú po stopách jeho Tajomných miest na Slovensku, sú niekedy sklamaní. Lebo zistia, že na opisovaných miestach sa nič nadprirodzené nedeje. Ale to je normálne. „Keď píšem, že sa tam niečo odohralo v 19. storočí, dnes tam už nemusí byť nič. Ak niekto zažije nevysvetliteľný úkaz v starom dome alebo pozoruje žiaru na oblohe, neznamená to, že sa na tých miestach aj v budúcnosti bude niečo diať.“ Diskusia o takýchto javoch by však mala byť primeraná. Upäté odmietanie niečoho nás nikam v bádaní neposunie. A obviňovanie z konšpirácií? Tomu sa Jesenský bráni. V knihe Temný horizont rieši, čo je konšpirácia a čo nie. Dohady okolo smrti Dubčeka, Kennedyho, okolo Nežnej revolúcie sú podľa neho témy, o ktorých môžeme uvažovať, a nemali by sa hádzať do jedného vreca s absolútne nezmyselnými teóriami. „Ľudia, ktorí majú úprimne radi záhady a tajomstvá, nie sú predsa klientmi ani obeťami cudzích tajných služieb, ktoré vraj pôsobia na našom území, aby vzbudzovali nepokoje,“ myslí si. „Zvedavosť treba podporovať. Povrchnosť odsudzovať. Zvedavosť sa však vytráca. Uspokojíme sa s prvým odkazom na internete. Nejdeme do hĺbky. Nejdeme do knižnice. Dobrovoľne sa vzdávame tej nádhernej dobrodružnej cesty za podstatou vecí. Radosti z premýšľania. To je dôvod, pre ktorý píšem knihy.“

Paralelné svety
A že sa v nich občas zamotá do analýzy faktov, aká mnohým iným vôbec nevonia? No a čo. Nikdy netvrdí, že niečo skutočne takto bolo. Iba nadhadzuje že: čo ak? Čo ak skutočne existujú paralelné priestory, ktoré sa za určitých okolností môžu prelínať s tým našim? A osoby či predmety z nich sa na chvíľu ocitnú aj u nás? Príde mu to pravdepodobné. Aj fyzici predsa prinášajú podobné teórie. Že žijeme len jednu z množstva realít a že čas či priestor sú v skutočnosti veľmi relatívne pojmy. Pre Jesenského je to vysvetlenie záhady miznutia vecí v Bermudskom trojuholníku alebo prítomnosť príliš moderných predmetov či technológií v histórii ľudstva.

Paradoxne, on sám nikdy nič nevysvetliteľné nezažil. Ani keď sa pohyboval v strašidelných domoch a na miestach hlásení čudných lietajúcich objektov. „Hovorím si, že je to dobre. Sú to frustrujúce zážitky. Obrátia človeku život hore nohami. Rozbijú vnímanie každodennosti. Keby som mal skúsenosť s týmito javmi, nepotreboval by som ich už študovať a vysvetľovať. A komu skôr uverí skeptik? Bádateľovi, hoci aj úprimne presvedčenému? Alebo človeku, ktorý začne svoje rozprávanie slovami, že tomu nikdy neveril, ale stalo sa to?“

 

Jana Čavojská

Zdroj: https://plus7dni.pluska.sk/…tansku-vieru

aktualizácia: 30.04.2018 | počet zobrazení: 184

počet prístupov od 10.02.2007: 432849
počet prístupov dnes: 24